Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Borrell: Kosovo a Srbsko dospeli k dohode; zatiaľ však nič nepodpísali

Kosovo a Srbsko sa po maratónskych 12-hodinových rokovaniach v sobotu dohodli na implementácii dohody EÚ o normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami. Oznámil to v nedeľu šéf zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Josep Borrell, ktorý zároveň označil rozhovory za "ťažké". TASR informuje na základe správy agentúry HINA.

Na rokovaniach v starobylom severomacedónskom meste Ochrid sa v sobotu okrem Borrella zúčastnili srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti, ako aj osobitný predstaviteľ EÚ pre kosovsko-srbský dialóg, slovenský diplomat Miroslav Lajčák. K dohode sa podľa Borrella dospelo v súvislosti s vytvorením poloautonómnych obcí so srbskou väčšinou.

Vučič po rozhovoroch vyhlásil, že sa dospelo k istej dohode, avšak zdôraznil, že žiaden dokument nepodpísal. Médiá následne citovali aj Kurtiho, podľa vyjadrení ktorého sa Srbsko podpísaniu dohody vyhýba.

Rokovania sa uskutočnili pod záštitou Európskej únie s cieľom dohodnúť sa na implementácii dohody o vzťahoch medzi Srbskom a Kosovom, ktorú navrhol Brusel, pripomína HINA.

Normalizáciu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou značne podporujú aj Spojené štáty. Osobitný vyslanec USA pre Západný Balkán Gabriel Escobar v nedávnom rozhovore vyjadril názor, že "neexistuje cesta do Európy bez vzájomného uznania všetkých krajín".

Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008. Vučič však vyhlásil, že kým bude vo funkcii prezidenta, nepodpíše žiadne priame ani nepriame uznanie Kosova, ako ani jeho členstvo v Organizácii Spojených národov (SN). V najnovšom západnom návrhu sa vzájomné uznanie Srbska a Kosova, ako ani prijatie Prištiny do OSN spomínať nebude. Uvádza sa v ňom však to, že Srbsko prestane brániť prijatiu Kosova do medzinárodných organizácií.

Plná implementácia takéhoto návrhu de facto povedie k uznaniu nezávislosti Kosova Belehradom, konštatuje agentúra APA.

(tasr)

Minúta  |  

Credit Suisse odmieta ponuku UBS na prevzatie ako príliš nízku

Credit Suisse údajne odmieta ponuku UBS na prevzatie, keďže ju považuje za príliš nízku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Najväčšia švajčiarska banka UBS ponúkla za problémovú dvojku na domácom trhu až miliardu USD (941 miliónov eur). Credit Suisse ju však s podporou svojho najväčšieho akcionára odmieta. Považuje ju totiž za príliš nízku, takže by poškodila akcionárov a zamestnancov, uviedli zdroje oboznámené so záležitosťou.

Akcia Credit Suisse v piatok (17. 3.) uzavrela so stratou 8 percent na 1,86 CHF, čo zodpovedá trhovej kapitalizácii 7,4 miliardy CHF (7,5 miliardy eur). UBS ponúkla za akciu Credit Suisse len 0,25 CHF.

Švajčiarske regulačné úrady chcú nájsť riešenie pre Credit Suisse ešte pred pondelkovým (20. 3.) otvorením trhov, preto sa snažia sprostredkovať dohodu o prevzatí. Dôvodom snáh o nájdenie urgentného riešenia sú podľa jedného zo zdrojov rýchlo sa zhoršujúce vyhliadky Credit Suisse, ktorá v uplynulom období čelila odlevu v objeme 10 miliárd USD denne. Regulačné orgány sa preto obávajú, že banka by sa už na budúci týždeň mohla dostať do platobnej neschopnosti, čo by ešte prehĺbilo turbulencie v bankovom sektore a zasiahlo aj ďalšie finančné inštitúty.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci negovali, že sa kompenzácia za migy týka zľavy na F-16-kach

Kompenzácia za darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine pomôže zvýšiť bezpečnosť a obranyschopnosť Slovenska. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to povedal podpredseda Národnej rady SR Gábor Grendel (OĽANO). S nezaradeným poslancom a podpredsedom neparlamentného Hlasu-SD Richardom Rašim zároveň negovali úvahy, že by kompenzácia mala byť poskytnutá vo forme zľavy na zazmluvnenej cene za dodávky amerických stíhačiek F-16.

"Nie, nemyslím si to, že sa to týka F-16-tok," uviedol Raši na otázku v súvislosti so slovami predsedu Hlasu-SD Petra Pellegriniho v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12, naznačujúcimi, že kompenzácia bude vo forme zníženia ceny za dodávku vojenského materiálu.

"Nie, netýka sa to F-16-tok," doplnil Grendel. Zdôraznil, že kompenzácia je pre Slovensko, jeho bezpečnosť a obranyschopnosť výhodná. "Áno, som spokojný s tým, čo vyrokoval dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď," potvrdil.

Diskutujúci sa rozprávali aj o súčasnej situácii v ambulantnom sektore. Raši a predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský apelujú na vládu, aby čo najskôr vyčlenila avizovaných 283 miliónov eur pre ambulancie. Upozornili, že v opačnom prípade hrozí, že ambulancie od apríla nepredĺžia zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Grendel si myslí, že žiadna vláda by si "nelajzla" kolaps ambulantného sektora.

Raši upozornil na meškanie projektu novej nemocnice na bratislavských Rázsochách. Tá sa podľa neho nestihne postaviť v termíne, s ktorým počíta plán obnovy. Žiada preto, aby sa zdroje presunuli do ostatných zdravotníckych zariadení v regiónoch. Výstavbu nemocnice na Rázsochách treba podľa neho financovať z iných zdrojov. Grendel reagoval, že podľa plánu ide výstavba nemocnice zo zdrojov z plánu obnovy v Martine.

Hostia diskusie sa vyjadrili aj k postupu pred predčasnými parlamentnými voľbami – Majerský i Raši zdôraznili, že KDH, respektíve Hlas-SD pôjdu do volieb samostatne. Grendel chce postup svojej domovskej strany NOVA komunikovať po záveroch aprílového snemu.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansky prezident ocenil pápeža Františka za to, že ukazuje "cestu k mieru"

Taliansky prezident Sergio Mattarella v nedeľu ocenil úsilie pápeža Františka o to, aby bol svet spravodlivejší a mierovejší. Prezident to napísal v posolstve pri príležitosti nedávneho desiateho výročia zvolenia Františka do čela katolíckej cirkvi. Informovala o tom tlačová agentúra ANSA.

"Medzinárodné spoločenstvo sleduje s veľkým záujmom vašu prácu a vaše slová, ktoré ukazujú priamu cestu, ako zaistiť, aby sa ľudstvo v budúcnosti dočkalo mieru a skutočného rozvoja," uviedol Mattarella v posolstve.

"Vaše učenie, ktorého cieľom je odstrániť nerovnosť a podporiť tie najzraniteľnejšie skupiny ľudí v našej spoločnosti, zanechalo v tomto desaťročí hlbokú stopu. Som si istý, že budete aj ďalej orientačným bodom pre vlády, medzinárodné organizácie a veľké množstvo veriacich i neveriacich," dodal Mattarella.

Od 13. marca 2013, keď sa rozhodlo o tom, že na pápežský stolec zasadne argentínsky arcibiskup Jorge Mario Bergoglio, ubehlo už desať rokov. Pápež František pri tejto príležitosti v pondelok 13. marca odslúžil omšu, zatiaľ čo do Vatikánu prichádzali blahoželania z celého sveta.

Z tisícov pápežských audiencií, stoviek návštev diecéz a farností a 40 apoštolských ciest si František podľa vlastných slov zachoval "vo svojom srdci jasné spomienky" a označil ich za najkrajšie momenty svojho pontifikátu.

Pápež si vo svojom vôbec prvom podcaste napríklad konkrétne zaspomínal na audienciu so starými rodičmi z celého sveta, ktorá sa konala 28. septembra 2014. "Starí ľudia sú múdri a veľmi mi pomáhajú. Aj ja sám som starý," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Putin prišiel do Mariupolu v noci, "ako sa na zlodeja patrí"

Prekvapivá návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol sa odohrala v noci, "ako sa na zlodeja patrí", uviedlo v nedeľu v reakcii ukrajinské ministerstvo obrany. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Tak, ako sa na zlodeja patrí, navštívil Putin Mariupol pod rúškom noci. Po prvé, je to bezpečnejšie. Ďalej, tma mu umožňuje zvýrazniť to, čo chce ukázať; a udržuje mesto, ktoré kompletne zničila jeho armáda, ako aj pár jeho preživších obyvateľov, ďaleko od zvedavých očí," uviedlo ministerstvo obrany v Kyjeve na sociálnej sieti Twitter.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v nedeľu tiež kritizoval Putinovu návštevu v Mariupole, ktorý do rúk Moskvy padol po niekoľkomesačnom obliehaní vlani v máji.

"Zločinec sa vždy vracia na miesto činu... Vrah tisícok mariupolských rodín prišiel obdivovať ruiny mesta a (jeho) hroby. Cynizmus a nedostatok svedomia," uviedol na Twitteri Podoľak.

Putin pricestoval do Mariupola po prekvapivej sobotňajšej návšteve Krymského polostrova, ktorú uskutočnil pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie od Ukrajiny. Ťažké boje o prístavné mesto Mariupol v Doneckej oblasti vypukli bezprostredne po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára 2022. Poslední obrancovia padli do ruského zajatia 20. mája.

(tasr)

Minúta  |  

Kolíková: Chaotický prístup vlády pomáha spochybňovať darovanie migov

Strana SaS vníma darovanie stíhačiek MiG-29 ako akt solidarity Slovenska s krajinou, ktorá sa bráni voči agresorovi. V diskusnej relácii TA3 V politike na to upozornila poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS), ktorá však kritizuje spôsob, akým celú vec komunikuje poverená vláda. Nezaradená poslankyňa a podpredsedníčka neparlamentného Hlasu-SD Denisa Saková zopakovala, že vláda v poverení na takýto krok nemá kompetencie. Poslankyňa OĽANO Anna Andrejuvová naopak nepochybuje, že kabinet konal zákonne.

"Chaotický prístup vlády nahráva všetkým, ktorí chcú spochybniť darovanie migov," uviedla Kolíková. Upozornila na zmätočné vyjadrenia a komunikáciu vlády v celej téme. "Považujem za hrubú chybu zo strany vlády, že komunikovala celú túto otázku verejne predtým, ako mala premyslený postup," podotkla.

Saková zopakovala, že vláda o tejto otázke nemala kompetenciu rozhodnúť. "My v Hlase-SD sme presvedčení, že vláda porušila ústavu, pretože nemala mandát na to, aby o takejto zásadnej otázke, akou je darovanie stíhačiek na Ukrajinu, mohla rozhodnúť," doplnila. V tejto veci sa podľa nej mali prezidentka Zuzana Čaputová alebo vláda obrátiť na ústavný súd.

Andrejuvová tvrdí, že vláda pri rozhodovaní o darovaní stíhačiek postupovala zákonne, upozornila, že boli vyriešené i počiatočné výhrady hnutia. "Zdôrazňovali sme, aby všetka humanitárna či vojenská pomoc bola v súlade s právnym poriadkom SR," povedala.

Poslankyne diskutovali aj o prezidentských voľbách, ktoré sa majú konať na jar 2024. Andrejuvová nepovedala, či OĽANO postaví vlastného kandidáta. Saková dúfa, že Hlas-SD bude mať kandidáta, no rokovať o tom podľa nej budú až po septembrových parlamentných voľbách. Kolíková by podporila Čaputovú v prípade jej opätovnej kandidatúry.

Názory poslankýň sa líšia aj pri zákaze nedeľného predaja. Andrejuvová zopakovala, že zatvorenie obchodov v nedeľu je správne a normálne v celej Európe. Kolíková si myslí, že v čase inflácie a zdražovania ide o hazard s krajinou. So zámerom nesúhlasí ani Saková. "Máme k tomuto hlasovaniu voľnú ruku, za mňa osobne poviem, že si neviem predstaviť, že by sme takýmto zákazom prišli ako Slovensko o 1700 pracovných miest," dodala.

Dotkli sa aj návrhu zavedenia odmeny 500 eur za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách. Andrejuvová so zámerom súhlasí. Tvrdí, že v programovom vyhlásení vlády bolo zavedenie určitého typu motivácie pre ľudí, ktorí sa zúčastnia volieb. Kolíková návrh označila za volebnú korupciu. So zámerom zavedenia odmeny nesúhlasí ani Saková. "Vnímame tieto ťahy Igora Matoviča ako volebnú, respektíve predvolebnú korupciu," skonštatovala.

V súvislosti s dianím v parlamente a neschvaľovaním návrhov zákonov, dôležitých pre implementáciu a čerpanie prostriedkov z plánu obnovy, Kolíková zdôraznila, že takýmto legislatívnym návrhom by malo predchádzať podrobné vysvetlenie predkladateľov a zabezpečenie podpory pre návrh. "Je však neospravedlniteľné, ak niekto nehlasoval, respektíve nezúčastnil sa hlasovania s tým, že nevedel o dôležitosti tohto zákona," uviedla. Mierila na niektorých poslancov OĽANO a Sme rodina.

Saková sa pýtala, čo proti hrozbe straty prostriedkov z plánu obnovy robí poverený premiér Eduard Heger. "Prečo reformy a legislatívu, o ktorých vyhlasuje, aké sú dôležité, nevysvetľuje a nepresadzuje v koalícii? O to viac, keď ich prijatím odôvodňoval posun predčasných volieb na september," upozornila.

Pri novele školského zákona, ktorej neprijatie takisto môže znamenať ďalšie ohrozenie čerpania európskych zdrojov, Andrejuvová uviedla, že z klubu OĽANO nemá avizované vecné výhrady.

V prípade opatrení, ktoré štát podniká v rámci pomoci pri zdražovaní, si poslankyňa OĽANO myslí, že vláda robí všetko, čo môže v rámci finančných možností. Saková naopak mieni, že opatrenia sú neadekvátne a nedostatočné najmä v prípade pomoci seniorom či rodičom samoživiteľom. Kolíková upozornila, že štát by mal pamätať na nevyhnutnú pomoc podnikateľskému sektoru.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.