Preskočiť na obsah
  |  

WHO v reakcii na Muskov tvít varovala pred šírením nepravdivých informácií

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok nepriamo obvinila multimiliardára Elona Muska zo šírenia neprávd. Musk totiž v statuse na Twitteri vyzval krajiny, aby "sa nevzdávali svojich právomocí" v súvislosti s pripravovanou medzinárodnou dohodou o boji proti pandémiám.

Ako informovala agentúra AFP, toto Muskovo vyjadrenie generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus odmietol, keď na tlačovej konferencii v ženevskom sídle WHO vyhlásil: "Tvrdenie, že dohodou sa právomoci (štátov) postúpia Svetovej zdravotníckej organizácii, je jednoducho nepravdivé".

Ubezpečil tiež, že "o tom, čo sa v dohode píše, budú rozhodovať štáty a nikto iný" a signatári dosiahnutú dohodu implementujú v súlade so svojou legislatívou.

"Dohoda o pandémii to nezmení. Táto dohoda pomôže krajinám lepšie sa chrániť pred pandémiami. Pomôže nám lepšie chrániť ľudí bez ohľadu na to, či žijú v krajinách, ktoré sú bohaté alebo chudobné," napísal šéf WHO na Twitteri.

WHO vo svojej reakcii neuviedla Muskovo meno a samotný Tedros sa vyjadril, že "ak má nejaký politik, podnikateľ alebo ktokoľvek iný nejasnosti v tom, čo pandemická dohoda je a čo nie je, veľmi radi o tom budeme diskutovať a vysvetľovať".

O tom, že členské štáty WHO čoskoro začnú rokovať o návrhu dohody, ktorá by sa mala zaoberať otázkami, ako je zdieľanie informácií a nerovnaký prístup k vakcínam medzi bohatými a rozvojovými krajinami v súvislosti s chorobou COVID-19, informoval Tedros ešte začiatkom marca.

Dohoda by mala zabezpečiť rýchlu výmeny informácií medzi krajinami, keď čelia globálnej zdravotnej kríze, akou bola pandémia COVID-19, a mala by zabrániť nerovnosti v prístupe k vakcínam.

(tasr, min)

  |  

Zelenskyj sa v príhovore na samite poďakoval Slovensku a Poľsku za stíhačky, uviedol Heger

Členské krajiny Európskej únie, ktoré majú zásoby potrebného druhu streliva pre Ukrajinu, ho Kyjevu dodajú a cez spoločné obstarávanie – na ktorom sa zúčastnia aj slovenské podniky – budú ich sklady neskôr doplnené.

Počas zasadnutia Európskej rady v Bruseli to vo štvrtok uviedol dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger, ktorý to nazval "rotáciou munície". Informuje spravodajca TASR.

Podľa Hegera tento postup urýchli dodávky nedostatkovej munície Ukrajine. Plán zrýchleného spoločného nákupu munície odobrili ešte začiatkom týždňa ministri zahraničných vecí a obrany členských krajín; šéfovia vlád a štátov mu teraz poskytli politickú podporu.

Účastníkom samitu sa prihovoril prostredníctvom videoprenosu aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa poďakoval Slovensku a Poľsku za dodanie stíhačiek.

Podľa Hegera je už v EÚ známe, že vo štvrtok štyri stíhačky typu MiG-29 odleteli zo Slovenska do Kyjeva, kde po ďalších úpravách budú nasadené na ochranu územia a civilných cieľov. Zároveň pripustil, že aj ďalšie krajiny sú ochotné poslať stíhačky na Ukrajinu. Zelenskyj v príhovore zopakoval, že potrebuje viac munície na obranu, a to čo najskôr.

"Preto je potrebné, aby tie krajiny, ktoré majú potrebný druh munície a vedia ju poskytnúť, urobili tak čo najskôr. O rok už môže byť neskoro. Teraz (Ukrajina) čelí ofenzíve, preto musíme konať," povedal slovenský premiér. Vysvetlil, že na Ukrajinu denne dopadá 30-tisíc až 60-tisíc striel a rakiet z ruských zbraní, pričom Ukrajina kontruje niekoľkými tisíckami.

Heger vo svojom vystúpení povedal, že Slovensko je pripravené podieľať sa na výrobe munície. Výrobné kapacity slovenských firiem preveril v stredu aj eurokomisár Thiery Breton a odporučil im zapojiť sa do spoločného európskeho obstarávania munície.

Diskusie o Ukrajine sa týkali aj podpory finančného navýšenia Európskeho mierového nástroja (EPF) o 3,5 miliardy eur, s čím Slovensko súhlasí. Cez EPF budú preplatené aj slovenské stíhačky dodané Kyjevu.

Po opakovanom navyšovaní rozpočtu strop EPF dosiahol sumu 7,97 miliárd eur a lídri EÚ podľa Hegera súhlasia s jeho navýšením o ďalších 3,5 miliardy eur. Potvrdil, že k tomuto nemalo výhrady ani Maďarsko, ktoré sa ináč snaží vymedzovať voči európskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

(tasr, min)

  |  

Pri maďarských hraniciach sa šíri vtáčia chrípka, upozornené bolo aj Slovensko

Maďarský Národný úrad pre bezpečnosť potravín (Nébih) potvrdil vo štvrtok prítomnosť vírusu vtáčej chrípky na husacej farme v Novohradskej stolici, na čo upozornili maďarské orgány aj slovenskú stranu.

S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. Podľa vyjadrenia úradu nákazu podtypom vírusu H5N1 potvrdili v obci Cered na farme, kde chovali 5 176 husí a bola tam zaznamenaná zvýšená úmrtnosť a znížená produkcia vajec.

Veterinárny úrad nariadil likvidáciu hydiny a určil ochranné pásmo s polomerom troch kilometrov a pásmo dohľadu s polomerom desiatich kilometrov. Vzhľadom na to, že obe pásma zasahujú aj na územie Slovenska, maďarský hlavný veterinárny lekár okamžite varoval Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR.

(tasr, min)

  |  

Fínsko poskytne Ukrajine ďalšie tri odmínovacie tanky Leopard 2

Fínsko dodá Ukrajine tri ďalšie špeciálne upravené odmínovacie tanky typu Leopard 2. Vo štvrtok to oznámil fínsky minister obrany Antti Kaikkonen. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Tieto tanky sú vybavené guľometmi namiesto bežných kanónov a sú určené na zneškodňovanie mín a iných výbušnín. Fínsko poskytlo Ukrajine tri odmínovacie tanky už vo februári.

Fínska premiérka Sanna Marinová v marci vyhlásila, že je otvorená rokovaniam o dodávke fínskych stíhačiek typu F/A-Hornet na Ukrajinu. Reagovala tak na výzvu na dodanie moderných bojových lietadiel, ktorú západným krajinám adresoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Fínsko svoje stíhačky Hornet od roku 2025 plánuje nahradiť stíhačkami F-35A od americkej firmy Lockheed Martin.

Kaikkonen vo štvrtok potvrdil, že Ukrajina požiadala o rokovanie o stíhačkách typu Hornet. Podľa neho to však "v súčasnosti no nie je naliehavá téma na diskusiu", keďže Fínsko ich bude ešte niekoľko rokov potrebovať na vlastné účely. Tanky Leopard nemeckej výroby prisľúbilo okrem Nórska a niekoľko ďalších krajín vrátane Nórska, Poľska, Nemecka, Švédska, Španielska a Kanady.

(tasr, min)

  |  

Rusi odišli z Novej Kachovky, miestnych obyvateľov okradli, tvrdí ukrajinská armáda

Ruské vojská sa stiahli z mesta Nova Kachovka na ľavom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámil to v stredu generálny štáb ukrajinskej armády, informuje TASR.

"K 22. marcu všetky jednotky okupačnej armády, ktoré boli nasadené v meste Nova Kachovka v Chersonskej oblasti, z mesta odišli," cituje agentúra Reuters z vyhlásenia ukrajinského generálneho štábu. Ten ďalej uvádza, že ruskí vojaci pri odchode okradli miestnych obyvateľov o spotrebiče, oblečenie, cennosti či mobilné telefóny.

(tasr, min)

  |  

Odborári Slovnaftu protestovali proti nedostatočnému zvyšovaniu platov

Odborári vo štvrtok protestovali pred spoločnosťou Slovnaft proti nedostatočnému zvyšovaniu platov. Na zhromaždení bolo niekoľko stoviek účastníkov.

"Zamestnávateľ nám predložil návrh, ktorý označil ako konečný," uviedol predseda odborárov Tibor Kaczor. Doplnil, že návrh zamestnávateľa pre niektoré skupiny zamestnancov, z hľadiska budúcnosti kľúčových, zaručuje trojpercentný nárast základnej mzdy. "Jedná sa o mladých alebo nových zamestnancov," spresnil predseda.

Dodal, že ak sa v priemere podľa súčtu návrhu zamestnávateľa hovorí o 7,5 % zvýšení miezd zamestnancov, tak toto číslo nedosahuje ani polovicu aktuálnej inflácie a v praxi znamená prepad reálnych miezd zamestnancov o 7,9 %.

"Čo je ale ešte viac znepokojivé, v konečnom dôsledku na základe zásadnej požiadavky zamestnávateľa o diferenciáciu priznanej základnej mzdy, tu bude veľká skupina zamestnancov, ktorých navýšenie miezd bude v rozmedzí 3 % až 5 % celkovo, čo je prepad ich reálnych miezd od 12,4 % do 10,4 %," zdôraznil Kaczor. Nič na tom podľa neho nemení ani to, že zamestnávateľ navrhuje jednorazovú odmenu 800 eur.

Hovorca podniku Anton Molnár reagoval, že spoločnosť Slovnaft berie na vedomie aktivity odborárov na podporu kolektívneho vyjednávania. Pripomenul, že Slovnaft má v súčasnosti uzatvorenú kolektívnu zmluvu platnú do 31. marca budúceho roka, pričom každoročne zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov rokuje o úprave základných miezd a príplatkov.

"Ako zodpovedný zamestnávateľ sme preto pripravili návrh na zvýšenie miezd a ďalších odmien v tomto roku v priemere o 10 %. Takýto návrh považujeme za férový, vyvážený a plne zohľadňujúci prognózu vývoja inflácie na Slovensku - 9,8 % pre rok 2023 a 5 % pre rok 2024, ako aj mimoriadne záväzky Slovnaftu voči štátu spojené s dodatočným zdanením 55 % zo ziskov za rok 2022 a aktuálne schválených 70 % za rok 2023, a tiež nevyhnutné investície v súvislosti so zavedením embarga na ruskú ropu a záväzkami Green Deal," vysvetlil Molnár.

Hovorca zdôraznil, že okrem základných miezd a pravidelných odmien spoločnosť poskytuje zamestnancom ďalšie benefity, ako sú napríklad kafetéria, DDS, nadštandardné lekárske prehliadky, palivové karty, strava či športoviská pre zamestnancov v sume viac ako 4000 eur na jedného zamestnanca za rok. "Priemerná mzda v Slovnafte dosiahla v uplynulom roku 2973 eur bez platov manažérov, pričom celoslovenský priemer za rok 2022 predstavuje 1304 eur," uzavrel hovorca.

(tasr, min)