Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SHMÚ: Uplynulá noc bola chladná, na Orave namerali pod mínus 18 stupňov Celzia

Meteorológovia namerali v stredu ráno v nížinách do mínus 7 stupňov Celzia, na Orave klesla teplota pod mínus 18 stupňov Celzia. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti. O nepríjemnej noci hovorí najmä v súvislosti s časťou južného Slovenska.

"Veľmi nepríjemná bola uplynulá noc najmä pre južnú polovicu západného Slovenska, kde boli už pred včerajškom na veľkej ploche rozkvitnuté marhule a čiastočne aj broskyne," podotýka SHMÚ.

Napríklad v Piešťanoch namerali vo výške dvoch metrov nad povrchom mínus 7,3 stupňa Celzia. Menej ako mínus 4 stupne Celzia bolo takmer všade v rámci Podunajskej a Záhorskej nížiny.

O príliš nízkej teplote na daný dátum hovoria meteorológovia počas uplynulej noci vo výške približne 1 500 metrov nad morom na celom Slovensku. O 1.00 klesla teplota v studenom, pôvodnom arktickom vzduchu na mínus 7 až mínus 12 stupňov Celzia.

Najmä v druhej polovici noci od juhu zasahovala tlaková výš, pričom takmer všade vietor úplne zoslabol. Podľa meteorológov bolo zároveň postupne takmer všade jasno alebo takmer jasno, na severe miestami aj v polohách pod 800 metrov nasnežené. Teplota tak vo výške dva metre nad povrchom klesla na väčšine územia na mínus 2 až mínus 9 stupňov Celzia. "V údoliach bolo lokálne, najmä na Orave, aj výrazne chladnejšie," podotýka SHMÚ. Najchladnejšie bolo v lokalite Novoť v okrese Námestovo, kde namerali mínus 18,3 stupňa Celzia.

(tasr)

Minúta  |  

Migračné toky v Únii sa predvlani zintenzívnili. Slovensko lákalo prisťahovalcov najmenej

V roku 2021 prišlo do Európskej únie (EÚ) podľa odhadov 2,3 milióna prisťahovalcov z krajín mimo EÚ. Približne 1,1 milióna osôb z Únie zasa emigrovalo do krajiny mimo bloku. Vyplýva to z údajov, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Údaje poukazujú na významný nárast v porovnaní s rokom 2020, keď sa odhaduje, že bolo 1,9 milióna prisťahovalcov do EÚ z krajín mimo EÚ a približne 956-tisíc ľudí emigrovalo z EÚ do krajiny mimo EÚ.

Okrem toho 1,4 milióna ľudí, ktorí predtým bývali v jednej krajine EÚ, sa v roku 2021 presťahovalo do iného členského štátu EÚ (1,2 milióna v roku 2020).

V roku 2021 bolo v EÚ podľa odhadov päť prisťahovalcov na 1000 ľudí. V pomere k počtu obyvateľov s trvalým pobytom zaznamenalo najvyššiu mieru prisťahovalectva v roku 2021 Luxembursko, a to takmer 40 prisťahovalcov na tisíc ľudí. Za ním nasledovali Malta (35) a Cyprus (27). Naopak, najnižšiu mieru imigrácie zaznamenalo Slovensko, kde na tisíc obyvateľov pripadal jeden prisťahovalec. Za touto krajinou nasledovali Portugalsko a Francúzsko, ktoré registrovali päť prisťahovalcov na tisíc ľudí.

(sita)

Minúta  |  

Britský kráľ Karol III. pricestoval na návštevu Berlína

Lietadlo s britským monarchom Karolom III. pristálo v stredu na letisku v nemeckej metropole Berlín, kde začne svoju prvú štátnu návštevu od svojho nástupu na trón, informuje o tom agentúry AFP a DPA.

Lietadlo s nápisom "Spojené kráľovstvo" na bokoch pristálo krátko pred druhou hodinou popoludní SELČ na letisku Berlín – Brandenburg, kde rolovalo na priestranstvo pred červeným kobercom.

Kráľ Karol III. počas trojdňovej návštevy Nemecka vystúpi v tamojšom parlamente a stretne sa s utečencami z Ukrajiny.

Britský monarcha je prvým štátnym hosťom vôbec, ktorého na berlínskom letisku privítali s vojenskými poctami – salvou z 21 zbraní, píše DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko oznámilo dohodu o zvýšení dodávok ropy do Indie

Ruský energetický gigant Rosnefť v stredu oznámil dohodu o zvýšení predaja ropy Indii, keďže Moskva hľadá nových kupcov pre sankcie Západu za jej vojnu na Ukrajine. Informuje o tom správa AFP.

Rozhodnutie Kremľa vyslať armádu na Ukrajinu vlani vo februári spôsobilo pád dopytu po ruskej rope na európskom trhu, keďže spojenci Kyjeva uvalili sankcie na ruský ropný sektor.

Rosnefť vo vyhlásení uviedol, že jeho generálny riaditeľ Igor Sečin odcestoval do Indie a sprostredkoval dohodu so šéfom Indian Oil Corporation. "Rosnefť a Indian Oil Company podpísali dohodu o podstatnom zvýšení dodávok ropy, ako aj o diverzifikácii druhov ropy pre Indiu," uviedol Rosnefť.

Ruský ropný koncern však nešpecifikoval objem exportu dohodnutý v zmluve ani jeho hodnotu. Uviedol však, že predstavitelia oboch ropných spoločností diskutovali aj o "možnostiach uskutočňovania platieb v národných menách", pričom poukázali na snahy Ruska "dedolarizovať" svoju ekonomiku.

Oznámenie prichádza deň po tom, ako ruský vicepremiér Alexander Novak povedal, že predaj ruskej ropy Indii vzrástol minulý rok viac ako dvadsaťnásobne.

Rusko, jeden z hlavných producentov a kľúčový spojenec ropného kartelu OPEC, tento mesiac v reakcii na západné sankcie znížilo produkciu ropy o 500-tisíc barelov (jeden barel = 159 litrov) denne.

Rosnefť začiatkom tohto mesiaca vykázal prudký pokles ročného zisku v dôsledku západných sankcií proti Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Hybridná vojna so Západom bude trvať dlho, tvrdí Kremeľ

Kremeľ v stredu deklaroval, že konfrontácia Ruska so Západom bude zrejme trvať dlho. Informovala o tom agentúra AFP.

Pri otázke, ako Kremeľ hodnotí vyhliadky na ukončenie bojov na Ukrajine a či by sa takzvaná špeciálna vojenská operácia (SVO) – ako sa v Rusku musí označovať ním rozpútaná vojna na Ukrajine – mohla skončiť už tento rok, Peskov novinárov odkázal na ministerstvo obrany.

Dodal však, že pokiaľ ide o "vojnu v širšom kontexte – konfrontáciu s nepriateľskými štátmi….hybridnú vojnu, ktorá bola rozpútaná proti našej krajine, tak tá je na dlhý čas".

AFP pripomenula, že podľa západných spravodajských služieb pritom Rusko dúfalo, že po spustení svojej SVO na Ukrajine vo februári minulého roka dosiahne stanovené ciele v priebehu niekoľkých dní – čo sa však nestalo.

Peskov však vo svojom vystúpení pred novinármi v stredu tvrdil, že Rusi sa "bezprecedentným" spôsobom zjednotili okolo prezidenta Vladimira Putina a že väčšina z nich chce, aby sa stanovené ciele na Ukrajine dosiahli. Treba len prejaviť "odhodlanie, vernosť sebe, cieľavedomosť, zomknúť sa okolo prezidenta," dodal Peskov.

V komentári k výrokom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý povedal, že v prípade porážky v bojoch o mesto Bachmut na východnom fronte bude Ukrajina dotlačená ku kompromisu s Ruskom, a to aj vo vnútri krajiny, keďže obyvateľstvo je unavené z vojny, Peskov uviedol: "Kyjevský režim si určuje svoje vlastné priority."

Kremeľský hovorca doplnil, že SVO pokračuje a o Bachmut – Peskov preň použil starý názov Arťomovsk – sa vedú prudké boje. "Naši (vojaci tam) predvádzajú zázraky," vyzdvihol Peskov. Na otázku, ako hodnotí náladu vo vnútri Ruskej federácie, Peskov odpovedal, že je "veľmi dobrá".

"Vidíme absolútnu konsolidáciu ruskej spoločnosti. Je tu bezprecedentná konsolidácia okolo prezidenta, najvyššieho veliteľa (ozbrojených síl), a politiky, ktorú vedie. Vidíme absolútne dominantnú dôveru v našej spoločnosti, že všetky ciele stanovené pre SVO budú a musia byť dosiahnuté."

AFP pripomenula, že ruské štátne médiá poskytujú o aktivitách svojich jednotiek na Ukrajine výlučne "prokremeľské spravodajstvo". Kritika vojenských operácií je de facto zakázaná a v krajine vládne cenzúra.
Spoľahlivé prieskumy verejnej mienky o tom, čo si Rusi myslia o špeciálnej operácii na Ukrajine, neexistujú, uzavrela svoju správu AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Počet jadrových hlavíc vlani stúpol; za nárastom stoja Rusko aj Čína, vyplýva zo štúdie

Počet jadrových hlavíc vo svete, ktoré sú pripravené na použitie, v roku 2022 stúpol, a to najmä v dôsledku aktivít Ruska a Číny. Uvádza sa to v novej správe výskumného programu Nuclear Weapons Ban Monitor, ktorú v stredu zverejnila nórska nezisková organizácia Norwegian People's Aid (NPA). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Deväť oficiálnych či neoficiálnych jadrových veľmocí začiatkom roku 2023 vlastnilo 9 576 jadrových hlavíc pripravených na použitie, pričom predošlý rok ich bolo 9440. Tieto zbrane majú podľa správy dovedna "ničivú silu" porovnateľnú s tým, ak by na japonskú Hirošimu počas druhej svetovej vojny spadlo 135-tisíc bômb.

Za nárast počtu jadrových hlavíc o 136 kusov sú zodpovedné Rusko, Čína, India, Severná Kórea a Pakistan. Rusko má pritom ich najväčší arzenál na svete (5 889 kusov).

"Tento nárast je znepokojujúci, a pokračuje v trende, ktorý sa začal v roku 2017," povedala Grethe Lauglová Östernová z platformy Nuclear Weapons Ban Monitor.

V správe sa tiež píše, že celkové zásoby jadrových zbraní – zahŕňajúce aj tie, ktoré už boli vyradené – naopak klesajú. V medziročnom porovnaní sa počet jadrových zbraní znížil z 12 705 na 12 512. Dôvodom je, že Rusko a Spojené štáty vyradili staré jadrové hlavice.

Lauglová Östernová však varovala, že ak sa nezastaví trend zvyšovania počtu nových jadrových hlavíc, "čoskoro sa po prvý raz od od studenej vojny znova zvýši aj celkový počet jadrových zbraní na svete".
Medzi osem oficiálnych jadrových veľmocí patria USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Severná Kórea a podľa neoficiálnych informácií vlastní jadrové zbrane aj Izrael.

AFP píše, že k zverejneniu týchto údajov došlo v čase, keď Moskva v spojitosti s inváziou na Ukrajine a vojenskou podporou Kyjeva zo strany Západu opakovane hrozí nasadením jadrových zbraní. Šéf Kremľa Vladimir Putin v sobotu oznámil, že s Minskom sa dohodol na rozmiestnení ruských jadrových zbraní na území Bieloruska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.