Preskočiť na obsah
  |  

Opätovný návrh na odmenu 500 eur sa nedá zaradiť na ďalšiu schôdzu, tvrdí Dostál

Opätovný návrh poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) na zavedenie 500-eurovej odmeny za účasť v tohtoročných voľbách bol podaný v rozpore s rokovacím poriadkom, myslí si poslanec Ondrej Dostál (SaS). Týka sa podľa neho rovnakej veci ako návrh na zľavu z poplatkov štátu za účasť vo voľbách odmietnutý vo februári, teda pred menej ako šiestimi mesiacmi. Nie je teda možné ho zaradiť do programu nasledujúcej schôdze. V liste na to upozornil predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina).

"Nový návrh poslanca Matoviča bez najmenších pochybností upravuje tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh poslancov OĽaNO, a to poskytnutie odmeny za účasť vo voľbách do NR SR, a preto je dnes podaný nový návrh poslanca Matoviča predložený v rozpore s paragrafom 96 odseku 3 zákona o rokovacom poriadku," uviedol Dostál.

Slovné spojenie "v tej istej veci" obsiahnuté v zákone o rokovacom poriadku podľa neho neznamená, že musí ísť o úplne identické návrhy zákonov. Ako poukázal, oba návrhy zákonov majú novelizovať zákon o podmienkach výkonu volebného práva a obsahom oboch je návrh poskytnúť voličom odmenu za účasť vo voľbách do Národnej rady SR, hoci Matovičov návrh sa vzťahuje iba na septembrové parlamentné voľby, nie trvale.

Obsahovú zhodu podľa neho dokazuje aj spôsob predloženia pôvodného návrhu zákona, ktorý Matovič doručil do parlamentu krátko pred hlasovaním o návrhu poslancov OĽaNO. "Čo len potvrdzuje, že aj sám poslanec Matovič si bol vedomý, že jeho pôvodný návrh a návrh poslancov OĽaNO sú návrhmi zákona v tej istej veci a po neschválení návrhu poslancov OĽaNO by začala plynúť šesťmesačná lehota, počas ktorej by takýto návrh zákona nemohol predložiť," vysvetlil poslanec.

Dostál hodnotí opätovné predloženie návrhu na 500-eurovú odmenu ako zjavný pokus obísť zákon o rokovacom poriadku. Predložením rovnakého návrhu ešte pred hlasovaním chcel podľa neho evidentne dosiahnuť, aby obišiel ustanovenie o polročnej lehote na predkladanie návrhov v rovnakej veci.

Poslanec NR SR Igor Matovič opätovne predložil do parlamentu návrh na zavedenie 500-eurovej odmeny za účasť v tohtoročných voľbách. Totožný návrh v stredu parlament neposunul do druhého čítania. Dodal, že nejde o avizovaný "plán B", ktorý chce oznámiť vo štvrtok (30. 3.).

(tasr)

  |  

SHMÚ: Uplynulá noc bola chladná, na Orave namerali pod mínus 18 stupňov Celzia

Meteorológovia namerali v stredu ráno v nížinách do mínus 7 stupňov Celzia, na Orave klesla teplota pod mínus 18 stupňov Celzia. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti. O nepríjemnej noci hovorí najmä v súvislosti s časťou južného Slovenska.

"Veľmi nepríjemná bola uplynulá noc najmä pre južnú polovicu západného Slovenska, kde boli už pred včerajškom na veľkej ploche rozkvitnuté marhule a čiastočne aj broskyne," podotýka SHMÚ.

Napríklad v Piešťanoch namerali vo výške dvoch metrov nad povrchom mínus 7,3 stupňa Celzia. Menej ako mínus 4 stupne Celzia bolo takmer všade v rámci Podunajskej a Záhorskej nížiny.

O príliš nízkej teplote na daný dátum hovoria meteorológovia počas uplynulej noci vo výške približne 1 500 metrov nad morom na celom Slovensku. O 1.00 klesla teplota v studenom, pôvodnom arktickom vzduchu na mínus 7 až mínus 12 stupňov Celzia.

Najmä v druhej polovici noci od juhu zasahovala tlaková výš, pričom takmer všade vietor úplne zoslabol. Podľa meteorológov bolo zároveň postupne takmer všade jasno alebo takmer jasno, na severe miestami aj v polohách pod 800 metrov nasnežené. Teplota tak vo výške dva metre nad povrchom klesla na väčšine územia na mínus 2 až mínus 9 stupňov Celzia. "V údoliach bolo lokálne, najmä na Orave, aj výrazne chladnejšie," podotýka SHMÚ. Najchladnejšie bolo v lokalite Novoť v okrese Námestovo, kde namerali mínus 18,3 stupňa Celzia.

(tasr)

  |  

Migračné toky v Únii sa predvlani zintenzívnili. Slovensko lákalo prisťahovalcov najmenej

V roku 2021 prišlo do Európskej únie (EÚ) podľa odhadov 2,3 milióna prisťahovalcov z krajín mimo EÚ. Približne 1,1 milióna osôb z Únie zasa emigrovalo do krajiny mimo bloku. Vyplýva to z údajov, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Údaje poukazujú na významný nárast v porovnaní s rokom 2020, keď sa odhaduje, že bolo 1,9 milióna prisťahovalcov do EÚ z krajín mimo EÚ a približne 956-tisíc ľudí emigrovalo z EÚ do krajiny mimo EÚ.

Okrem toho 1,4 milióna ľudí, ktorí predtým bývali v jednej krajine EÚ, sa v roku 2021 presťahovalo do iného členského štátu EÚ (1,2 milióna v roku 2020).

V roku 2021 bolo v EÚ podľa odhadov päť prisťahovalcov na 1000 ľudí. V pomere k počtu obyvateľov s trvalým pobytom zaznamenalo najvyššiu mieru prisťahovalectva v roku 2021 Luxembursko, a to takmer 40 prisťahovalcov na tisíc ľudí. Za ním nasledovali Malta (35) a Cyprus (27). Naopak, najnižšiu mieru imigrácie zaznamenalo Slovensko, kde na tisíc obyvateľov pripadal jeden prisťahovalec. Za touto krajinou nasledovali Portugalsko a Francúzsko, ktoré registrovali päť prisťahovalcov na tisíc ľudí.

(sita)

  |  

Britský kráľ Karol III. pricestoval na návštevu Berlína

Lietadlo s britským monarchom Karolom III. pristálo v stredu na letisku v nemeckej metropole Berlín, kde začne svoju prvú štátnu návštevu od svojho nástupu na trón, informuje o tom agentúry AFP a DPA.

Lietadlo s nápisom "Spojené kráľovstvo" na bokoch pristálo krátko pred druhou hodinou popoludní SELČ na letisku Berlín – Brandenburg, kde rolovalo na priestranstvo pred červeným kobercom.

Kráľ Karol III. počas trojdňovej návštevy Nemecka vystúpi v tamojšom parlamente a stretne sa s utečencami z Ukrajiny.

Britský monarcha je prvým štátnym hosťom vôbec, ktorého na berlínskom letisku privítali s vojenskými poctami – salvou z 21 zbraní, píše DPA.

(tasr)

  |  

Rusko oznámilo dohodu o zvýšení dodávok ropy do Indie

Ruský energetický gigant Rosnefť v stredu oznámil dohodu o zvýšení predaja ropy Indii, keďže Moskva hľadá nových kupcov pre sankcie Západu za jej vojnu na Ukrajine. Informuje o tom správa AFP.

Rozhodnutie Kremľa vyslať armádu na Ukrajinu vlani vo februári spôsobilo pád dopytu po ruskej rope na európskom trhu, keďže spojenci Kyjeva uvalili sankcie na ruský ropný sektor.

Rosnefť vo vyhlásení uviedol, že jeho generálny riaditeľ Igor Sečin odcestoval do Indie a sprostredkoval dohodu so šéfom Indian Oil Corporation. "Rosnefť a Indian Oil Company podpísali dohodu o podstatnom zvýšení dodávok ropy, ako aj o diverzifikácii druhov ropy pre Indiu," uviedol Rosnefť.

Ruský ropný koncern však nešpecifikoval objem exportu dohodnutý v zmluve ani jeho hodnotu. Uviedol však, že predstavitelia oboch ropných spoločností diskutovali aj o "možnostiach uskutočňovania platieb v národných menách", pričom poukázali na snahy Ruska "dedolarizovať" svoju ekonomiku.

Oznámenie prichádza deň po tom, ako ruský vicepremiér Alexander Novak povedal, že predaj ruskej ropy Indii vzrástol minulý rok viac ako dvadsaťnásobne.

Rusko, jeden z hlavných producentov a kľúčový spojenec ropného kartelu OPEC, tento mesiac v reakcii na západné sankcie znížilo produkciu ropy o 500-tisíc barelov (jeden barel = 159 litrov) denne.

Rosnefť začiatkom tohto mesiaca vykázal prudký pokles ročného zisku v dôsledku západných sankcií proti Rusku.

(tasr)

  |  

Hybridná vojna so Západom bude trvať dlho, tvrdí Kremeľ

Kremeľ v stredu deklaroval, že konfrontácia Ruska so Západom bude zrejme trvať dlho. Informovala o tom agentúra AFP.

Pri otázke, ako Kremeľ hodnotí vyhliadky na ukončenie bojov na Ukrajine a či by sa takzvaná špeciálna vojenská operácia (SVO) – ako sa v Rusku musí označovať ním rozpútaná vojna na Ukrajine – mohla skončiť už tento rok, Peskov novinárov odkázal na ministerstvo obrany.

Dodal však, že pokiaľ ide o "vojnu v širšom kontexte – konfrontáciu s nepriateľskými štátmi….hybridnú vojnu, ktorá bola rozpútaná proti našej krajine, tak tá je na dlhý čas".

AFP pripomenula, že podľa západných spravodajských služieb pritom Rusko dúfalo, že po spustení svojej SVO na Ukrajine vo februári minulého roka dosiahne stanovené ciele v priebehu niekoľkých dní – čo sa však nestalo.

Peskov však vo svojom vystúpení pred novinármi v stredu tvrdil, že Rusi sa "bezprecedentným" spôsobom zjednotili okolo prezidenta Vladimira Putina a že väčšina z nich chce, aby sa stanovené ciele na Ukrajine dosiahli. Treba len prejaviť "odhodlanie, vernosť sebe, cieľavedomosť, zomknúť sa okolo prezidenta," dodal Peskov.

V komentári k výrokom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý povedal, že v prípade porážky v bojoch o mesto Bachmut na východnom fronte bude Ukrajina dotlačená ku kompromisu s Ruskom, a to aj vo vnútri krajiny, keďže obyvateľstvo je unavené z vojny, Peskov uviedol: "Kyjevský režim si určuje svoje vlastné priority."

Kremeľský hovorca doplnil, že SVO pokračuje a o Bachmut – Peskov preň použil starý názov Arťomovsk – sa vedú prudké boje. "Naši (vojaci tam) predvádzajú zázraky," vyzdvihol Peskov. Na otázku, ako hodnotí náladu vo vnútri Ruskej federácie, Peskov odpovedal, že je "veľmi dobrá".

"Vidíme absolútnu konsolidáciu ruskej spoločnosti. Je tu bezprecedentná konsolidácia okolo prezidenta, najvyššieho veliteľa (ozbrojených síl), a politiky, ktorú vedie. Vidíme absolútne dominantnú dôveru v našej spoločnosti, že všetky ciele stanovené pre SVO budú a musia byť dosiahnuté."

AFP pripomenula, že ruské štátne médiá poskytujú o aktivitách svojich jednotiek na Ukrajine výlučne "prokremeľské spravodajstvo". Kritika vojenských operácií je de facto zakázaná a v krajine vládne cenzúra.
Spoľahlivé prieskumy verejnej mienky o tom, čo si Rusi myslia o špeciálnej operácii na Ukrajine, neexistujú, uzavrela svoju správu AFP.

(tasr)