Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin pripustil, že západné sankcie môžu mať na Rusko negatívny dopad

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu pripustil, že sankcie uvalené na Rusko za inváziu na Ukrajinu môžu mať na jeho krajinu "negatívne" dopady. Predtým Putin tvrdil, že Moskva sa sankciám prispôsobuje. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Sankcie uvalené proti ruskej ekonomike naozaj môžu mať v strednodobom výhľade negatívny dopad," povedal Putin na zasadnutí vlády, vysielanom v televízii.

Západ zaviedol v niekoľkých krokoch tvrdé sankcie voči Moskve pre ruskú inváziu na Ukrajine. Putin opakovane tvrdil, že Rusko odoláva vlnám ekonomických sankcií, ktoré boli zamerané predovšetkým na vývoz ruskej ropy a zemného plynu.

Ruský prezident v stredu povedal, že nezamestnanosť v krajine "sa drží na historickom minime", pričom inflácia, ktorá vlani na jar prudko stúpla, podľa očakávania do konca marca "klesne pod štyri percentá"
Putin však dodal, že "návrat ku krivke rastu by v nás nemal vyvolávať pocity uvoľnenia".

"Musíme podporovať a posilňovať pozitívne trendy v našej ekonomike, zvyšovať jej výkonnosť, zaisťovať technologickú, personálnu a finančnú nezávislosť," povedal.

Prezident vyzval vládu, aby "konala rýchlo a bez zbytočnej byrokracie a odkladov".

(tasr)

Minúta  |  

Credit Suisse stále pomáha bohatým vyhýbať sa daniam, zistil senátny výbor v USA

Švajčiarska banka Credit Suisse naďalej pomáha ultra bohatým Američanom vyhýbať sa daniam. Banka daňovým úradom zatajila viac ako 700 miliónov USD (645,70 milióna eur) v rozpore s dohodou o vine a treste z roku 2014, uviedol v stredu finančný výbor amerického Senátu. Informujú o tom správy AP a Reuters.

Výbor po ukončení dvojročného vyšetrovania Credit Suisse uviedol, že odhalil "závažné porušenie" dohody z roku 2014 medzi švajčiarskym veriteľom a americkým ministerstvom spravodlivosti o urovnaní sporu v súvislosti s daňovými únikmi, za čo banka vtedy dostala vysokú pokutu.

Porušenia dohody zahŕňa aj takmer sto miliónov USD na tajných účtoch len jednej rodiny amerických daňových poplatníkov, ktoré banka nezverejnila, čo podľa výboru predstavuje "potenciálne kriminálne sprisahanie". A výbor uviedol tiež, že Credit Suisse pomohla americkému obchodníkovi ukryť viac ako 220 miliónov USD na účtoch v zahraničí.

Credit Suisse v e-mailovom vyhlásení uviedla, že netoleruje daňové úniky a spolupracuje s americkými úradmi.

"Nový vedúci tím Credit Suisse spolupracoval pri vyšetrovaní výboru a podporil prácu senátora Wydena, a to aj v súvislosti s navrhovanými politickými riešeniami, ktoré pomôžu posilniť schopnosť finančného sektora odhaliť nezverejnené osoby v USA," uviedla banka s odvolaním sa na predsedu výboru Rona Wydena.

(tasr)

Minúta  |  

Britský minister obrany by privítal návrat brannej povinnosti

Britský minister obrany Ben Wallace v stredu povedal, že by "rád" videl, ako Británia napodobňuje Fínsko a Švédsko a vracia sa k brannej povinnosti. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Wallace to povedal v stredu na tlačovej konferencii so švédskym ministrom obrany Palom Jonsonom. Obaja hovorili o snahe Švédska a Fínska vstúpiť do NATO.

Wallace vyzdvihol, že obe severské krajiny si aj po druhej svetovej vojne ponechali brannú povinnosť, hoci Švédsko malo v tomto smere sedemročnú prestávku. "Myslím, že všetci závidíme Švédsku aj Fínsku (ich) (vojenské) zálohy," povedal.

Záložníci sú podľa jeho slov obzvlášť dôležití. Moderné ozbrojené sily sú totiž závislé od špecialistov, napríklad v oblasti kybernetickej vojny, ktorí môžu byť aktivovaní v prípade potreby. "Myslím si, že musíme uznať, že poučenie z Ukrajiny opäť spočíva v tom, ako pracujeme na našej odolnosti, a súčasťou toho sú aj (vojenské) zálohy," dodal.

Británia zrušila povinnú vojenskú službu pre všetkých mladých mužov v roku 1960. Odvtedy občasné výzvy na jej návrat zaznievali len zo strany pravicových politikov a médií.

(tasr)

Minúta  |  

SaS podporí novelu školského zákona, dohodla sa s Hegerom a Horeckým

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS podporia vládnu novelu školského zákona, o ktorej sa má rokovať v stredu večer. Oznámil to exminister školstva a poslanec Branislav Gröhling (SaS). Hovorí, že sa podarilo dohodnúť s dočasne povereným ministrom školstva Jánom Horeckým i dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom.

Zmeny, ktoré žiadala SaS, majú prísť do zákona cez pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Návrh má obsahovať podporu duševného zdravia, definíciu segregácie. Má sa tiež upraviť otázka opakovania ročníka.

S Horeckým a Hegerom SaS rokovala o tom, aby bol finálny návrh v súlade s plánom obnovy. Gröhling víta, že do zákona sa dostane podpora duševného zdravia ako samostatné opatrenie v súvislosti s prevenciou i krízovou intervenciou v tejto oblasti. SaS dostala podľa Gröhlinga garanciu, že zmeny budú prijaté cez pozmeňujúce návrhy. SaS podľa neho podporí novelu v prvom čítaní, no upozornil Horeckého, aby si overil podporu v parlamente aj u ostatných strán.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko prestalo poskytovať USA informácie o svojich jadrových silách

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v stredu vyhlásil, že Moskva pozastavila poskytovanie informácií o svojich jadrových silách Spojeným štátom, čo sa týka aj oznámení o testoch rakiet.

Riabkov objasnil, že Moskva zastavila všetky výmeny informácií s Washingtonom po tom, ako pozastavila svoju účasť na poslednom zostávajúcom pakte o jadrových zbraniach s USA – zmluve Nový START, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov.

Agentúra AP, ktorá o tom informovala na základe správ ruských tlačových agentúr, pripomenula, že ruský prezident Vladimir Putin pozastavil účasť Ruska na zmluve Nový START vo februári.

Putin vtedy vyhlásil, že Rusko nemôže akceptovať americké inšpekcie lokalít s jadrovými zbraňami, keďže Washington a jeho spojenci v NATO otvorene deklarovali ako svoj cieľ porážku Ruska na Ukrajine.

Zdôraznil tiež, že Moskva od dohody neodstupuje úplne. Ruské ministerstvo zahraničných vecí následne doplnilo, že Rusko bude rešpektovať limity jadrových zbraní stanovené dohodou a bude naďalej informovať USA o testoch balistických rakiet. AP dodala, že ruská armáda v stredu uskutočnila na Sibíri cvičenie svojich strategických síl.

Podľa ruského ministerstva obrany budú v rámci cvičení v troch sibírskych regiónoch manévrovať odpaľovacie systémy určené pre medzikontinentálne balistické strely Jars, ktoré dokážu niesť jadrové hlavice a majú dolet 11-tisíc kilometrov. Rezort neuviedol, ako dlho budú cvičenia trvať a či ich súčasťou bolo aj skúšobné odpaľovanie rakiet.

Správu o vojenskom cvičení na Sibíri zverejnili len niekoľko dní po tom, ako Putin oznámil plán rozmiestniť na území susedného Bieloruska taktické jadrové zbrane.

AP vysvetlila, že taktické jadrové zbrane sú určené na použitie na bojisku a v porovnaní so strategickými raketami dlhého doletu vybavenými jadrovými hlavicami, ktoré sú schopné zničiť celé mestá, majú relatívne krátky dosah a oveľa nižšiu účinnosť.

Putinovo rozhodnutie umiestniť taktické zbrane v Bielorusku nasledovalo po jeho opakovaných varovaniach, že Moskva je pripravená použiť "všetky dostupné prostriedky" – čo je odkaz na jadrový arzenál Ruska – na odrazenie útokov na ruské územie.

Podľa AP predstavitelia ruského vedenia od rozpútania vojny na Ukrajine vydali celú záplavu siláckych vyhlásení a upozorňujú, že ​​pokračujúca západná podpora Ukrajine zvyšuje hrozbu jadrového konfliktu.

(tasr)

Minúta  |  

Bitcoin prudko stúpol a opäť prekonal hranicu 28-tisíc dolárov za kus

Digitálna mena bitcoin v stredu prudko stúpla. Investori sa totiž zbavili úvodných obáv v súvislosti s krokmi amerických regulátorov proti veľkým firmám v odvetví kryptomien a nadobudli ochotu podstúpiť určité riziko. Bitcoin, ktorý je najrozšírenejšou kryptomenou na svete, za uplynulých 24 hodín vzrástol o päť percent na 28 474 dolárov (26 240 eur) za kus. Informuje o tom portál cnbc.com.

Bitcoin tak znova prekonal hranicu 28-tisíc dolárov za kus po tom, ako pod ňu klesol v pondelok po správach, že americká Komisia pre termínované obchody s komoditami (CFTC) zažalovala burzu kryptomien Binance.

Dôvod stredajšieho rastu bitcoinu nebol hneď jasný. Nastal však zároveň so všeobecným posilnením amerického akciového trhu. Bitcoin je známy tým, že kopíruje pohyby akciových trhov a investori ho považujú za tradičné riskantné aktívum.

https://standard.sk/337188/padaju-banky-rastie-bitcoin-a-zrejme-dalej-porastie/

„Naznačuje to, že trh je aktívny a prejavuje sa v ňom trend rastu,“ povedal o posilnení bitcoinu viceprezident pre korporátny rozvoj burzy kryptomien Luno Vijay Ayyar. „Zdá sa, že žaloba CFTC voči firme Binance, hoci je to dosť dôležitá vec, trh veľmi neovplyvnila,“ dodal.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.