Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko podporí Ukrajinu balíkom vojenskej pomoci v hodnote 12 miliárd eur

Nemecko v stredu schválilo ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 12 miliárd eur. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Balík pomoci, ktorý navrhli nemecké rezorty obrany a diplomacie, schválil rozpočtový výbor parlamentu (Bundestag). Pomoc má byť postupne vyplácaná do roku 2032.

"Za tieto financie môže Ukrajina s podporou nemeckej vlády priamo nakupovať výzbroj. Je dôležité Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné," uviedli vo vyhlásení traja zástupcovia vládnej koalície v rozpočtovom výbore.

Nemecká vláda poskytla Kyjevu od začiatku ruskej invázie vlani 24. februára už viac ako 14,2 miliárd eur, vyplýva z údajov nemeckého ministerstva zahraničných vecí.

(tasr, min)

Minúta  |  

Predseda NR SR Kollár zaradí na ďalšiu schôdzu návrh o 500-eurovej odmene

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) zaradí na rokovanie ďalšej riadnej schôdze v máji opätovný návrh lídra OĽANO Igora Matoviča na odmenu 500 eur za účasť v septembrových parlamentných voľbách. Tvrdí, že ide o inú formu odmeny ako zľavu z poplatkov štátu, ktorú už vo februári poslanci odmietli.

Matovič podľa neho využil možnosť, že návrh podal ešte pred neschválením svojho pôvodného návrhu v pléne. "Nie je to štandardné, ale je to legitímne," povedal Kollár novinárom s tým, že problematiku konzultoval s parlamentným legislatívnym a právnym odborom, ktoré mu to odobrili.

"Predtým bol podobný zákon, že mala byť nie finančná odmena, ale zľavy z poplatkov štátu. Toto je finančný bonus, ktorý by ľudia dostali do rúk. Je to úplne iná hmota a určite to zaradím," doplnil. Ak by sa v návrhu menila suma odmeny, bola by to podľa Kollára iná situácia.

Rokovací poriadok NR SR hovorí, že ak parlament návrh zákona neschválil, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.

Parlament v stredu odmietol návrh Matoviča o 500-eurovej odmene, ktorú predpokladala novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Ešte pred hlasovaním Matovič predložil rovnaký návrh. V tomto prípade by nemala platiť polročná prestávka, keďže novelu predložil ešte pred neschválením pôvodného návrhu.

Vo februári zároveň poslanci odmietli novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, v ktorej sa navrhovala odmena za účasť vo voľbách vo forme zľavy desať percent z poplatkov štátu. Podľa Ondreja Dostála (SaS) išlo o návrh, ktorý sa týka rovnakej veci ako odmena 500 eur. Preto tvrdí, že by sa o návrhu nemalo rokovať, keďže od februára neuplynulo šesť mesiacov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Česká národná banka svoju kľúčovú úrokovú sadzbu nezmenila

Česká národná banka (ČNB) v stredu na svojom marcovom zasadnutí podľa očakávania svoju kľúčovú úrokovú sadzbu nezmenila, keďže sa už objavili známky spomaľovania inflácie. Naznačila tiež, že bude aj naďalej predchádzať nadmerným výkyvom kurzu koruny. TASR o tom informuje na základe správy RTTNews.

Banková rada ČNB ponechala v stredu kľúčovú dvojtýždňovú repo sadzbu na úrovni sedem percent, už šiestykrát po sebe. Ide o jej najvyššiu úroveň od roku 1999 a ČNB drží tento kľúčový úrok bez zmeny už od júna 2022.

V marci sa nezmenila ani lombardná sadzba, ktorá zostala na úrovni osem percent, ani diskontná (šesť percent). ČNB zároveň uviedla, že bude pokračovať vo svojej intervenčnej politike a brániť nadmerným výkyvom koruny.

Tempo rastu inflácie v Česku sa už spomaľuje. Vo februári 2023 klesla medziročná miera inflácie v susednej krajine na 16,7 percent z januárových 17,5 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Putin pripustil, že západné sankcie môžu mať na Rusko negatívny dopad

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu pripustil, že sankcie uvalené na Rusko za inváziu na Ukrajinu môžu mať na jeho krajinu "negatívne" dopady. Predtým Putin tvrdil, že Moskva sa sankciám prispôsobuje. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Sankcie uvalené proti ruskej ekonomike naozaj môžu mať v strednodobom výhľade negatívny dopad," povedal Putin na zasadnutí vlády, vysielanom v televízii.

Západ zaviedol v niekoľkých krokoch tvrdé sankcie voči Moskve pre ruskú inváziu na Ukrajine. Putin opakovane tvrdil, že Rusko odoláva vlnám ekonomických sankcií, ktoré boli zamerané predovšetkým na vývoz ruskej ropy a zemného plynu.

Ruský prezident v stredu povedal, že nezamestnanosť v krajine "sa drží na historickom minime", pričom inflácia, ktorá vlani na jar prudko stúpla, podľa očakávania do konca marca "klesne pod štyri percentá"
Putin však dodal, že "návrat ku krivke rastu by v nás nemal vyvolávať pocity uvoľnenia".

"Musíme podporovať a posilňovať pozitívne trendy v našej ekonomike, zvyšovať jej výkonnosť, zaisťovať technologickú, personálnu a finančnú nezávislosť," povedal.

Prezident vyzval vládu, aby "konala rýchlo a bez zbytočnej byrokracie a odkladov".

(tasr)

Minúta  |  

Credit Suisse stále pomáha bohatým vyhýbať sa daniam, zistil senátny výbor v USA

Švajčiarska banka Credit Suisse naďalej pomáha ultra bohatým Američanom vyhýbať sa daniam. Banka daňovým úradom zatajila viac ako 700 miliónov USD (645,70 milióna eur) v rozpore s dohodou o vine a treste z roku 2014, uviedol v stredu finančný výbor amerického Senátu. Informujú o tom správy AP a Reuters.

Výbor po ukončení dvojročného vyšetrovania Credit Suisse uviedol, že odhalil "závažné porušenie" dohody z roku 2014 medzi švajčiarskym veriteľom a americkým ministerstvom spravodlivosti o urovnaní sporu v súvislosti s daňovými únikmi, za čo banka vtedy dostala vysokú pokutu.

Porušenia dohody zahŕňa aj takmer sto miliónov USD na tajných účtoch len jednej rodiny amerických daňových poplatníkov, ktoré banka nezverejnila, čo podľa výboru predstavuje "potenciálne kriminálne sprisahanie". A výbor uviedol tiež, že Credit Suisse pomohla americkému obchodníkovi ukryť viac ako 220 miliónov USD na účtoch v zahraničí.

Credit Suisse v e-mailovom vyhlásení uviedla, že netoleruje daňové úniky a spolupracuje s americkými úradmi.

"Nový vedúci tím Credit Suisse spolupracoval pri vyšetrovaní výboru a podporil prácu senátora Wydena, a to aj v súvislosti s navrhovanými politickými riešeniami, ktoré pomôžu posilniť schopnosť finančného sektora odhaliť nezverejnené osoby v USA," uviedla banka s odvolaním sa na predsedu výboru Rona Wydena.

(tasr)

Minúta  |  

Britský minister obrany by privítal návrat brannej povinnosti

Britský minister obrany Ben Wallace v stredu povedal, že by "rád" videl, ako Británia napodobňuje Fínsko a Švédsko a vracia sa k brannej povinnosti. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Wallace to povedal v stredu na tlačovej konferencii so švédskym ministrom obrany Palom Jonsonom. Obaja hovorili o snahe Švédska a Fínska vstúpiť do NATO.

Wallace vyzdvihol, že obe severské krajiny si aj po druhej svetovej vojne ponechali brannú povinnosť, hoci Švédsko malo v tomto smere sedemročnú prestávku. "Myslím, že všetci závidíme Švédsku aj Fínsku (ich) (vojenské) zálohy," povedal.

Záložníci sú podľa jeho slov obzvlášť dôležití. Moderné ozbrojené sily sú totiž závislé od špecialistov, napríklad v oblasti kybernetickej vojny, ktorí môžu byť aktivovaní v prípade potreby. "Myslím si, že musíme uznať, že poučenie z Ukrajiny opäť spočíva v tom, ako pracujeme na našej odolnosti, a súčasťou toho sú aj (vojenské) zálohy," dodal.

Británia zrušila povinnú vojenskú službu pre všetkých mladých mužov v roku 1960. Odvtedy občasné výzvy na jej návrat zaznievali len zo strany pravicových politikov a médií.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.