Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výdavky pre vysokú infláciu obmedzila polovica ľudí, dlhy stúpli desatine respondentov, vyplýva z prieskumu

Pre vysokú infláciu obmedzila svoje výdavky viac ako polovica ľudí na Slovensku. Polovica ľudí pritom nemá vytvorenú finančnú rezervu. Približne každému desiatemu respondentovi sa zvýšilo zadlženie. Vyplýva to z celoslovenského prieskumu, ktorý pre Asociáciu slovenských inkasných agentúr (ASINS) zrealizovala agentúra MNFORCE vo februári tohto roka na vzorke tisíc respondentov.

Vysoká inflácia, ktorá sa vo februári na Slovensku dostala na úroveň 15,4 percenta, podľa prieskumu kriticky ovplyvnila hlavne nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva, ale zasahuje už aj ďalšie. Tento stav podľa ASINS pravdepodobne zvýši nielen zadlženosť, ale aj skomplikuje splácanie finančných záväzkov.

„Situácia rozdielne dopadá na rôzne skupiny obyvateľstva. Kritická sa ukazuje hlavne v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ktoré najviac pociťujú dopad najmä zvyšovania cien potravín. Znepokojujúce je však to, že hlbšie do vrecka začínajú mať už aj v ďalšie skupiny obyvateľstva,” uviedol prezident ASINS Martin Musil.

Podľa ASINS je pravdepodobné, že mnoho ľudí sa ocitne v exekúcii či v problémoch so splácaním dlhov. „V posledných rokoch sa vymožiteľnosť pohľadávok výrazne znížila, a to jednak rôznymi legislatívnymi zmenami, ale aj samotný systém exekučného konania sa po jeho úprave v roku 2017 stal výrazne neefektívnejším," povedal viceprezident ASINS Pavol Jakubov.

Čoraz viac ľudí, ktorí sa dostali do finančných problémov, sa podľa neho rozhodlo rezignovať na mimosúdne riešenie svojich dlhov a čakajú na súdne či exekučné konanie, čo má za následok zbytočné zvyšovanie ich dlhov. „Táto situácia je do značnej miery spôsobená jednak nešťastným nastavením osobného bankrotu na Slovensku, ale aj mylným presvedčeným časti obyvateľstva, že im raz niekto ich dlhy odpustí v rámci nejakej amnestie,“ doplnil.

(sita)

Minúta  |  

Rusko zaradilo Maďarsko na zoznam nepriateľských krajín

Rusko zaradilo Maďarsko na zoznam takzvaných „nepriateľských krajín". S odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti to uviedol vo štvrtok server index.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Zoznam vznikol po vypuknutí vojny na Ukrajine a Rusi pre krajiny na ňom zaradené zaviedli množstvo sankcií. Jedným z najvýznamnejších z týchto opatrení je, že krajiny na zozname môžu platiť za ruský plyn iba v rubľoch.

Európska únia bola do zoznamu zapísaná ako samostatný subjekt hneď od začiatku, Maďarsko v ňom však na rozdiel od niekoľkých iných štátov EÚ menovite nefigurovalo. Neskôr pribudli ďalšie členské krajiny EÚ a vlani v lete do zoznamu zaradili Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Grécko i Dánsko, píše index.hu.

Veľvyslanec Ruska v Budapešti Jevgenij Stanislavov pre RIA Novosti uviedol, že Maďarsko bolo do zoznamu zaradené z dôvodu, že schválilo protiruské sankcie. Diplomat podotkol, že inak budapeštianska vláda zaujíma k otázke vojny pragmatický postoj a neustupuje tlaku NATO a EÚ, faktom však zostáva, že Maďarsko podpísalo všetky balíky bruselských sankcií a musí ich dodržiavať. Preto bolo klasifikované ako nepriateľská krajina voči Rusku, voči ktorej môžu byť prijaté odvetné opatrenia.

Podľa slov Stanislavova sankcie negatívne zasahujú do všetkých oblastí maďarsko-ruskej spolupráce; do politiky, kultúry či ekonomiky. Veľvyslanec podotkol, že ani na ruskej ambasáde nemôžu normálne pracovať. Dodal však, že maďarská strana zostáva otvorená konštruktívnemu dialógu a diplomatické kanály zostávajú stále otvorené.

(tasr)

Minúta  |  

Protivládni demonštranti v Izraeli si vytvárajú vlastné hliadky

Po sérii násilných incidentov namierených proti demonštrantom, ktorí nesúhlasia s plánmi izraelskej vlády na revíziu súdnictva, sa v Izraeli začali vytvárať hliadky civilnej obrany.

Ako vo štvrtok objasnil denník The Times of Israel (TOI), dobrovoľníci sa začali organizovať v utorok prostredníctvom skupiny vytvorenej v aplikácii WhatsApp. Ich cieľom je „založiť skupinu odhodlaných ľudí, ktorí sa môžu dostať ku konfliktným miestam na demonštráciách a zabrániť násiliu." TOI dodal, že v stredu bolo v skupine už 500 ľudí.

Jeden z jej členov na sociálnych sieťach vysvetlil, že ich iniciatíva je reakciou na dohodu premiéra Benjamina Netanjahua s ministrom národnej bezpečnosti Itamarom Ben-Gvirom o urýchlení plánov na vytvorenie Národnej gardy.

Za projektom nazvaným občianska polícia je 14-ročný chlapec a 20-ročný mladík. Tínedžer vysvetlil, že aj on sám bol v pondelok počas demonštrácie vystavený fyzickému útoku.

„Cieľom je vytvoriť ďalšiu líniu obrany pre protestujúcich," povedal tínedžer pre spravodajský portál Walla.

Dodal, že ochranu potrebujú ľudia najmä vtedy, keď sú mimo malých miest a kibucov, lebo tam dochádza k incidentom najčastejšie. Zdôraznil, že cieľom je zabrániť akémukoľvek násiliu. „Nechceme ublížiť druhej strane ani ju ohroziť," objasnil.

TOI pripomenul prípad z pondelka, keď krajne pravicoví aktivisti, podporujúci vládnu reformu justície, zablokovali križovatky pri vstupoch do kibucov Ejn Charod a susedného Tel Josef v severnom Izraeli, pálili pneumatiky, hádzali kamene do prechádzajúcich vozidiel a opľúvali obyvateľov kibucov a nadávali im, informoval denník Haarec.

V nedeľu zasa provládni demonštranti v Jeruzaleme zaútočili na demonštrantov, ktorí boli proti revízii súdnictva. Ich útokom museli čeliť aj okoloidúci arabského pôvodu, novinári i policajti.

(tasr)

Minúta  |  

FSB zatkla reportéra Wall Street Journal, vinia ho zo špionáže

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala reportéra denníka Wall Street Journal pre obvinenia zo špionáže. Nástupnícka agentúra sovietskej KGB vo štvrtok informovala, že Evana Gershkovicha zadržali v meste Jekaterinburg, keď sa tam údajne pokúšal získať utajené informácie. Neuviedli pritom, kedy sa tak stalo.

Gershkovich je prvý reportér amerického média, ktorého od studenej vojny v Rusku zadržali pre obvinenia zo špionáže. Jeho zatknutie prišlo v čase zvýšeného napätia medzi Moskvou a Washingtonom v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

FSB tvrdí, že Gershkovich „konal na základe rozkazov Spojených štátov, aby zozbieral informácie o aktivitách jedného z podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu, ktoré sú štátnym tajomstvom“. V prípade odsúdenia mu hrozí až 20 rokov väzenia.

Gershkovich v moskovskej kancelárii Wall Street Journal ako korešpondent pokrýval dianie v Rusku a na Ukrajine. Podľa FSB mal akreditáciu pre prácu novinára od ruského ministerstva zahraničia.

Jeho posledný článok z Moskvy, ktorý vyšiel začiatkom tohto týždňa, sa zameriaval na spomalenie ruskej ekonomiky v dôsledku západných sankcií zavedených po tom, ako ruská armáda vlani zaútočila na Ukrajinu.

(sita)

Minúta  |  

Hlas chce do Národnej rady SR podať návrh, aby dostal 500 eur každý, kto žije pod hranicou chudoby

Predseda strany Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD) Peter Pellegrini je rád, že hlasovanie o Matovičovej novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, vďaka ktorej by každý volič v najbližších septembrových parlamentných voľbách dostal 500 eur, dopadlo neslávne a smiešne.

Ako ďalej uviedol na dnešnej tlačovej besede, 32 poslancov tento návrh podporilo, čo nepredstavuje ani celý bývalý poslanecký klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).

„Včera sme sa dozvedeli, že Igor Matovič (OĽaNO) vie v tomto roku pre občanov získať možno 1,5 až 2 miliardy eur a snaží sa ich podplatiť za účasť vo voľbách 500-eurovkou. V priamom prenose potvrdil, že peniaze tento štát má. Preto prichádzame s výzvou a návrhom. Chceme pomôcť Matovičovi minúť tie miliardy, ale nechceme čakať až do septembra, pretože ľudia potrebujú pomoc okamžite," tvrdí šéf Hlasu-SD.

Strana chce zároveň podať do Národnej rady SR návrh na to, aby každý, kto žije pod hranicou chudoby, dostal okamžite 500 eur.

(sita)

Minúta  |  

Agrorezort chce sprísniť zákon. Ohlasovacia povinnosť pre chov hospodárskych zvierat by sa mohla skrátiť na 24 hodín

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa chystá sprísniť podmienky chovu zvierat a bude požadovať, aby poľnohospodári výrazne skrátili čas ohlasovania zmien v chovoch hospodárskych zvierat. Doteraz mali na nahlásenie zmien do centrálneho registra čas jeden týždeň. Od prvého júla ministerstvo pôdohospodárstva navrhuje tento čas skrátiť len na 24 hodín. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

„Navrhovaná 24-hodinová lehota bude znamenať ešte väčšiu chybovosť a pokuty pre poľnohospodárov. Podľa nás pri novom režime nebudú mať ani špičkové chovy šancu dodržať takto prísne stanovené podmienky. Paradoxom navyše je, že aj samotná európska legislatíva umožňuje nahlasovať zmeny až do siedmich dní," upozorňuje výkonný podpredseda SPPK Andrej Gajdoš. Ak chceme podľa jeho slov podporovať rozvoj živočíšnej výroby, tak ministerstvo by na skrátenie oznamovacej povinnosti nemalo pristúpiť.

Gajdoš podotkol, že skrátená, len 24-hodinová oznamovacia povinnosť, môže pre chovateľov zvierat predstavovať skutočne riziko toho, že ju reálne nebudú vedieť splniť. Môže byť nerealizovateľná aj pre možné technické problémy súvisiace s internetovým pripojením, či už u poľnohospodára alebo na strane centrálneho registra.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.