Nehaňte oblievačku moju!

Oblievačka je mnohými zaznávaný zvyk. No ono je to úplne naopak. Veď uznajte, v ktorom inom národe by vám skoro ráno boli ochotní otvoriť dvere, ukázať vám, kde majú svoje ženy, vydať ich na milosť a nemilosť studenej vode, potom po vás ešte pol hodiny zmývať kúpeľňu a ešte vás za to aj vďačne pohostiť.

Dnes sa o oblievačke hovoria len samé zlé veci. Vraj to má niečo do činenia s patriarchátom, násilím na ženách a podobné hlúposti. Prosím, ani na sekundu tomu neverte. Oblievačka je niečo úplne iné.

Etnológovia by vám určite poskytli fundovanejšiu odpoveď, no podľa mňa je oblievačka vlastne ľudová zábava, ktorú vymysleli nejakí mladí figliari, ktorí chceli utužiť spoločenstvo medzi mladými ľuďmi v obci a popri tom sa aj dobre zabaviť.

Určite to bolí cnostní muži (prepáčte milé dámy, ale pochybujem, že oblievanie studenou vodou ste si vymysleli samé), lebo dobrý oblievač potrebuje mať množstvo dobrých vlastností. V prvom rade musí byť príjemný a spoločenský, aby mu otvorili dvere a zverili do rúk svoje dievčatá v čo najväčšom počte domácností.

Taktiež nesmie byť lenivý. Oblievačka má jedno úžasné pravidlo – oblieva sa len doobeda. Ideálny polievač má však veľa kamarátok, a preto musí skoro ráno vstať, aby to všetko stihol už v predpoludňajších hodinách. A to aj v prípade, že predchádzajúcu noc pretancoval na zábave.

Dobrý polievač musí byť aj striedmy. Chlap, ktorý je už v druhom dome ožratý alebo prežratý, toho veľa nenapolieva a spôsobuje len hanbu a sklamanie.

Správny polievač musí byť aj všímavý a galantný. Hosť, ktorý po polievačke vysedáva na návšteve ešte hodinu, zaberá miesto ďalším polievačom a nedovolí pani domácej pripraviť sa na ďalšiu partiu, je otravný. Taký, ktorý hneď po polievačke zdúchne ako gáfor bez toho, aby s domácimi prehodil slovíčko alebo ochutnal nejakú špecialitu pani domácej, zasa nevychovaný.

Taktiež musí byť aspoň priemerne fyzicky zdatný, svižný a inteligentný. Dievčatá totiž v prípade, že im hrozí nebezpečenstvo od vedra plného studenej vody, vedia byť veľmi mršné a vynaliezavé. Nesmie byť ani precitlivený. Inak by ho dievčatá ukecali a z oblievačky by nič nebolo.

No a, samozrejme, nesmie mu chýbať organizačný talent. Musí totiž zladiť polievanie všetkých babiek, tetiek, krstných mám a návštevu kostola s tým, aby stihol obehať aj všetky dievčatá, čo je niekedy záležitosť vyžadujúca si neskutočne premakaný logistický plán.

Na druhej strane musia poriadne byť aj dievčatá a ich rodina.

Veľa polievačov má hlavne spoločenské a veselé dievča s mamou a otcom, ktorí majú rovnaké vlastnosti. Kto iný by predsa vpustil do svojho domu niekoho, kto sa chce zabávať na jeho účet a ešte ho za to aj pohostiť.

Ak je dcéra, matka, alebo otec citlivka, hypochonder, alebo proste „meržený“ (ako sa hovorí u nás na východe), polievačka v takej rodine nebude stáť za veľa.

Dievča má byť tiež svižné a aj prešibané (inak povedané inteligentné), aby dokázalo vymyslieť spôsob, ako chlapcom polievačku sťažiť. Inak by skazila zábavu. Také dievča si vymýšľa dobré skrýše, drží sa všetkého, čoho sa dá a pri polievaní sa postaví tak, aby to schytal aj niekto z chlapcov, ktorý ju oblieva.

Kopec dobrých vlastností musí mať aj mama dievčaťa. V prvom rade by mala byť pohostinná. Inak by neprijala už v doobedňajších hodinách viacero návštev. Musí byť aj dobrá gazdiná. Taká, ktorá pripraví jedlo, ktoré skvele vyzerá, no zároveň neublíži. Taktiež musí mať mieru, aby vedela, koľko toho do chlapcov napchať a naliať.

Potrebuje mať dobrý pozorovací talent, aby vedela, komu a kedy naliať a kedy radšej ponúknuť namiesto pohárika klobásku, aby chudák chlapec „zajedol“. No a nič z toho sa, samozrejme, nepodarí bez rečníckeho talentu. Mama musí vedieť chlapcov ukorigovať bez toho, aby sa cítili do niečoho tlačení alebo obmedzovaní. Tie najlepšie mamy vedia počas hostiny po oblievačke chlapcov tak vyspovedať, že tí ani netušia, že práve absolvovali konkurz na budúceho zaťa.

V takýchto rodinách sú tie najlepšie polievačky. Ak patríte k nim, tak vám blahoželám. Znamená to, že ste výbornou rodinou, vaše dcéry či synovia majú tých najlepších kamarátov a žijete v obci, ktorá má skvelých občanov. Ste výkvet nášho národa. Práve pre vás bola oblievačka vymyslená.

Mimochodom, najlepších polievačov neskolí ani vek. Švagrov dedo chodí oblievať všetky susedky ešte aj ako osemdesiatročný pán. Štartuje o piatej ráno a najneskôr o siedmej je už doma. Medzitým popolieva všetky susedky. Ide ráznym krokom a odmieta čakať pred dverami. Tie majú byť podľa neho na veľkonočný pondelok otvorené. Ak nie sú, otočí sa a odchádza. S prehľadom stíha aj rannú službu v miestnej cerkvi.

Vzorné sú aj obe moje babky. Obe už majú po osemdesiatke a vždy sa tvária strašne staro, keď ich ideme poliať. Vždy sa vyhovárajú na vlasy. Vraj idú na omšu, tak ich nesmieme zmočiť, polievať máme len tak, na ruky. Babky si potom vždy vyberú nejaký malý pohárik, pustia teplú vodu a pri liatí vody na jednu ruku druhou držia pohár z celej sily. Avšak hneď, ako ich prekvapíme a polejeme im aj tvár či chrbát s radosťou výskajú a smejú sa.

Nepopieram, že oblievačka nie je zvyk pre každého. Hanblivky, lenivci alebo tí, ktorí sa nevedia dobre zabávať, na dobrú oblievačku, skrátka nemajú požadované vlastnosti. Mnohí z nich napriek tomu oblievať chodia a tento zvyk skôr karikujú.

Priznávam, že to je problém. Možno by nebolo zlé, keby Národný bezpečnostný úrad vymyslel nejaké testy, ktoré by takýchto ľudí odhalili. Tí mohli dostať odporúčanie, že polievačka nie je pre nich. Ak by niekto z nich vyrobil problém, na ďalší rok by už mal polievanie zakázané. Kontrolovať by to mohli policajti, mali by to rovnaké ako počas covidu. A UNESCO by mohlo zariadiť, aby bolo zakázané aj mudrovanie a brízganie na oblievačku od tých, ktorí tomuto zvyku nerozumejú. Naša národná kultúrna pamiatka predsa nemôže byť takto hanená.

Bohužiaľ, dnes sú mnohí ľudia pod vplyvom zlej výchovy, alebo kadejakých moderných ideológií zmätení a hovoria o oblievačke škaredé veci. Ak sú to dobrí ľudia, netreba si zúfať. Sám poznám prípady dievčat, ktoré tvrdili, že neznášajú polievačku. No po tom, čo po Veľkej noci počúvali vtipné príhody z tejto milej udalosti, si uvedomili, že ich niekto strašne oklamal a na ďalší rok sa už samé pýtali, či prídeme aj k nim.

Zažil som to aj na vysokej škole. Keď som sa na rusínske sviatky obliekol do obleku a vybral sa polievať spolužiačky na internáte, spolubývajúci zo západného Slovenska bol úplne mimo. Prekvapené boli aj spolužiačky. No žiadna z nich sa nenahnevala. Naopak, všetky boli rady a dodnes na to rady spomínajú.

Polievačka nemá nič spoločné s patriarchátom a týraním žien. Je to sviatok dobrých partií chlapcov a dievčat a tiež dobrých rodín, ktoré si chcú spríjemniť veľkonočné sviatky. Je to zvyk, ktorý utužuje vzťahy. Hádzať ho do koša pre zopár nespratníkov by bol hlboký omyl.

Oblievačka má totiž v sebe niečo rýdzo slovenské. A my si ju preto musíme stoj čo stoj zachovať ako živý zvyk. Ukazuje totiž to najlepšie z nášho národa.