Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Borrell vyjadril zdesenie nad videom popravy ukrajinského vojnového zajatca

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v noci na štvrtok vyjadril zdesenie nad videozáznamom, ktorý zachytáva brutálnu popravu ukrajinského vojnového zajatca ruskými vojakmi. TASR o tom informuje na základe Borrellovho vyjadrenia na sociálnej sieti.

"Je to opovrhnutia hodné porušenie Ženevských konvencií," napísal Borrell. Dodal, že voči všetkým páchateľom a spolupáchateľom musí byť vyvodená zodpovednosť. "Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné," uviedol.

Video zachytáva mužov vo vojenských uniformách s bielymi stuhami, zvyčajne používanými na identifikáciu príslušníkmi ruskej armády na Ukrajine, ako dekapitujú ešte živého muža oblečeného v uniforme s ukrajinskými rozpoznávacími znakmi. Tento videozáznam koluje na internete od utorka a je zdieľaný najmä na kontách ruských propagandistov.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v stredu oznámila, že začala v spojitosti s videom vyšetrovanie. Na video zareagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Na nič nezabudneme. Neodpustíme vrahom. Za všetko bude vyvodená právna zodpovednosť,“ vyhlásil. Zdôraznil, že "porážka teroru je nevyhnutná".

(tasr)

Minúta  |  

Uniknuté dokumenty: Američania sa obávajú, že Guterres je príliš ochotný vyhovieť Rusom

Americká vláda sa domnieva, že generálny tajomník OSN António Guterres je príliš ochotný vyhovieť ruským záujmom. Vyplýva to z nových odhalení v tajných dokumentoch, ktoré nedávno unikli na internet. TASR informáciu prevzala zo stredajšieho servisu spravodajskej stanice BBC News.

Zo spisov vyplýva, že Washington Guterresa pozorne monitoroval. V niekoľkých dokumentoch sa opisuje súkromná komunikácia medzi Guterresom a jeho námestníčkou.

Dokumenty obsahujú postrehy Guterresa o vojne na Ukrajine, ako aj o viacerých afrických lídroch.

Jeden z uniknutých materiálov sa zameriava na čiernomorskú dohodu o obilí, ktorú vlani v júli sprostredkovali OSN a Turecko po obavách z celosvetovej potravinovej krízy.

Materiály naznačujú, že Guterres si tak veľmi želal zachovať túto dohodu, že bol ochotný vyhovieť záujmom Ruska, aj keď sa týkali osôb alebo spoločností, na ktoré sa vzťahovali západné sankcie, uvádza BBC.

Konanie generálneho tajomníka OSN podľa Washingtonu podkopávalo širšie úsilie o vyvodenie zodpovednosti Moskvy za jej konanie na Ukrajine. Ďalší dokument z polovice februára opisuje rozhovor medzi Guterresom a jeho námestníčkou Aminou Mohammedovou.

Guterres v ňom vyjadruje znepokojenie nad výzvou predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, aby Európa v dôsledku vojny na Ukrajine vyrábala viac zbraní a munície.

Obaja hovoria aj o nedávnom summite afrických lídrov, pričom Mohammedová hovorí, že kenský prezident William Ruto je bezohľadný a ona mu nedôveruje.

Množstvo dokumentov, ktoré kolujú na internete, obsahuje aj ďalšie veľmi citlivé podrobnosti o vojne na Ukrajine a náznaky, že USA odpočúvali svojich spojencov.

Hovorca pre národnú bezpečnosť USA John Kirby uviedol, že hoci pravosť niektorých týchto dokumentov sa ešte musí zistiť, "určite sa zdá, že pochádzajú z rôznych spravodajských zdrojov naprieč vládou".

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko poprelo, že by Ukrajine dodalo zbrane. Asi nás chcú zatiahnuť do vojny, tvrdí minister

Srbská vláda poprela, že by predávala zbrane a muníciu Ukrajine. TASR správu prevzala zo stredajšieho servisu tlačovej agentúry Reuters.

"Srbsko nepredalo a nikdy nepredá zbrane ani Ukrajine, ani Rusku," uviedol v stredu vo vyhlásení podpredseda srbskej vlády a minister obrany Miloš Vučevič. "Tieto obvinenia sme odmietli viac ako desaťkrát a urobíme to znova," dodal.

Vučevič reagoval na správu Reuters, podľa ktorej uniknutý dokument amerického Pentagónu uvádza Srbsko ako krajinu, ktorá poslala alebo plánuje poslať Ukrajine "smrtiacu pomoc".

"Niekto sa zrejme snaží zatiahnuť Srbsko do tohto konfliktu, ale my sa dôsledne držíme svojej politiky," povedal Vučevič.

"Vždy existuje možnosť, že sa na území, kde prebieha konflikt, záhadne objavia nejaké zbrane, ale to nemá absolútne nič spoločné so Srbskom. To je otázka pre krajiny, ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy alebo podmienky obchodných dohôd," dodal.

Spravodajská stanica CNN preskúmala 53 uniknutých dokumentov, ktoré zrejme vznikli od polovice februára do začiatku marca.

Podľa uniknutých prísne utajovaných dokumentov Pentagónu USA špehujú svojich spojencov aj nepriateľov. Hlboko to znepokojuje amerických predstaviteľov, ktorí sa obávajú, že by to mohlo ohroziť citlivé zdroje a dôležité zahraničné vzťahy, uvádza Reuters.

Mnohé z dokumentov sú pravdepodobne autentické a majú označenie, že ich vypracovala spravodajská zložka Zboru náčelníkov štábov známa ako J2.

Srbsko ako jediná európska krajina neuvalilo sankcie na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a údajne súhlasilo s dodaním zbraní Kyjevu, alebo mu ich už aj zaslalo, vyplýva z jedného z údajných tajných dokumentov Pentagónu. Ide o akýsi súhrn reakcií európskych vlád na žiadosť Ukrajiny o vojenský výcvik a pomoc v podobe zbraní, pričom patrí k desiatkam údajných tajných dokumentov, ktoré v ostatných týždňoch prenikli na web.

Pravosť uniknutých dokumentov dosiaľ nebola potvrdená. Viaceré krajiny varovali, že minimálne časť zverejnených materiálov mohla byť pozmenená.

Spis s názvom "Reakcia na prebiehajúci rusko-ukrajinský konflikt" uvádza pozície 38 európskych vlád, čo sa týka ich reakcie na žiadosť Ukrajiny o vojenskú pomoc.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf Roskosmosu: Rusko zostane na ISS do roku 2028

Rusko plánuje ostať na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) do roku 2028, oznámil v stredu šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Vlani v júli Moskva uviedla, že ISS opustí po roku 2024. Spravila tak po tom, čo sa pre inváziu na Ukrajinu zhoršili jej vzťahy so Západom.

Borisov však v stredu počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom uviedol: "Na základe rozhodnutia vlády bola predĺžená prevádzka na Medzinárodnej vesmírnej stanici do roku 2028,". Narážal pritom na ruský segment ISS.

Šéf Roskosmosu zároveň Putinovi povedal, že prišiel čas na diskusiu o vytvorení ruskej orbitálnej stanice. "Čas beží rýchlo a pilotované lety do vesmíru nesmieme za žiadnych okolností pozastaviť," uviedol Borisov.

Podľa odborníkov môže konštrukcia novej vesmírnej stanice trvať vyše desať rokov a odchod Moskvy z ISS by mal negatívny dopad na ruský program pilotovaných letov do vesmíru.

Výstavba ISS sa začala v roku 1998 v čase rastúcej spolupráce medzi Ruskom a Spojenými štátmi po skončení studenej vojny. Krajiny podieľajúce sa na prevádzke ISS – Spojené štáty, Rusko, Európa, Kanada a Japonsko – sa zatiaľ zaviazali, že budú prevádzkovať orbitálnu stanicu do roku 2024. USA už avizovali, že chcú na programe pracovať do roku 2030.

Vesmír je pritom jednou z mála oblastí spolupráce, ktorá sa zachovala medzi Moskvou a západnými krajinami po vtrhnutí ruskej armády vo februári 2022 na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský premiér rokoval s ministrom obrany USA o vojenskej pomoci pre Ukrajinu

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa stretol v stredu v Pentagóne s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, aby hovorili o vojenskej pomoci pre Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

Hovorili o "prioritách bezpečnostnej pomoci ako napríklad vzdušnej obrane a delostrelectve a výcviku ukrajinských ozbrojených síl", uvádza Pentagón vo vyhlásení.

"Minister Austin ocenil statočnosť Ukrajincov a potvrdil, že podpora Spojených štátov bude pokračovať tak dlho, ako bude treba," dodal americký rezort obrany.

Televízia CNN citovala Šmyhaľa, ktorý počas stretnutia zopakoval požiadavku o dodanie amerických stíhačiek F-15 a F-16 a striel s dlhou dráhou doletu. "Túto vojnu vyhráme, no aby sme to dosiahli rýchlejšie a s menším počtom obetí, Ukrajina potrebuje intenzívnu vojenskú podporu," uviedol Šmyhaľ po anglicky.

Austin podľa CNN nekomentoval konkrétne požiadavky Ukrajiny, no prisľúbil, že Spojené štáty rozšíria na svojom území produkciu vojenských prostriedkov pre Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Američania ohlásili nové protiruské sankcie, ktoré sa týkajú aj maďarskej banky

Americké ministerstvo financií v stredu ohlásilo nové sankcie proti ruskému oligarchovi Ališerovi Usmanovi, ktoré sú zacielené na finančnú sieť tohto jedného z najbohatších podnikateľov v Rusku. Usmanov, ktorý je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, je terčom sankcií zo strany USA a Európskej únie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Americký rezort financií uviedol, že nové sankcie, ktoré sú koordinované s krokmi ohlásenými britskou vládou, majú posilniť existujúce postihy a ešte viac narušiť ruský import dôležitých technológií, ktoré Kremeľ používa vo vojne proti Ukrajine. Sankcie Úradu pre zahraničné aktíva ministerstva financií USA sa týkajú 25 jednotlivcov a 29 inštitúcií.

Americký rezort financií spomenul aj Medzinárodnú investičnú banku, ktorá je Ruskom kontrolovanou finančnou inštitúciou v maďarskom hlavnom meste Budapešť. Sankcie majú postihnúť troch terajších a bývalých manažérov, a to ruských občanov Nikolaja Kosova a Georgija Potapova a maďarského občana Imreho Laszlóczkiho. Rezort financií USA vo vyhlásení uviedol, že táto banka „umožňuje Rusku zvýšiť svoju spravodajskú prítomnosť v Európe, otvára dvere pre škodlivé aktivity Kremľa v strednej Európe a na západnom Balkáne a mohla by slúžiť ako mechanizmus pre korupciu a nelegálne financovanie, vrátane porušovania sankcií".

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.