"Patrím k tým, ktorí vedia, aké sú dôsledky studenej vojny: je to strata talentu a prínosu pre svet," povedala Georgievová, ktorá pochádza z Bulharska. "Nechcem vidieť, že sa to bude opakovať."

Podľa nej je však potrebné uvedomiť si, že to bude niečo stáť, a že bude existovať určitá fragmentácia, ale dôležité je, by tieto náklady boli nízke.

Multilaterálne inštitúcie ako SB a MMF zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní rozpadu sveta na rôzne bloky s vážnymi ekonomickými dôsledkami, vyhlásila. MMF vo svojej správe zo začiatku tohto týždňa predpovedá, že rastúca fragmentácia v obchode v dôsledku udalostí ako bol brexit, obchodná vojna medzi USA a Čínou a ruská invázia na Ukrajinu, môžu zmenšiť globálnu ekonomiku o 7 %, v porovnaní s tým, aká by inak mohla byť.

Odchádzajúci prezident Svetovej banky David Malpass na podujatí skonštatoval, že sa podarilo dosiahnuť pokrok v mnohých kľúčových otázkach. Členské štáty sa dohodli na niekoľkých krokoch na zvýšenie finančnej kapacity Svetovej banky.

Vedúci predstavitelia SB a MMF uviedli, že pokrok sa dosiahol aj pri dopĺňaní úverových nástrojov pre krajiny s nízkymi príjmami, ktoré sú vyčerpané dvojitým vplyvom pandémie ochorenia COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu.

Georgievová a Malpass vo štvrtok varovali, že inflácia zostáva v mnohých krajinách sveta príliš vysoká. Očakávajú preto, že centrálne banky budú pokračovať v boji proti inflácii. A zároveň, vlády musia pracovať na znížení svojich rozpočtových deficitov a urobiť viac pre zlepšenie vyhliadok svetovej ekonomiky, ktorej hrozí pomalý rast v strednodobom horizonte.

Georgievová na záver vyzvala členské štáty, aby urýchlili digitálnu transformáciu aj prechod k zelenej energii a zlepšili podnikateľské prostredie. "Odhadujeme, že je potrebný 1 bilión USD (907,85 milióna eur) ročne len na obnoviteľnú energiu a investície, ktoré sa môžu premietnuť do rastu a pracovných miest," dodala.

(tasr)