Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéfka MMF vyzýva svet, aby sa vyhol "druhej studenej vojne"

Štáty musia urobiť viac, aby odvrátili nákladné dôsledky rastúcej fragmentácie svetového obchodu a pomohli odvrátiť "druhú studenú vojnu". Uviedla to vo štvrtok generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová na oficiálnom začiatku jarného stretnutia fondu a Svetovej banky (SB).

"Patrím k tým, ktorí vedia, aké sú dôsledky studenej vojny: je to strata talentu a prínosu pre svet," povedala Georgievová, ktorá pochádza z Bulharska. "Nechcem vidieť, že sa to bude opakovať."

Podľa nej je však potrebné uvedomiť si, že to bude niečo stáť, a že bude existovať určitá fragmentácia, ale dôležité je, by tieto náklady boli nízke.

Multilaterálne inštitúcie ako SB a MMF zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní rozpadu sveta na rôzne bloky s vážnymi ekonomickými dôsledkami, vyhlásila. MMF vo svojej správe zo začiatku tohto týždňa predpovedá, že rastúca fragmentácia v obchode v dôsledku udalostí ako bol brexit, obchodná vojna medzi USA a Čínou a ruská invázia na Ukrajinu, môžu zmenšiť globálnu ekonomiku o 7 %, v porovnaní s tým, aká by inak mohla byť.

Odchádzajúci prezident Svetovej banky David Malpass na podujatí skonštatoval, že sa podarilo dosiahnuť pokrok v mnohých kľúčových otázkach. Členské štáty sa dohodli na niekoľkých krokoch na zvýšenie finančnej kapacity Svetovej banky.

Vedúci predstavitelia SB a MMF uviedli, že pokrok sa dosiahol aj pri dopĺňaní úverových nástrojov pre krajiny s nízkymi príjmami, ktoré sú vyčerpané dvojitým vplyvom pandémie ochorenia COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu.

Georgievová a Malpass vo štvrtok varovali, že inflácia zostáva v mnohých krajinách sveta príliš vysoká. Očakávajú preto, že centrálne banky budú pokračovať v boji proti inflácii. A zároveň, vlády musia pracovať na znížení svojich rozpočtových deficitov a urobiť viac pre zlepšenie vyhliadok svetovej ekonomiky, ktorej hrozí pomalý rast v strednodobom horizonte.

Georgievová na záver vyzvala členské štáty, aby urýchlili digitálnu transformáciu aj prechod k zelenej energii a zlepšili podnikateľské prostredie. "Odhadujeme, že je potrebný 1 bilión USD (907,85 milióna eur) ročne len na obnoviteľnú energiu a investície, ktoré sa môžu premietnuť do rastu a pracovných miest," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Volkswagen žiada, aby sa zavádzanie nových emisných noriem posunulo na jeseň 2026

Nemecká automobilová skupina Volkswagen (VW) vo štvrtok vyzvala, aby sa zavádzanie nových emisných noriem v Európskej únii (EÚ) posunulo minimálne na jeseň 2026. To by bolo o viac ako rok neskôr oproti pôvodnému plánu. Cieľom je, aby všetky nové autá splnili prísnejšie normy. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Automobilka bude schopná splniť nové normy za predpokladu, že zákon nadobudne účinnosť v polovici roku 2024, čo jej poskytne dva roky na to, aby začala zavádzať prísnejšie štandardy a tri roky na to, aby ich splnili všetky nové vozidlá, uviedol Volkswagen v stanovisku.

Krajiny EÚ a zákonodarcovia budú tento rok rokovať o návrhoch normy "Euro 7", prísnejších limitoch pre emisie automobilov a pre ťažké nákladné vozidlá a autobusy.

Európski výrobcovia automobilov sa bránia navrhovaným emisným nariadeniam. Tvrdia, že sú príliš nákladné a nemožno ich realizovať tak rýchlo, ako očakáva Európska komisia. Tá napriek tomu tvrdí, že opatrenia sú potrebné čo najskôr na zníženie škodlivých emisií, kým autá so spaľovacím motorom zostanú na cestách.

Plánované zavedenie nových noriem od júla 2025 by viedlo k zastaveniu výroby mnohých modelov v celej Európe a na veľa mesiacov, uviedol Volkswagen vo svojom stanovisku.

Ďalšie aspekty nariadenia, ako sú limity na drobné častice z brzdenia a opotrebovania pneumatík, by sa mali odložiť, uviedol Volkswagen bez uvedenia dátumu.

"Je potrebných niekoľko rokov prípravného obdobia," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré poukazuje na nedostatok dodávateľov alebo výrobu pneumatík, ktoré by vyhovovali novým požiadavkám.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Zadržali podozrivého z úniku tajných dokumentov

Federálni agenti vo štvrtok zadržali podozrivého v prípade úniku citlivých dokumentov amerických tajných služieb. Potvrdil to minister spravodlivosti USA Merrick Garland. Ide o príslušníka Národnej gardy štátu Massachusetts, ktorého obvinia z neoprávneného zverejnenia utajovaných informácií o národnej obrane.

Zadržaným je 21-ročný Jack Teixeira, zamestnanec Vzdušných síl Národnej gardy USA, uviedol Garland. V krátkom vyjadrení pre novinárov dodal, že agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) ho vzali do väzby "bez incidentu" a predvedú ho pred federálny súd v Massachusetts.

Televízia CNN priniesla zábery z mesta North Dighton v Massachusetts, na ktorých Teixeiru so spútanými rukami odvádzajú do neoznačeného vozidla.

Vyšetrovatelia sa domnievajú, že tento muž so špecializáciou na spravodajskú činnosť viedol internetovú diskusnú skupinu, kde sa objavili tajné dokumenty. Podľa amerických médií sa členom skupiny chválil, že má prístup k utajovaným informáciám a následne im poskytol fotografie týchto dokumentov.

Vláda USA popri vyšetrovaní posudzuje škody, ktoré mohlo zverejnenie citlivých informácií napáchať. Ide o dokumenty týkajúce sa napríklad vojenských plánov Ukrajiny, ich hodnotenia zo strany USA alebo vzťahov Washingtonu so spojencami.

Americkí predstavitelia pravosť dokumentov verejne nepotvrdili. Hovorca ministerstva obrany však únik označil za "veľmi vážne riziko pre národnú bezpečnosť".

(tasr, est)

Minúta  |  

Nové uniknuté dokumenty naznačujú väčší rozsah sporov v ruskej vláde, píše New York Times

Nový súbor uniknutých amerických tajných dokumentov ukazuje, že vnútorné spory v ruskom vedení môžu byť hlbšie, ako sa doteraz predpokladalo. Uviedol to vo štvrtok americký denník New York Times, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Dokumenty opisujú spory o počte ľudí zabitých a zranených vo vojne na Ukrajine a nie sú súčasťou 53 strán materiálov, široko medializovaných od minulého týždňa.

Podľa jedného z nich ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) obviňuje ministerstvo obrany zo zahmlievania rozsahu ruských obetí. V armáde sa podľa neho naďalej zdráhajú odovzdávať zlé správy na vyššie úrovne velenia.

Nové dokumenty poskytujú tiež ďalšie detaily o verejnom spore, pri ktorom šéf súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin obvinil armádnych predstaviteľov, že jeho bojovníkom zadržiavajú naliehavo potrebnú muníciu.

Ruský prezident Vladimir Putin sa pokúsil spor vyriešiť osobne, keď zavolal Prigožina a ministra zahraničných vecí Sergeja Šojgua na stretnutie, ktoré sa podľa predpokladov konalo 22. februára, vyplýva z jedného z dokumentov.

Na internete sa už niekoľko týždňov šíria utajované dokumenty tajných služieb USA, týkajúce sa prevažne vojny na Ukrajine. Americké médiá informujú o ich citlivom obsahu, samotné dokumenty však nepublikovali. V USA vyšetrujú, kto stojí za únikom a či sú tieto dokumenty autentické.

(tasr)

Minúta  |  

Heger musí hasiť ďalší problém. Z ministerstva zdravotníctva odchádza štátna tajomníčka

Na ministerstve zdravotníctva skončila štátna tajomníčka Lenka Dunajová Družskovská. Podľa Denníka N, ktorý o tom informoval ako prvý, doručila demisiu do Prezidentského paláca v stredu poobede.

„Potvrdzujem, že demisia bola doručená,“ oznámil hovorca prezidentky Martin Strižinec Denníku N. Po Lengvarskom, ktorý odstúpil z postu ministra ešte začiatkom marca, je Lenka Dunajová Družskovská druhým vysokým funkcionárom, ktorý rezort opustil.  

Ministerstvo zdravotníctva aktuálne nemá ministra, oficiálne vedie rezort dočasne poverený minister Eduard Heger, a z dvoch štátnych tajomníkov ostal už len jeden – Michal Palkovič.

Ten ministerstvo prebral po Lengvarskom v zložitej situácii, keďže exminister stihol pred svojím odchodom podpísať viacero dokumentov vrátane dokumentu, ktorý umožňuje úradnú zmenu pohlavia aj osobám, ktoré nepodstúpili chirurgickú ani chemickú tranzíciu.

Štátna tajomníčka nastúpila do funkcie v januári 2022 ešte za bývalého ministra Vladimíra Lengvarského. Nebola však jeho nominantka a neprezradila ani, kto jej dal ponuku.

Ministerstvo zdravotníctva ani úrad vlády na otázky o odchode Lenky Dunajovej Družskovskej nereagovali, informoval Denník N.

Kto ju v pozícii nahradí, je preto momentálne neznáme. Vzhľadom na blížiace sa septembrové voľby sa špekuluje, že jej miesto ostane prázdne.

(sak)

Minúta  |  

Len so súhlasom notára. Poslanec Čepček chce zákonom obmedziť sledovanie porna

Poslanec Martin Čepček chce s novým návrhom zákona obmedziť pozeranie pornografického obsahu. Ten sa podľa neho stáva dostupným čoraz mladším deťom a spôsobuje závažné zdravotné aj spoločenské následky.

Bývalý zákonodarca z OĽaNO predložil do parlamentu novelu mediálneho zákona. Po novom by si mohli erotický obsah pozrieť len ľudia nad osemnásť rokov a to "s úradne osvedčeným podpisom".

Prevádzkovateľ verejne prístupnej wifi siete by po novom musel zabezpečiť blokovanie pornografického obsahu.

"Pornografia sa za posledné roky stáva ľahko dostupnou, a to nielen dospelým, ale čím ďalej, tým mladším deťom. Podľa odborníkov sa znepokojujúco veľká časť maloletých prvýkrát dostáva do kontaktu s pornografiou už v nižšom veku ako desať rokov," vysvetľuje poslanec v dôvodovej správe.

Dodáva, že sledovanie erotického obsahu má v mnohých prípadoch za následok vznik závislosti a závažné zdravotné aj spoločenské následky. "Napríklad problémy s nadväzovaním partnerských vzťahov, problémy s vnímaním vlastného tela a sexuality, väčšiu zraniteľnosť voči sexuálne motivovaným trestným činom, problémy so sústredením, udržaním zamestnania a podobne," vymenúva politik.

https://standard.sk/217451/sexualne-videa-s-detmi-a-znasilnenia-vo-vedeni-najvacsej-pornostranky-padaju-hlavy/

V novele preto navrhuje aj sankcie. V prípade porušenia zákona by mal regulátor právo vypnúť vysielanie programu alebo jeho časti na 60 dní.

Zákon by mal mať účinnosť od 1. septembra tohto roku.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.