Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Florida zakázala väčšinu potratov detí, ktorým bije srdce

Zákonodarný zbor amerického štátu Florida, v ktorom dominujú republikáni, schválil vo štvrtok zákaz vykonávania väčšiny interrupcií po šiestom týždni tehotenstva. Tento krok okamžite odsúdil Biely dom.

Za zákaz hlasovalo v dolnej komore floridského zákonodarného zboru 70 členov, proti bolo 40. Pred týždňom pritom zákon schválila aj horná komora - floridský Senát. Takzvaný Heartbeat Protection Act už podpísal aj guvernér Floridy Ron DeSantis.

https://twitter.com/GovRonDeSantis/status/1646711005408272384?s=20

Podľa Bieleho domu je schválenie tohto zákona v rozpore so základnými slobodami a nezhoduje sa s názorom veľkej väčšiny. "Tento zákaz znemožní štyrom miliónom Floriďaniek v reprodukčnom veku prístup k interrupcii po šiestom týždni teda predtým, ako väčšina žien vôbec vie, že sú tehotné," uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Na základe nového zákona môže žena na Floride podstúpiť potrat po tom, čo jej dieťaťu začalo biť srdce len v prípade, že plod nie je životaschopný, tehotenstvo ohrozuje zdravie matky alebo je výsledkom znásilnenia či incestu a žena nie je tehotná dlhšie ako 15 týždňov. Pripomeňme, že zachytiť tlkot srdca dieťaťa je možné už v šiestom týždni tehotenstva.

Floridský zákonodarný zbor pritom skrátil obdobie, počas ktorého môže žena podstúpiť interrupciu, v priebehu jedného roka už druhýkrát. Vlani v apríli DeSantis podpisoval zákon, v ktorom sa toto obdobie skracovalo z 24 (teda zo 6. mesiaca tehotenstva) na 15 týždňov.

Podľa AFP si DeSantis týmto zákonmi vylepšuje svoju reputáciu konzervatívca, keďže zvažuje, že bude v prezidentských voľbách v roku 2024 kandidovať za republikánov.

Nový zákon pritom nevstúpi do platnosti, kým floridský najvyšší súd nerozhodne o odvolaní, ktoré proti predošlému skráteniu tohto obdobia na 15 týždňov podalo niekoľko skupín.

Aj s 15 týždňovým limitom na podstúpenie interrupcie je Florida v tejto oblasti jedným z najzhovievavejších štátov na juhovýchode USA. Mnohé ženy z okolitých amerických štátov tam preto v poslednom období cestovali, aby podstúpili interrupciu.

(tasr, mic)

Minúta  |  

Sme rodina nepodporí obmedzenie nedeľného predaja, ani žiadne konzervatívne poslanecké zákony

Strana SaS a aj hnutie Sme rodina pôjdu do predčasných parlamentných volieb samostatne. V diskusnej relácii TV Joj Na hrane to povedali predsedovia oboch strán.

V súvislosti s legislatívnym návrhom zakazujúcim nedeľný predaj Kollár uviedol, že ho Sme rodina v parlamente nepodporí. Pripúšťa, že by mu neprekážal kompromis, keby boli v nedeľu obchody do určitej hodiny zatvorené. Zdôraznil, že s takým návrhom by "mala prísť vláda pri programovom vyhlásení na začiatku volebného obdobia". Myslí si, že pred voľbami takéto návrhy len zbytočne polarizujú spoločnosť, jeho strana preto nepodporí žiadne poslanecké návrhy s témami, ktoré sa týkajú potratov, genderu či obmedzovania dostupnosti porna. A to napriek tomu, že v minulosti mali poslanci voľnú ruku a hlasovali podľa svedomia. Kollárova strana nepodporí ani žiadne "atómovky", ktoré by mohli rozbiť verejné financie.

Liberáli s prípadným zatvorením obchodov v nedeľu dlhodobo nesúhlasia. "Ide o obmedzenie slobody, či už tých, ktorí chcú predávať, lebo si lepšie zarobia, alebo tých, ktorí chcú nakupovať," zdôraznil Sulík. Ide podľa neho o tému, ktorá rozoštváva spoločnosť.

V relácii zopakoval, že rozhodnutie o prípadnom vymenovaní úradníckej vlády je v rukách prezidentky. "Keď sa rozhodne takúto vládu vymenovať, budeme to nielen rešpektovať, ale v parlamentne môže rátať s hlasmi SaS na podporu tejto vlády," dodal.

Úradnícka vláda by nezískala podľa Kollára dôveru, nevedela by presadzovať návrhy zákonov a poškodilo by to aj prezidentku, ktorá by za to niesla zodpovednosť. "Vymenovať teraz úradnícku vládu, pol roka pred voľbami, by bol čistý nezmysel," zdôraznil.

Diskutujúci sa zhodli na tom, že finančné prostriedky určené z plánu obnovy na výstavbu nemocnice na Rázsochách, nebude možné vyčerpať. Peniaze podľa nich treba rozdeliť regionálnym nemocniciam. Kollár by bol za to, aby štát odkúpil novú bratislavskú Nemocnicu Bory.

Obidve strany pôjdu do volieb samostatne, obidve sa pohybujú nad 5 percentami. "Takto sme šli do volieb štyrikrát a pôjdeme aj piatykrát," uviedol Sulík. Hnutie Sme rodina nie je podľa Kollára v situácii, aby bolo odkázané na spájanie sa. "Máme vlastný program, táto strana nepotrebuje spájanie, aby sa zachránila," povedal. (tasr, fed)

Minúta  |  

Lekári bez hraníc vyzývajú Rusko, aby im umožnilo vstup na okupovanú Ukrajinu

Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) minulý mesiac v Ženeve rokovala s ruskými diplomatmi o poskytovaní pomoci v oblastiach Ukrajiny pod kontrolou ruskej armády. Prístup na toto územie zatiaľ nezískala. MSF to oznámili vo štvrtok, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

MSF a ruská diplomatická misia v Ženeve neoznámili marcové stretnutie a nevydali ani žiadne verejné vyhlásenia o jeho výsledku.

"Naša diskusia... sa sústreďovala na oblasti Ukrajiny pod ruskou vojenskou okupáciou, kde, ako vieme, vládne veľká zdravotnícka a humanitárna núdza, napríklad nedostatok lekárov, zdravotných sestier a základných liekov," napísali MSF v oznámení.

"Našim tímom však neumožnili vstup do týchto oblasti. Ďalej o tom diskutujeme, ako aj o iných bodoch súvisiacich s nestrannou lekárskou a humanitárnou starostlivosťou na Ukrajine," dodala organizácia. Ruská diplomatická misia potvrdila rozhovory, ale nezverejní témy, ktoré sa rozoberali.

MSF pomáhajú na Ukrajine civilistom blízko frontových línií alebo tým, ktorí boli nútení ujsť, vrátane detí a seniorov. Organizácia poskytuje aj psychologickú podporu a základnú pomoc ľuďom preživším útoky.

Organizácia dodala, že vedie "neustále" diskusie s ukrajinskými aj ruskými predstaviteľmi už od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine v roku 2014. MSF sú v menšej miere prítomní aj v Rusku, kde podporujú existujúce snahy o poskytovanie lekárskej starostlivosti ľuďom vysídleným vojnou na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka MMF vyzýva svet, aby sa vyhol "druhej studenej vojne"

Štáty musia urobiť viac, aby odvrátili nákladné dôsledky rastúcej fragmentácie svetového obchodu a pomohli odvrátiť "druhú studenú vojnu". Uviedla to vo štvrtok generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová na oficiálnom začiatku jarného stretnutia fondu a Svetovej banky (SB).

"Patrím k tým, ktorí vedia, aké sú dôsledky studenej vojny: je to strata talentu a prínosu pre svet," povedala Georgievová, ktorá pochádza z Bulharska. "Nechcem vidieť, že sa to bude opakovať."

Podľa nej je však potrebné uvedomiť si, že to bude niečo stáť, a že bude existovať určitá fragmentácia, ale dôležité je, by tieto náklady boli nízke.

Multilaterálne inštitúcie ako SB a MMF zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní rozpadu sveta na rôzne bloky s vážnymi ekonomickými dôsledkami, vyhlásila. MMF vo svojej správe zo začiatku tohto týždňa predpovedá, že rastúca fragmentácia v obchode v dôsledku udalostí ako bol brexit, obchodná vojna medzi USA a Čínou a ruská invázia na Ukrajinu, môžu zmenšiť globálnu ekonomiku o 7 %, v porovnaní s tým, aká by inak mohla byť.

Odchádzajúci prezident Svetovej banky David Malpass na podujatí skonštatoval, že sa podarilo dosiahnuť pokrok v mnohých kľúčových otázkach. Členské štáty sa dohodli na niekoľkých krokoch na zvýšenie finančnej kapacity Svetovej banky.

Vedúci predstavitelia SB a MMF uviedli, že pokrok sa dosiahol aj pri dopĺňaní úverových nástrojov pre krajiny s nízkymi príjmami, ktoré sú vyčerpané dvojitým vplyvom pandémie ochorenia COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu.

Georgievová a Malpass vo štvrtok varovali, že inflácia zostáva v mnohých krajinách sveta príliš vysoká. Očakávajú preto, že centrálne banky budú pokračovať v boji proti inflácii. A zároveň, vlády musia pracovať na znížení svojich rozpočtových deficitov a urobiť viac pre zlepšenie vyhliadok svetovej ekonomiky, ktorej hrozí pomalý rast v strednodobom horizonte.

Georgievová na záver vyzvala členské štáty, aby urýchlili digitálnu transformáciu aj prechod k zelenej energii a zlepšili podnikateľské prostredie. "Odhadujeme, že je potrebný 1 bilión USD (907,85 milióna eur) ročne len na obnoviteľnú energiu a investície, ktoré sa môžu premietnuť do rastu a pracovných miest," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Volkswagen žiada, aby sa zavádzanie nových emisných noriem posunulo na jeseň 2026

Nemecká automobilová skupina Volkswagen (VW) vo štvrtok vyzvala, aby sa zavádzanie nových emisných noriem v Európskej únii (EÚ) posunulo minimálne na jeseň 2026. To by bolo o viac ako rok neskôr oproti pôvodnému plánu. Cieľom je, aby všetky nové autá splnili prísnejšie normy. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Automobilka bude schopná splniť nové normy za predpokladu, že zákon nadobudne účinnosť v polovici roku 2024, čo jej poskytne dva roky na to, aby začala zavádzať prísnejšie štandardy a tri roky na to, aby ich splnili všetky nové vozidlá, uviedol Volkswagen v stanovisku.

Krajiny EÚ a zákonodarcovia budú tento rok rokovať o návrhoch normy "Euro 7", prísnejších limitoch pre emisie automobilov a pre ťažké nákladné vozidlá a autobusy.

Európski výrobcovia automobilov sa bránia navrhovaným emisným nariadeniam. Tvrdia, že sú príliš nákladné a nemožno ich realizovať tak rýchlo, ako očakáva Európska komisia. Tá napriek tomu tvrdí, že opatrenia sú potrebné čo najskôr na zníženie škodlivých emisií, kým autá so spaľovacím motorom zostanú na cestách.

Plánované zavedenie nových noriem od júla 2025 by viedlo k zastaveniu výroby mnohých modelov v celej Európe a na veľa mesiacov, uviedol Volkswagen vo svojom stanovisku.

Ďalšie aspekty nariadenia, ako sú limity na drobné častice z brzdenia a opotrebovania pneumatík, by sa mali odložiť, uviedol Volkswagen bez uvedenia dátumu.

"Je potrebných niekoľko rokov prípravného obdobia," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré poukazuje na nedostatok dodávateľov alebo výrobu pneumatík, ktoré by vyhovovali novým požiadavkám.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Zadržali podozrivého z úniku tajných dokumentov

Federálni agenti vo štvrtok zadržali podozrivého v prípade úniku citlivých dokumentov amerických tajných služieb. Potvrdil to minister spravodlivosti USA Merrick Garland. Ide o príslušníka Národnej gardy štátu Massachusetts, ktorého obvinia z neoprávneného zverejnenia utajovaných informácií o národnej obrane.

Zadržaným je 21-ročný Jack Teixeira, zamestnanec Vzdušných síl Národnej gardy USA, uviedol Garland. V krátkom vyjadrení pre novinárov dodal, že agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) ho vzali do väzby "bez incidentu" a predvedú ho pred federálny súd v Massachusetts.

Televízia CNN priniesla zábery z mesta North Dighton v Massachusetts, na ktorých Teixeiru so spútanými rukami odvádzajú do neoznačeného vozidla.

Vyšetrovatelia sa domnievajú, že tento muž so špecializáciou na spravodajskú činnosť viedol internetovú diskusnú skupinu, kde sa objavili tajné dokumenty. Podľa amerických médií sa členom skupiny chválil, že má prístup k utajovaným informáciám a následne im poskytol fotografie týchto dokumentov.

Vláda USA popri vyšetrovaní posudzuje škody, ktoré mohlo zverejnenie citlivých informácií napáchať. Ide o dokumenty týkajúce sa napríklad vojenských plánov Ukrajiny, ich hodnotenia zo strany USA alebo vzťahov Washingtonu so spojencami.

Americkí predstavitelia pravosť dokumentov verejne nepotvrdili. Hovorca ministerstva obrany však únik označil za "veľmi vážne riziko pre národnú bezpečnosť".

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.