14. apríla 2023 | 9:09

Minúta | 14. apríla 2023 | 9:09

Inflácia v marci klesla pod hranicu 15 percent

Inflácia na Slovensku v marci tohto roka spomalila na úroveň z októbra minulého roka 14,8 percenta. Vo februári bola ešte na úrovni 15,4 percenta, čo bolo zopakovanie jej doterajšieho maxima tretíkrát v priebehu štyroch mesiacov. Medzimesačne spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v marci vzrástli o 1,2 percenta. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

"Napriek spomaleniu tempa rastu celkovej inflácie, ceny potravín v medziročnom porovnaní naďalej atakovali doterajšie maximum rastu z decembra na úrovni 29 percent. Náklady na bývanie, energie a položky súvisiace s bývaním sa mierne znížili a dostali sa na úroveň zo začiatku roka 2022," priblížili štatistici. Ceny pohonných látok klesli medziročne na deflačnú hodnotu prvýkrát po dvoch rokoch.

Ceny potravín rastú nepretržite už tretí rok. Medziročné zvýšenie o viac ako štvrtinu sa v marci prejavilo v siedmich z deviatich skupín potravín. Výrazne rástli ceny mäsa o 30,5 percenta, chleba a obilnín o 27,2 percenta, mlieka, syrov a vajec o 35,7 percenta, ale aj zeleniny o 32,1 percenta, olejov a tukov o 28,3 percenta a cukru a cukroviniek o 30,3 percenta. Nealkoholické nápoje zdraželi o 19,6 percenta.

"Druhý najväčší vplyv na výdavky domácností majú ceny v odbore bývanie a energie. V marci bol rast 13,6 percenta, dynamika rastu však mierne klesala tretí mesiac po sebe," vyčíslil ŠÚ SR.

V doprave vzrástli ceny medziročne o 2,2 percenta, čo je najnižšia hodnota od februára 2021. Výsledok bol ovplyvnený na jednej strane výrazným poklesom cien pohonných látok o 7,1 percenta, na druhej strane pretrvávajúcim rastom cien na nákup dopravných prostriedkov o 8,2 percenta a dopravných služieb drahších o 15 percent.

Medziročne sa zvýšili tiež ceny služieb zubných lekárov, kúpeľnej starostlivosti, nemocničných služieb, farmaceutických výrobkov, poštových služieb, novín, kníh, kancelárskych potrieb, vzdelávania, stravovacích a ubytovacích služieb, výrobkov a služieb osobnej starostlivosti, ako aj sociálnych služieb.

Index spotrebiteľských cien sa v marci medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 14,7 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 15,7 percenta a za domácnosti dôchodcov o 15,8 percenta.

"Spolu za tri mesiace roku 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 15,1 percenta. Za domácnosti zamestnancov o 15 percent, za nízkopríjmové domácnosti o 16 percent, za domácnosti dôchodcov o 16,1 percenta," doplnili štatistici.

(tasr)

14. apríla 2023 | 7:39

Minúta | 14. apríla 2023 | 7:39

Súd v Moskve potrestal Wikipediu za článok o vojne na Ukrajine

Moskovský súd vo štvrtok opäť uložil pokutu Wikipedii za článok v ruskom jazyku o invázii na Ukrajinu, ktorý odmietla odstrániť. Bol to najnovší zo série vládnych krokov na umlčanie objektívnych správ alebo kritiky vojny a obmedzenie prístupu ruskej verejnosti k informáciám.

Súd udelil nadácii Wikimedia Foundation, neziskovej organizácii prevádzkujúcej bezplatnú, verejne upravovanú online encyklopédiu, pokutu dva milióny rubľov za neodstránenie článku z Wikipedie s názvom „Ruská okupácia Záporožskej oblasti“, odkazu na jeden zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko protiprávne anektovalo vlani v septembri.

Štátna tlačová agentúra Tass uviedla, že nadácia Wikimedia Foundation nerešpektovala požiadavky ruského mediálneho regulačného orgánu Roskomnadzor na odstránenie článkov obsahujúcich „falošné informácie“. Tass uviedla, že Roskomnadzor označí Wikimediu vo vyhľadávačoch za porušovateľa ruských zákonov a plánujú sa ďalšie opatrenia proti konkrétnym článkom.

Nie je to prvýkrát, čo Wikipedia dostala v Rusku pokutu za to, že odmietla vymazať „nepravdivé“ informácie o vojne na Ukrajine. Minulý týždeň ten istý moskovský súd udelil pokutu 800-tisíc rubľov nadácii Wikimedia Foundation za neodstránenie materiálov spojených s piesňou ruskej rockovej skupiny Psychea, ktorú ruské úrady považujú za extrémistickú. V novembri 2022 dostala pokutu dva milióny rubľov za to, že odmietla vymazať „nepravdivé“ informácie v siedmich článkoch Wikipedie o „špeciálnej vojenskej operácii“, vrátane informácií o zverstvách v Buči a zničení divadla v meste Mariupoľ.

(sita)

14. apríla 2023 | 6:38

Minúta | 14. apríla 2023 | 6:38

Prieskum: Voľby by vyhral Smer, PS dobieha Hlas a Demokrati by sa do parlamentu nedostali

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v apríli, vyhrala by strana Smer-SD so ziskom 17,9 percenta hlasov. Nasleduje Hlas-SD so 16,3 percenta a Progresívne Slovensko (PS) so 14,1 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

Strana SaS by skončila štvrtá so ziskom 8,3 percenta hlasov. Nasledujú Sme rodina so 7,1 percenta a Republika so 6,6 percenta hlasov. So ziskom 6,4 percenta by skončilo KDH a 5,8 percenta by malo hnutie OĽANO.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS, ktorej by dalo dôveru 4,3 percenta voličov. Za ňou nasledujú Demokrati so ziskom 4,1 percenta hlasov. Aliancia a Maďarské fórum by mali po 2,1 percenta hlasov. Strana Za ľudí by mala 1,8 percenta hlasov.

Do parlamentu by sa nedostali ani Kotlebovci-ĽSNS s 1,4 percenta hlasov, Národná koalícia (0,8 percenta) a Dobrá voľba (0,5 percenta). Po 0,2 percenta hlasov by získali Socialisti.sk a Kresťanská únia.

Smer-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 33 mandátov, Hlas-SD 29 a PS 26. SaS by mala 15 kresiel, Sme rodina 13 mandátov. Zhodne po 12 kresiel by mali Republika a KDH. S desiatimi poslancami by bolo v parlamente OĽANO.

Prieskum sa realizoval na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov v termíne od 4. do 11. apríla.

(tasr)

14. apríla 2023 | 6:32

Minúta | 14. apríla 2023 | 6:32

EÚ sankcionovala ruskú Vagnerovu skupinu za zločinecké aktivity na Ukrajine

Európska únia vo štvrtok pridala ruskú žoldniersku Vagnerovu skupinu na sankčný zoznam za "aktívnu účasť na ruskej agresívnej vojne proti Ukrajine". TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Vagnerova skupina, ktorá sa pokúša dobyť ukrajinské mestá Bachmut a Soledar, bola už vo februári zaradená na ďalší sankčný zoznam EÚ za porušovanie ľudských práv a "destabilizáciu" krajín v Afrike.

Európska rada, ktorá zastupuje 27 členských štátov EÚ, uviedla, že nový sankčný zoznam "dopĺňa" predchádzajúci. Vagnerova skupina bola podľa nej opätovne zaradená na tento zoznam "za konanie, ktoré podkopáva alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny".

To, že Vagnerova skupina je na zozname dvakrát, "zdôrazňuje medzinárodný rozmer a závažnosť aktivít tejto skupiny, ako aj jej destabilizujúci vplyv na krajiny, v ktorých pôsobí," uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady.

Rada na svoj sankčný zoznam pridala aj RIA FAN, súčasť mediálnej skupiny Patriot, ktorej správnu radu vedie Jevgenij Prigožin - šéf Vagnerovej skupiny.

Ruská mimovládna organizácia a dezertér z Vagnerovej skupiny tvrdia, že vagnerovci sú zodpovední za údajné sťatie ukrajinského vojnového zajatca. Video tohto aktu vyvolalo odsúdenie zo strany Ukrajiny a predstaviteľov OSN.

Prigožin vo štvrtok obvinenia odmietol. Rusko uviedlo, že začalo vyšetrovanie daného záznamu.

Na osoby a subjekty uvedené na sankčnom zozname Európskej únie sa vzťahuje zmrazenie aktív v EÚ, zákaz cestovania a zákaz poskytnúť im finančné prostriedky zo strany akejkoľvek osoby alebo firmy z Európskej únie.

Európska únia prijala v uplynulom roku celkovo voči Rusku v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu desať po sebe nasledujúcich sankčných balíkov.

(tasr)

14. apríla 2023 | 6:31

Minúta | 14. apríla 2023 | 6:31

Trump vypovedal na prokuratúre v New Yorku v prípade o finančnom podvode

Bývalý americký prezident Donald Trump vypovedal vo štvrtok takmer sedem hodín na prokuratúre v New Yorku v prípade, v ktorom je spolu so svojimi troma deťmi obvinený z finančného podvodu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Trump bol v civilnom spore, ktorý otvorila newyorská generálna prokurátorka Letitia Jamesová, vypovedať už druhýkrát. Počas prvej výpovede však podľa agentúry AP využil svoje ústavné právo nevypovedať.

Do kancelárie Jamesovej na Dolnom Manhattane dorazil Trump vo štvrtok okolo 10.00 h ráno miestneho času (12.00 SELČ) a do Trump Tower sa vrátil až okolo 18.30 h.

"Tento civilný spor je smiešny rovnako ako aj všetky ostatné prípady zasahujúce do volieb, ktoré proti mne podali," uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social pred vypovedaním.

Trump bol pred newyorskou generálnou prokurátorkou totiž vypovedať len týždeň po tom, čo si pred newyorským sudom vypočul obžalobu v inom prípade súvisiacim s podplácaním troch osôb počas prezidentskej kampane v roku 2016 a údajným falšovaním obchodných dokumentov.

Trump - favorit na republikánsku nomináciu v prezidentských voľbách v roku 2024 - je vôbec prvým bývalým americkým prezidentom obžalovaným z trestného činu.

Jamesová zažalovala exprezidenta a jeho deti Donalda Trumpa mladšieho, Erica Trumpa a Ivanku Trumpovú vlani v septembri zo spáchania finančného podvodu v spoločnosti Trump Organization. Podľa prokurátorky Trumpovci celé roky zavádzali napríklad banky a svojich obchodných partnerov tým, že uvádzali nesprávne hodnoty majetkov spoločnosti napríklad hotelov, aby sa obohatili. Prípad sa má na súd dostať v októbri.

(tasr)

14. apríla 2023 | 6:17

Minúta | 14. apríla 2023 | 6:17

Florida zakázala väčšinu potratov detí, ktorým bije srdce

Zákonodarný zbor amerického štátu Florida, v ktorom dominujú republikáni, schválil vo štvrtok zákaz vykonávania väčšiny interrupcií po šiestom týždni tehotenstva. Tento krok okamžite odsúdil Biely dom.

Za zákaz hlasovalo v dolnej komore floridského zákonodarného zboru 70 členov, proti bolo 40. Pred týždňom pritom zákon schválila aj horná komora - floridský Senát. Takzvaný Heartbeat Protection Act už podpísal aj guvernér Floridy Ron DeSantis.

https://twitter.com/GovRonDeSantis/status/1646711005408272384?s=20

Podľa Bieleho domu je schválenie tohto zákona v rozpore so základnými slobodami a nezhoduje sa s názorom veľkej väčšiny. "Tento zákaz znemožní štyrom miliónom Floriďaniek v reprodukčnom veku prístup k interrupcii po šiestom týždni teda predtým, ako väčšina žien vôbec vie, že sú tehotné," uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Na základe nového zákona môže žena na Floride podstúpiť potrat po tom, čo jej dieťaťu začalo biť srdce len v prípade, že plod nie je životaschopný, tehotenstvo ohrozuje zdravie matky alebo je výsledkom znásilnenia či incestu a žena nie je tehotná dlhšie ako 15 týždňov. Pripomeňme, že zachytiť tlkot srdca dieťaťa je možné už v šiestom týždni tehotenstva.

Floridský zákonodarný zbor pritom skrátil obdobie, počas ktorého môže žena podstúpiť interrupciu, v priebehu jedného roka už druhýkrát. Vlani v apríli DeSantis podpisoval zákon, v ktorom sa toto obdobie skracovalo z 24 (teda zo 6. mesiaca tehotenstva) na 15 týždňov.

Podľa AFP si DeSantis týmto zákonmi vylepšuje svoju reputáciu konzervatívca, keďže zvažuje, že bude v prezidentských voľbách v roku 2024 kandidovať za republikánov.

Nový zákon pritom nevstúpi do platnosti, kým floridský najvyšší súd nerozhodne o odvolaní, ktoré proti predošlému skráteniu tohto obdobia na 15 týždňov podalo niekoľko skupín.

Aj s 15 týždňovým limitom na podstúpenie interrupcie je Florida v tejto oblasti jedným z najzhovievavejších štátov na juhovýchode USA. Mnohé ženy z okolitých amerických štátov tam preto v poslednom období cestovali, aby podstúpili interrupciu.

(tasr, mic)

14. apríla 2023 | 6:13

Minúta | 14. apríla 2023 | 6:13

Sme rodina nepodporí obmedzenie nedeľného predaja, ani žiadne konzervatívne poslanecké zákony

Strana SaS a aj hnutie Sme rodina pôjdu do predčasných parlamentných volieb samostatne. V diskusnej relácii TV Joj Na hrane to povedali predsedovia oboch strán.

V súvislosti s legislatívnym návrhom zakazujúcim nedeľný predaj Kollár uviedol, že ho Sme rodina v parlamente nepodporí. Pripúšťa, že by mu neprekážal kompromis, keby boli v nedeľu obchody do určitej hodiny zatvorené. Zdôraznil, že s takým návrhom by "mala prísť vláda pri programovom vyhlásení na začiatku volebného obdobia". Myslí si, že pred voľbami takéto návrhy len zbytočne polarizujú spoločnosť, jeho strana preto nepodporí žiadne poslanecké návrhy s témami, ktoré sa týkajú potratov, genderu či obmedzovania dostupnosti porna. A to napriek tomu, že v minulosti mali poslanci voľnú ruku a hlasovali podľa svedomia. Kollárova strana nepodporí ani žiadne "atómovky", ktoré by mohli rozbiť verejné financie.

Liberáli s prípadným zatvorením obchodov v nedeľu dlhodobo nesúhlasia. "Ide o obmedzenie slobody, či už tých, ktorí chcú predávať, lebo si lepšie zarobia, alebo tých, ktorí chcú nakupovať," zdôraznil Sulík. Ide podľa neho o tému, ktorá rozoštváva spoločnosť.

V relácii zopakoval, že rozhodnutie o prípadnom vymenovaní úradníckej vlády je v rukách prezidentky. "Keď sa rozhodne takúto vládu vymenovať, budeme to nielen rešpektovať, ale v parlamentne môže rátať s hlasmi SaS na podporu tejto vlády," dodal.

Úradnícka vláda by nezískala podľa Kollára dôveru, nevedela by presadzovať návrhy zákonov a poškodilo by to aj prezidentku, ktorá by za to niesla zodpovednosť. "Vymenovať teraz úradnícku vládu, pol roka pred voľbami, by bol čistý nezmysel," zdôraznil.

Diskutujúci sa zhodli na tom, že finančné prostriedky určené z plánu obnovy na výstavbu nemocnice na Rázsochách, nebude možné vyčerpať. Peniaze podľa nich treba rozdeliť regionálnym nemocniciam. Kollár by bol za to, aby štát odkúpil novú bratislavskú Nemocnicu Bory.

Obidve strany pôjdu do volieb samostatne, obidve sa pohybujú nad 5 percentami. "Takto sme šli do volieb štyrikrát a pôjdeme aj piatykrát," uviedol Sulík. Hnutie Sme rodina nie je podľa Kollára v situácii, aby bolo odkázané na spájanie sa. "Máme vlastný program, táto strana nepotrebuje spájanie, aby sa zachránila," povedal. (tasr, fed)

13. 04. 2023

13. apríla 2023 | 20:31

Minúta | 13. apríla 2023 | 20:31

Lekári bez hraníc vyzývajú Rusko, aby im umožnilo vstup na okupovanú Ukrajinu

Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) minulý mesiac v Ženeve rokovala s ruskými diplomatmi o poskytovaní pomoci v oblastiach Ukrajiny pod kontrolou ruskej armády. Prístup na toto územie zatiaľ nezískala. MSF to oznámili vo štvrtok, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

MSF a ruská diplomatická misia v Ženeve neoznámili marcové stretnutie a nevydali ani žiadne verejné vyhlásenia o jeho výsledku.

"Naša diskusia... sa sústreďovala na oblasti Ukrajiny pod ruskou vojenskou okupáciou, kde, ako vieme, vládne veľká zdravotnícka a humanitárna núdza, napríklad nedostatok lekárov, zdravotných sestier a základných liekov," napísali MSF v oznámení.

"Našim tímom však neumožnili vstup do týchto oblasti. Ďalej o tom diskutujeme, ako aj o iných bodoch súvisiacich s nestrannou lekárskou a humanitárnou starostlivosťou na Ukrajine," dodala organizácia. Ruská diplomatická misia potvrdila rozhovory, ale nezverejní témy, ktoré sa rozoberali.

MSF pomáhajú na Ukrajine civilistom blízko frontových línií alebo tým, ktorí boli nútení ujsť, vrátane detí a seniorov. Organizácia poskytuje aj psychologickú podporu a základnú pomoc ľuďom preživším útoky.

Organizácia dodala, že vedie "neustále" diskusie s ukrajinskými aj ruskými predstaviteľmi už od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine v roku 2014. MSF sú v menšej miere prítomní aj v Rusku, kde podporujú existujúce snahy o poskytovanie lekárskej starostlivosti ľuďom vysídleným vojnou na Ukrajine.

(tasr)