Preskočiť na obsah
  |  

Na Aljaške zrušili lety pre popol z ruskej sopky Šiveluč

Viac než dve desiatky letov zrušili vo štvrtok aerolínie amerického štátu Aljaška pre oblak popola zo sopky Šiveluč, ktorá v utorok vybuchla na ruskom polostrove Kamčatka. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Do štvrtkového poludnia miestneho času bolo zrušených 28 odchádzajúcich a prichádzajúcich letov, ako aj letov v rámci Aljašky, spresnila letecká spoločnosť.

Ďalej uviedla, že pokračuje v monitorovaní oblaku popola a v závislosti od jeho polohy a pohybu rozhodne o prípadnom zrušení ďalších letov.

Obmedzenia v leteckej doprave sa dotkli aj demokratky Mary Peltolovej, ktorej zrušili let z Honolulu na Havaji do aljašskej metropoly Anchorage.

Na Kamčatke je približne 160 sopiek, ale iba asi dve desiatky z nich sú aktívne. Oblasť so sopkami je zapísaná v zozname lokalít Svetového dedičstva UNESCO.

Polostrov Kamčatka je len riedko osídlený. Globálny program pre vulkanizmus (GVP) odhaduje, že v okruhu sto kilometrov od sopky Šiveluč žije menej než 12-tisíc ľudí.

(tasr)

  |  

Maďarsko po amerických sankciách odišlo z banky spojenej s Ruskom

Maďarsko sa rozhodlo odísť z Ruskom kontrolovanej Medzinárodnej investičnej banky po tom, ako Spojené štáty uvalili sankcie na túto finančnú inštitúciu so sídlom v Budapešti.

Maďarské ministerstvo pre hospodársky rozvoj vo vyhlásení uviedlo, že „hoci Medzinárodná investičná banka zohrala dôležitú rozvojovú úlohu v strednej a východnej Európe, sankcie USA spôsobili, že operácie banky stratili zmysel“. „Vláda preto odvoláva zástupcov maďarskej vlády v Medzinárodnej investičnej banke a vystupuje z medzinárodnej finančnej inštitúcie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Podiel Maďarska v banke a ochota vlády presťahovať v roku 2019 sídlo z Moskvy do Budapešti znepokojovali amerických predstaviteľov v administratíve prezidenta Joea Bidena aj jeho predchodcu Donalda Trumpa, ktorí tvrdili, že by mohla slúžiť ako kanál pre ruskú špionáž v rámci Európskej únie a NATO.

Členské štáty EÚ Bulharsko, Česko, Slovensko a Rumunsko odišli z banky, ktorá bola založená v Sovietskom zväze v roku 1970, krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine. Maďarsko v nej však vtedy zostalo ako jediný zostávajúci člen EÚ.

(sita)

  |  

Súd v Moskve potrestal Wikipediu za článok o vojne na Ukrajine

Moskovský súd vo štvrtok opäť uložil pokutu Wikipedii za článok v ruskom jazyku o invázii na Ukrajinu, ktorý odmietla odstrániť. Bol to najnovší zo série vládnych krokov na umlčanie objektívnych správ alebo kritiky vojny a obmedzenie prístupu ruskej verejnosti k informáciám.

Súd udelil nadácii Wikimedia Foundation, neziskovej organizácii prevádzkujúcej bezplatnú, verejne upravovanú online encyklopédiu, pokutu dva milióny rubľov za neodstránenie článku z Wikipedie s názvom „Ruská okupácia Záporožskej oblasti“, odkazu na jeden zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko protiprávne anektovalo vlani v septembri.

Štátna tlačová agentúra Tass uviedla, že nadácia Wikimedia Foundation nerešpektovala požiadavky ruského mediálneho regulačného orgánu Roskomnadzor na odstránenie článkov obsahujúcich „falošné informácie“. Tass uviedla, že Roskomnadzor označí Wikimediu vo vyhľadávačoch za porušovateľa ruských zákonov a plánujú sa ďalšie opatrenia proti konkrétnym článkom.

Nie je to prvýkrát, čo Wikipedia dostala v Rusku pokutu za to, že odmietla vymazať „nepravdivé“ informácie o vojne na Ukrajine. Minulý týždeň ten istý moskovský súd udelil pokutu 800-tisíc rubľov nadácii Wikimedia Foundation za neodstránenie materiálov spojených s piesňou ruskej rockovej skupiny Psychea, ktorú ruské úrady považujú za extrémistickú. V novembri 2022 dostala pokutu dva milióny rubľov za to, že odmietla vymazať „nepravdivé“ informácie v siedmich článkoch Wikipedie o „špeciálnej vojenskej operácii“, vrátane informácií o zverstvách v Buči a zničení divadla v meste Mariupoľ.

(sita)

  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer, PS dobieha Hlas a Demokrati by sa do parlamentu nedostali

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v apríli, vyhrala by strana Smer-SD so ziskom 17,9 percenta hlasov. Nasleduje Hlas-SD so 16,3 percenta a Progresívne Slovensko (PS) so 14,1 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

Strana SaS by skončila štvrtá so ziskom 8,3 percenta hlasov. Nasledujú Sme rodina so 7,1 percenta a Republika so 6,6 percenta hlasov. So ziskom 6,4 percenta by skončilo KDH a 5,8 percenta by malo hnutie OĽANO.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS, ktorej by dalo dôveru 4,3 percenta voličov. Za ňou nasledujú Demokrati so ziskom 4,1 percenta hlasov. Aliancia a Maďarské fórum by mali po 2,1 percenta hlasov. Strana Za ľudí by mala 1,8 percenta hlasov.

Do parlamentu by sa nedostali ani Kotlebovci-ĽSNS s 1,4 percenta hlasov, Národná koalícia (0,8 percenta) a Dobrá voľba (0,5 percenta). Po 0,2 percenta hlasov by získali Socialisti.sk a Kresťanská únia.

Smer-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 33 mandátov, Hlas-SD 29 a PS 26. SaS by mala 15 kresiel, Sme rodina 13 mandátov. Zhodne po 12 kresiel by mali Republika a KDH. S desiatimi poslancami by bolo v parlamente OĽANO.

Prieskum sa realizoval na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov v termíne od 4. do 11. apríla.

(tasr)

  |  

EÚ sankcionovala ruskú Vagnerovu skupinu za zločinecké aktivity na Ukrajine

Európska únia vo štvrtok pridala ruskú žoldniersku Vagnerovu skupinu na sankčný zoznam za "aktívnu účasť na ruskej agresívnej vojne proti Ukrajine". TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Vagnerova skupina, ktorá sa pokúša dobyť ukrajinské mestá Bachmut a Soledar, bola už vo februári zaradená na ďalší sankčný zoznam EÚ za porušovanie ľudských práv a "destabilizáciu" krajín v Afrike.

Európska rada, ktorá zastupuje 27 členských štátov EÚ, uviedla, že nový sankčný zoznam "dopĺňa" predchádzajúci. Vagnerova skupina bola podľa nej opätovne zaradená na tento zoznam "za konanie, ktoré podkopáva alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny".

To, že Vagnerova skupina je na zozname dvakrát, "zdôrazňuje medzinárodný rozmer a závažnosť aktivít tejto skupiny, ako aj jej destabilizujúci vplyv na krajiny, v ktorých pôsobí," uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady.

Rada na svoj sankčný zoznam pridala aj RIA FAN, súčasť mediálnej skupiny Patriot, ktorej správnu radu vedie Jevgenij Prigožin - šéf Vagnerovej skupiny.

Ruská mimovládna organizácia a dezertér z Vagnerovej skupiny tvrdia, že vagnerovci sú zodpovední za údajné sťatie ukrajinského vojnového zajatca. Video tohto aktu vyvolalo odsúdenie zo strany Ukrajiny a predstaviteľov OSN.

Prigožin vo štvrtok obvinenia odmietol. Rusko uviedlo, že začalo vyšetrovanie daného záznamu.

Na osoby a subjekty uvedené na sankčnom zozname Európskej únie sa vzťahuje zmrazenie aktív v EÚ, zákaz cestovania a zákaz poskytnúť im finančné prostriedky zo strany akejkoľvek osoby alebo firmy z Európskej únie.

Európska únia prijala v uplynulom roku celkovo voči Rusku v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu desať po sebe nasledujúcich sankčných balíkov.

(tasr)

  |  

Trump vypovedal na prokuratúre v New Yorku v prípade o finančnom podvode

Bývalý americký prezident Donald Trump vypovedal vo štvrtok takmer sedem hodín na prokuratúre v New Yorku v prípade, v ktorom je spolu so svojimi troma deťmi obvinený z finančného podvodu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Trump bol v civilnom spore, ktorý otvorila newyorská generálna prokurátorka Letitia Jamesová, vypovedať už druhýkrát. Počas prvej výpovede však podľa agentúry AP využil svoje ústavné právo nevypovedať.

Do kancelárie Jamesovej na Dolnom Manhattane dorazil Trump vo štvrtok okolo 10.00 h ráno miestneho času (12.00 SELČ) a do Trump Tower sa vrátil až okolo 18.30 h.

"Tento civilný spor je smiešny rovnako ako aj všetky ostatné prípady zasahujúce do volieb, ktoré proti mne podali," uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social pred vypovedaním.

Trump bol pred newyorskou generálnou prokurátorkou totiž vypovedať len týždeň po tom, čo si pred newyorským sudom vypočul obžalobu v inom prípade súvisiacim s podplácaním troch osôb počas prezidentskej kampane v roku 2016 a údajným falšovaním obchodných dokumentov.

Trump - favorit na republikánsku nomináciu v prezidentských voľbách v roku 2024 - je vôbec prvým bývalým americkým prezidentom obžalovaným z trestného činu.

Jamesová zažalovala exprezidenta a jeho deti Donalda Trumpa mladšieho, Erica Trumpa a Ivanku Trumpovú vlani v septembri zo spáchania finančného podvodu v spoločnosti Trump Organization. Podľa prokurátorky Trumpovci celé roky zavádzali napríklad banky a svojich obchodných partnerov tým, že uvádzali nesprávne hodnoty majetkov spoločnosti napríklad hotelov, aby sa obohatili. Prípad sa má na súd dostať v októbri.

(tasr)