Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Baerbocková vyzvala Čínu, aby zatlačila na Rusko v otázke Ukrajiny

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková počas piatkovej návštevy Pekingu vyzvala Čínu, aby dôraznejšie zatlačila na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil útočnú vojnu voči Ukrajine. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

Nedávna návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve podľa Baerbockovej ukázala, že žiadna iná krajina nemá na Rusko taký vplyv ako Čína. "To, ako (Peking) tento vplyv využije, sa bezprostredne dotýka kľúčových záujmov Európy," poznamenala.

"Tak, ako sa Čína úspešne angažovala v mierovom urovnaní (konfliktu) medzi Iránom a Saudskou Arábiou, priali by sme si, aby vplývala aj Rusko, aby konečne ukončilo agresiu" voči Ukrajine, vyhlásila šéfka nemeckej diplomacie na spoločnej tlačovej konferencii so svojím čínskym rezortným partnerom Čchin Kangom.

Baerbocková zároveň ocenila snahy Číny o mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine. Upozornila však, že čínsky mierový plán, predstavený vo februári tohto roku, neobsahuje priamu výzvu Rusku na ukončenie vojny.

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang po takmer dvojhodinovom stretnutí s Baerbockovou podľa agentúry DPA zdôraznil, že Peking vojensky nepodporuje Moskvu vo vojne voči Ukrajine.

"Nedodávame a ani nebudeme dodávať zbrane stranám vo (vojnovom) konflikte," povedal. Dodal, že Čína kontroluje aj export produktov, ktoré môže byť využívané na civilné aj na vojenské účely.

Rola Číny v súvislosti s Ukrajinou podľa ministra spočíva v podpore zmierenia a snahe o mierové rokovania. "Nebudeme prilievať olej do ohňa," povedal Čchin Kang. AFP dodáva, že Čína zastáva podľa vlastných tvrdení neutrálny postoj, pričom ruskú inváziu na Ukrajinu nikdy oficiálne neodsúdila.

Baerbocková okrem toho novinárom povedala, že na bilaterálnych rokovaniach s Čchin Kangom vyjadrila aj obavy Berlína, že sa v Číne stále zmenšuje priestor pre pôsobenie občianskej spoločnosti a dochádza k obmedzovaniu ľudských práv.

Šéfka nemeckej diplomacie tiež varovala pred "hororovým scenárom" pre celý svet v prípade, že by v Taiwanskom prielive došlo k "vojenskej eskalácii".

Peking v pondelok ukončil trojdňové rozsiahle vojenské cvičenia v okolí Taiwanu, v rámci ktorých nacvičoval simulácie útokov či blokádu ostrova.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia, hoci tento ostrov má od roku 1949 fakticky nezávislú vládu. Komunistická vláda v Pekingu prisľúbila, že jedného dňa Taiwan ovládne, pričom nevylučuje ani použitie sily.

Baerbocková odcestovala v stredu večer na šesťdňovú návštevu Číny, Južnej Kórey a Japonska.

(tasr)

Minúta  |  

Inflácia v marci klesla pod hranicu 15 percent

Inflácia na Slovensku v marci tohto roka spomalila na úroveň z októbra minulého roka 14,8 percenta. Vo februári bola ešte na úrovni 15,4 percenta, čo bolo zopakovanie jej doterajšieho maxima tretíkrát v priebehu štyroch mesiacov. Medzimesačne spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v marci vzrástli o 1,2 percenta. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

"Napriek spomaleniu tempa rastu celkovej inflácie, ceny potravín v medziročnom porovnaní naďalej atakovali doterajšie maximum rastu z decembra na úrovni 29 percent. Náklady na bývanie, energie a položky súvisiace s bývaním sa mierne znížili a dostali sa na úroveň zo začiatku roka 2022," priblížili štatistici. Ceny pohonných látok klesli medziročne na deflačnú hodnotu prvýkrát po dvoch rokoch.

Ceny potravín rastú nepretržite už tretí rok. Medziročné zvýšenie o viac ako štvrtinu sa v marci prejavilo v siedmich z deviatich skupín potravín. Výrazne rástli ceny mäsa o 30,5 percenta, chleba a obilnín o 27,2 percenta, mlieka, syrov a vajec o 35,7 percenta, ale aj zeleniny o 32,1 percenta, olejov a tukov o 28,3 percenta a cukru a cukroviniek o 30,3 percenta. Nealkoholické nápoje zdraželi o 19,6 percenta.

"Druhý najväčší vplyv na výdavky domácností majú ceny v odbore bývanie a energie. V marci bol rast 13,6 percenta, dynamika rastu však mierne klesala tretí mesiac po sebe," vyčíslil ŠÚ SR.

V doprave vzrástli ceny medziročne o 2,2 percenta, čo je najnižšia hodnota od februára 2021. Výsledok bol ovplyvnený na jednej strane výrazným poklesom cien pohonných látok o 7,1 percenta, na druhej strane pretrvávajúcim rastom cien na nákup dopravných prostriedkov o 8,2 percenta a dopravných služieb drahších o 15 percent.

Medziročne sa zvýšili tiež ceny služieb zubných lekárov, kúpeľnej starostlivosti, nemocničných služieb, farmaceutických výrobkov, poštových služieb, novín, kníh, kancelárskych potrieb, vzdelávania, stravovacích a ubytovacích služieb, výrobkov a služieb osobnej starostlivosti, ako aj sociálnych služieb.

Index spotrebiteľských cien sa v marci medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 14,7 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 15,7 percenta a za domácnosti dôchodcov o 15,8 percenta.

"Spolu za tri mesiace roku 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 15,1 percenta. Za domácnosti zamestnancov o 15 percent, za nízkopríjmové domácnosti o 16 percent, za domácnosti dôchodcov o 16,1 percenta," doplnili štatistici.

(tasr)

Minúta  |  

Euro sa dostalo na viac než jednoročné maximum

Spoločná európska mena sa dostala na najvyššiu úroveň za viac než jeden rok. V piatok naďalej profitovala z oslabovania dolára. Skoro ráno sa jej kurz vyšplhal až na 1,1074 USD/EUR.

Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok (13. 4.) popoludní referenčný kurz eura na úrovni 1,1015 USD/EUR.

Po posledných údajoch o vývoji inflácie v USA majú negatívny vplyv na dolár očakávania týkajúce sa vývoja menovej politiky. Trh počíta s tým, že americká centrálna banka (Fed) by mohla pozastaviť zvyšovania úrokových sadzieb. Tiež rastú nádeje, že sadzby opäť začnú klesať.

Naopak, predstavitelia ECB signalizovali, že budú v rámci boja s infláciou pokračovať v sprísňovaní menovej politiky.

K tomu je potrebné pripočítať aj zlepšenie nálady na finančných trhoch, ktoré znižuje dopyt po bezpečných investíciách, ako je dolár.

Od pondelka (10. 4.) sa spoločná mena voči americkému doláru posilnila o viac ako dve percentá.

(tasr)

Minúta  |  

Na Aljaške zrušili lety pre popol z ruskej sopky Šiveluč

Viac než dve desiatky letov zrušili vo štvrtok aerolínie amerického štátu Aljaška pre oblak popola zo sopky Šiveluč, ktorá v utorok vybuchla na ruskom polostrove Kamčatka. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Do štvrtkového poludnia miestneho času bolo zrušených 28 odchádzajúcich a prichádzajúcich letov, ako aj letov v rámci Aljašky, spresnila letecká spoločnosť.

Ďalej uviedla, že pokračuje v monitorovaní oblaku popola a v závislosti od jeho polohy a pohybu rozhodne o prípadnom zrušení ďalších letov.

Obmedzenia v leteckej doprave sa dotkli aj demokratky Mary Peltolovej, ktorej zrušili let z Honolulu na Havaji do aljašskej metropoly Anchorage.

Na Kamčatke je približne 160 sopiek, ale iba asi dve desiatky z nich sú aktívne. Oblasť so sopkami je zapísaná v zozname lokalít Svetového dedičstva UNESCO.

Polostrov Kamčatka je len riedko osídlený. Globálny program pre vulkanizmus (GVP) odhaduje, že v okruhu sto kilometrov od sopky Šiveluč žije menej než 12-tisíc ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko po amerických sankciách odišlo z banky spojenej s Ruskom

Maďarsko sa rozhodlo odísť z Ruskom kontrolovanej Medzinárodnej investičnej banky po tom, ako Spojené štáty uvalili sankcie na túto finančnú inštitúciu so sídlom v Budapešti.

Maďarské ministerstvo pre hospodársky rozvoj vo vyhlásení uviedlo, že „hoci Medzinárodná investičná banka zohrala dôležitú rozvojovú úlohu v strednej a východnej Európe, sankcie USA spôsobili, že operácie banky stratili zmysel“. „Vláda preto odvoláva zástupcov maďarskej vlády v Medzinárodnej investičnej banke a vystupuje z medzinárodnej finančnej inštitúcie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Podiel Maďarska v banke a ochota vlády presťahovať v roku 2019 sídlo z Moskvy do Budapešti znepokojovali amerických predstaviteľov v administratíve prezidenta Joea Bidena aj jeho predchodcu Donalda Trumpa, ktorí tvrdili, že by mohla slúžiť ako kanál pre ruskú špionáž v rámci Európskej únie a NATO.

Členské štáty EÚ Bulharsko, Česko, Slovensko a Rumunsko odišli z banky, ktorá bola založená v Sovietskom zväze v roku 1970, krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine. Maďarsko v nej však vtedy zostalo ako jediný zostávajúci člen EÚ.

(sita)

Minúta  |  

Súd v Moskve potrestal Wikipediu za článok o vojne na Ukrajine

Moskovský súd vo štvrtok opäť uložil pokutu Wikipedii za článok v ruskom jazyku o invázii na Ukrajinu, ktorý odmietla odstrániť. Bol to najnovší zo série vládnych krokov na umlčanie objektívnych správ alebo kritiky vojny a obmedzenie prístupu ruskej verejnosti k informáciám.

Súd udelil nadácii Wikimedia Foundation, neziskovej organizácii prevádzkujúcej bezplatnú, verejne upravovanú online encyklopédiu, pokutu dva milióny rubľov za neodstránenie článku z Wikipedie s názvom „Ruská okupácia Záporožskej oblasti“, odkazu na jeden zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko protiprávne anektovalo vlani v septembri.

Štátna tlačová agentúra Tass uviedla, že nadácia Wikimedia Foundation nerešpektovala požiadavky ruského mediálneho regulačného orgánu Roskomnadzor na odstránenie článkov obsahujúcich „falošné informácie“. Tass uviedla, že Roskomnadzor označí Wikimediu vo vyhľadávačoch za porušovateľa ruských zákonov a plánujú sa ďalšie opatrenia proti konkrétnym článkom.

Nie je to prvýkrát, čo Wikipedia dostala v Rusku pokutu za to, že odmietla vymazať „nepravdivé“ informácie o vojne na Ukrajine. Minulý týždeň ten istý moskovský súd udelil pokutu 800-tisíc rubľov nadácii Wikimedia Foundation za neodstránenie materiálov spojených s piesňou ruskej rockovej skupiny Psychea, ktorú ruské úrady považujú za extrémistickú. V novembri 2022 dostala pokutu dva milióny rubľov za to, že odmietla vymazať „nepravdivé“ informácie v siedmich článkoch Wikipedie o „špeciálnej vojenskej operácii“, vrátane informácií o zverstvách v Buči a zničení divadla v meste Mariupoľ.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.