Americký prezident Joe Biden žiadal v piatok posilnenie bezpečnosti v spojitosti so spravodajskými informáciami Spojených štátov. Reagoval na nedávny únik utajených dokumentov amerického ministerstva obrany, informovala agentúra AFP.
"Našej armádnej a spravodajskej komunite som nariadil, aby podnikli kroky s cieľom ešte viac zabezpečiť citlivé informácie a obmedziť ich šírenie," uviedol prezident vo vyhlásení. Dodal, že tím americkej vlády pre národnú bezpečnosť úzko spolupracuje s partnermi a spojencami.
Americký minister spravodlivosti Merrick Garland v piatok uviedol, že za únik množstva utajených dokumentov hrozia veľmi prísne tresty.
V piatok sa v Bostone postavil pred súd zamestnanec vzdušných síl Národnej gardy USA Jack Teixeira. Toho vo štvrtok zadržali v súvislosti s únikom tajných dokumentov Pentagónu.
Vzniesli voči nemu obvinenia z držby a šírenia utajených dokumentov vlády USA na základe zákona o špionáži. Sudca ho nariadil umiestniť do väzby až do pojednávania, ktoré sa bude konať na budúcu stredu (19. apríla).
Vyšetrovatelia sa domnievajú, že tento muž so špecializáciou na spravodajskú činnosť viedol internetovú diskusnú skupinu, kde sa objavili tajné dokumenty. Podľa amerických médií sa členom skupiny chválil, že má prístup k utajovaným informáciám, a následne im poskytol fotografie týchto dokumentov.
Vláda USA popri vyšetrovaní posudzuje škody, ktoré mohlo zverejnenie citlivých informácií napáchať. Ide o dokumenty týkajúce sa napríklad vojenských plánov Ukrajiny, ich hodnotenia zo strany USA alebo vzťahov Washingtonu so spojencami.
Americkí predstavitelia pravosť dokumentov verejne nepotvrdili. Hovorca ministerstva obrany však únik označil za "veľmi vážne riziko pre národnú bezpečnosť".
Ukrajinská vláda nepovolí svojim národným športovým tímom súťažiť na medzinárodných podujatiach, na ktorých za zúčastňujú i športovci z Ruska a Bieloruska, uviedla agentúra AP.
Ukrajinské ministerstvo pre mládež a šport zverejnilo príslušný dekrét. Ukrajina nesúhlasí s úsilím Medzinárodného olympijského výboru (MOV), ktorý odporučil návrat ruských a bieloruských športovcov do súťaží ako jednotlivcov pod neutrálnou vlajkou a bez prepojenia na armádu, pripomína AP.
Ukrajina minulý mesiac uviedla, že sa bude usilovať zabrániť svojim športovcom súťažiť proti Rusom a Bielorusom. MOV reagoval, že takýto krok spôsobí škodu len ukrajinským športovcom. Táto organizácia v piatok na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.
Výnos ukrajinského ministerstva zahŕňa národné tímy a nie je jasné, či sa vzťahuje aj na jednotlivých ukrajinských hráčov na mužských a ženských tenisových súťažiach, na ktorých Rusi a Bielorusi naďalej hrajú pod neutrálnym štatútom. Nie je ani jasné, aký vplyv bude mať rozhodnutie vlády na prebiehajúcu kvalifikáciu na budúcoročné majstrovstvá Európy vo futbale.
Európska futbalová únia (UEFA) povolila Bielorusku zúčastniť sa, Rusku však nie. Ukrajina a Bielorusko sú v rôznych kvalifikačných skupinách a žreb play off ich nemôže postaviť proti sebe, dodáva AP.
MOV koncom januára uviedol, že skúma možnosti, ako zahrnúť Rusov a Bielorusov do olympiády ako jej neutrálnych účastníkov, čo by znamenalo, že by súťažili pod olympijskou vlajkou – ale len tí, čo nepodporujú ruského prezidenta Vladimira Putina.
Medzinárodné federácie jednotlivých športov nemusia odporúčania MOV zaviesť. Medzinárodný olympijský výbor ešte musí oznámiť svoje rozhodnutie o účasti športovcov na budúcoročnej olympiáde v Paríži.
Francúzska Ústavná rada schválila v piatok kľúčové prvky dôchodkovej reformy prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá vyvolala vlnu protestov, vrátane zvýšenia veku odchodu do dôchodku. Odmietla súčasne návrh na referendum o zastropovaní tohto veku, informujú agentúry AFP a AP.
Po rozhodnutí môže zákon o dôchodkovej reforme vstúpiť do platnosti do 15 dní. Po troch mesiacoch hromadných protestov a štrajkov ide pre Macrona o víťazstvo, ktoré však podľa analytikov dosiahol za cenu vážneho poškodenia svojej popularity.
Rada pôsobiaca ako ústavný súd Francúzska v stanovisku uviedla, že zákon je z veľkej časti v súlade s ústavou. Platí to aj o ústrednom ustanovení, že vek odchodu do dôchodku sa v krajine zvýši zo 62 na 64 rokov.
Zrušila tiež šesť ustanovení, ktoré podľa nej nie sú zásadné pre podstatu reformy. Zamietla aj návrh francúzskej ľavice na referendum o alternatívnom zákone, ktorý by ponechal vek odchodu do dôchodku na 62 rokoch.
Francúzska vláda dosiahla schválenie zákona za pomoci ústavného článku 49.3, teda bez hlasovania v dolnej komore parlamentu. Jej návrh i spôsob jeho presadenia podnietili početné štrajky a protestné zhromaždenia, ktoré mesiace narúšali verejný život v krajine a končili sa miestami násilím so stovkami zranených.
Protesty sa podľa francúzskej polície očakávajú aj po oznámení rozhodnutia Ústavnej rady. V priebehu dňa už hlásili blokády ciest či vchodov do škôl a priemyselných zón.
Francúzske odbory vyzvali v piatok prezidenta Emmanuela Macrona, aby nepodpisoval zákon o dôchodkovej reforme. Na poslednú chvíľu sa tak pokúšajú zabrániť zvýšeniu veku odchodu do dôchodku na 64 rokov, napísala agentúra AFP.
"Vzhľadom na masívne odmietnutie tejto reformy (verejnosťou) ho odbory žiadajú, aby nezverejňoval tento zákon. Je to jediná cesta, ako upokojiť hnev vyjadrovaný v krajine," píše sa v spoločnom stanovisku odborových zväzov.
Očakáva sa však, že šéf Elyzejského paláca zákon podpíše v najbližších 48 hodinách. Minister práce Olivier Dussopt uviedol, že by mal podľa plánu vstúpiť do platnosti 1. septembra.
Pred parížskou radnicou sa v piatok večer zišli tisíce demonštrantov, ktorí rozhodnutie Ústavnej rady počas jeho oznamovania vypískali. Sídlo rady neďaleko múzea Louvre počas dňa chránili bariéry a desiatky policajtov. AFP konštatuje, že nie je jasné, či snahy odborov zablokovať zmeny budú pokračovať, keďže sa znižuje účasť na štrajkoch a protestoch. Niekoľko mesiacov narúšali verejný život a miestami prerástli do násilia so stovkami zranených.
Prieskumy ukazujú, že dve tretiny Francúzov sú proti tomu, aby museli pracovať o dva roky dlhšie. Macron zmenu opakovane označil za nevyhnutnú, aby sa dôchodkový systém nedostal v najbližších rokoch do veľkých deficitov.
Niektorí kritici sa nádejí na zrušenie reformy nevzdávajú, približuje agentúra AP. Poukazujú na paralely so sporným zákonom o pracovných zmluvách pre mladých ľudí z roku 2006, proti ktorému vyšli do ulíc študenti podporení odborármi. Tento zákon vláda tiež presadila v parlamente bez hlasovania a dala mu zelenú aj Ústavná rada, len aby ho neskôr stiahli s cieľom upokojiť situáciu v krajine.
V informáciách zachytených zahraničnými agentmi v Rusku sa uvádza, že Peking chcel maskovať smrtiacu pomoc Moskve ako civilné predmety, píše sa v uniknutých tajných dokumentoch americkej vlády. V piatok to uviedol portál britského denníka Guardian, ktorý citoval z článku denníka Washington Post.
Čína schválila dodávky smrtiacich zbraní Rusku v jeho vojne na Ukrajine, ale chcela, aby všetky dodávky zostali utajené a maskované ako civilný tovar, píše sa v prísne tajnom spravodajskom súhrne americkej vlády z 23. februára, na ktorý sa odvolal Washington Post.
Tieto spravodajské informácie získali agenti USA odpočúvaním rozhovorov ruských tajných služieb, spresnil americký denník. Ako dodal, Rusi si hovorili, že ústredná vojenská komisia Číny chcela dodávky zbraní utajovať.
V inom spravodajskom spise zo série uniknutých citlivých dokumentov sa uvádza, že Peking bude pokladať "závažný" ukrajinský útok zbraňami USA či NATO na ruské územie za vyostrenie konfliktu, čo si už vyžiada posielanie čínskych zbraní Rusku.
Uniknuté informácie o ochote Číny posielať Rusku zbrane sa tiež zdajú pravé, keďže čoskoro po februárovom dátume špionážnych správ toto tvrdenie verejne vyhlásili aj predstavitelia americkej vlády, napísal britský denník. Peking obvinenie dôrazne poprel. Nie sú žiadne dôkazy, že Čína takéto zbrane už aj poslala.
V piatok čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang vyhlásil, že jeho krajina neposkytne zbrane žiadnej strane konfliktu a takisto obmedzí vývoz technológií s dvojakým použitím. Čína je tak ako Rusko kritická voči NATO a naznačila, že konflikt vyprovokovalo sčasti aj rozširovanie tejto vojenskej aliancie.
Peking tvrdí, že chce pomôcť sprostredkovať politické riešenie vojny. Západní lídri však vravia, že oddanosť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi toto stanovisko podkopáva. Si mal napríklad po marcovej návšteve Moskvy a Putina zatelefonovať ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ale doteraz to neurobil. Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že minister Sergej Šojgu sa v nedeľu 16. apríla stretne s čínskym partnerom Li Šang-fuom.
Vojna na Ukrajine zdecimovala jednotky ruských špeciálnych síl a Moskve bude trvať roky, kým ich obnovia, domnievajú sa americkí predstavitelia. Informácie priniesli České noviny s odvolaním sa na Washington Post, ktorý sa odkazuje na utajené dokumenty. Nemenovaní predstavitelia v uniknutých hodnoteniach uvádzajú, že ruskí velitelia sa príliš spoliehali na špeciálne sily a nasadili ich spolu s pechotou do prednej línie, píše WP.
Príslušníci síl zvláštneho určenia, kam spadajú najrôznejšie elitne vycvičené jednotky armády, rozviedok a ďalších bezpečnostných služieb, sú obvykle využívaní na utajované či vysoko rizikové misie. Keď však vlani vo februári Moskva začala inváziu na Ukrajinu, ruskí velitelia, skeptickí k schopnostiam bežných vojakov a túžiaci po rýchlom úspechu, nariadili špeciálnym silám nastúpiť do priameho boja.
To viedlo k masívnym stratám v ich radoch, čo podľa pozorovateľov zmenilo už od začiatku dynamiku vojny a výrazne obmedzilo schopnosti Moskvy podporiť konvenčné bojové operácie špeciálnymi a utajenými zásahmi.
Americkí predstavitelia sa domnievajú, že ohromujúce straty, ktoré jednotky zvláštneho určenia utrpeli, znížia ich dosah nielen na Ukrajine, ale aj v ďalších častiach sveta, kde ruské sily pôsobia. Uvádza sa v hodnoteniach z uniknutých materiálov, ktoré pochádzajú z konca minulého a začiatku tohto roku.
Príslušníci špeciálnych síl musia podľa amerických dokumentov prejsť najmenej štvorročným špecializovaným výcvikom a Moskve môže trvať až desať rokov, kým ich úplne obnovia.
Hodnotenie Američanov stavu jednotiek zvláštneho určenia sa podľa WP zhoduje s pozorovaním analytikov. To, že sa v boji na začiatku vojny nepresadila motorizovaná pechota, sa ruskí velitelia snažili kompenzovať nasadením elitných výsadkových jednotiek, námornej pechoty a špeciálnych síl, uvádza vojenský expert Rob Lee z ústavu Foreign Policy Research Institute. Táto stratégia mala vážne následky – stratou najlepšie vycvičených bojovníkov prišla ruská armáda o cenné schopnosti týchto jednotiek vrátane získavania spravodajských a prieskumných informácií.
"Ovplyvnilo to zvyšok vojny, pretože Rusko hneď zo začiatku prišlo o kapacity, ktoré nemožno jednoducho nahradiť – tak čo sa týka vybavenia, ako aj talentu," uviedol Lee.
Tieto spisy sú súčasťou uniknutých tajných dokumentov, ktoré sa minulý mesiac objavili na online platforme Discord. Z úniku obvinený 21-ročný Jack Teixeira sa v piatok postavil pred súd v americkom meste Boston a zostáva vo väzbe. Predstavitelia USA podľa denníka Guardian uviedli, že dokumenty sú autentické a obsahujú vysoko citlivé informácie, hoci niektoré boli pozmenené.
Najvyšší správny súd (NSS) SR potvrdil postup a závery Ministerstva kultúry SR, ktoré odmietlo registrovať Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska. Táto náboženská organizácia podľa súdu nespĺňa zákonné pojmové znaky cirkvi a jej činnosť je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti. TASR o tom informoval hovorca NSS SR Michal Hajtol.
Súd poukázal okrem iného na skutočnosť, že správne orgány na základe vykonaného dokazovania konštatovali, že neznášanlivé správanie Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska vyúsťuje do mimoriadnych postojov a prah tolerancie či rešpektu voči ľudom inej viery a náboženstva je nižší, než je spoločensky žiaduce a prípustné.
"Z predložených dôkazov mali za preukázané, že v dotknutej náboženskej organizácii jednoznačne prevládajú tendencie autoritárskeho vodcovstva, uzavretosti, fanatizmu, neznášanlivosti a selektovania informácií, pričom tieto tendencie nemajú len okrajový charakter, ale prenikajú skrz celú činnosť, učenie a postoje spoločenstva," priblížil hovorca s tým, že súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov i Krajského súdu v Bratislave.
Rozhodnutie prijal senát NSS SR jednomyseľne a je konečné. "Bližšie dôvody rozhodnutia budú uvedené v jeho písomnom vyhotovení," podotkol Hajtol.
Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok nebude lídrom kandidátky SaS v septembrových parlamentných voľbách. Odmietol ponuku šéfa SaS Richarda Sulíka. Potvrdil to pre TASR.
„V súvislosti s návrhom Richarda Sulíka, aby som kandidoval v predčasných parlamentných voľbách za SaS, som sa už vyjadril a na mojom stanovisku sa nič nezmenilo. Zároveň chcem vyjadriť moju podporu pre hodnoty slobody a solidarity, za ktoré sa SaS zasadzuje," povedal Korčok pre TASR.
Exminister priblížil, že v nadchádzajúcom období sa bude okrem iného venovať podpore mladých ľudí pri ich zapojení sa do verejného života a ich účasti na parlamentných voľbách. „Rovnako som pripravený naďalej maximálne napomáhať to, aby si Slovensko udržalo súčasné zahraničnopolitické smerovanie, ktoré je v prospech občanov našej krajiny," doplnil.
Zostavu kandidačnej listiny má SaS predstaviť na kongrese na budúcu sobotu 22. apríla. Na kongrese sa bude voliť aj predseda strany a členovia jej orgánov. Súčasný šéf strany Sulík sa bude opäť uchádzať o post predsedu na ďalšie štyri roky.
Sonda JUICE Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá sa má vydať k planéte Jupiter a skúmať jej tri mesiace, v piatok odštartovala z kozmodrómu v Kourou v juhoamerickej Francúzskej Guyane. Sonda sa už úspešne oddelila od nosnej rakety. TASR informácie prevzala z agentúr AFP a DPA.
Nosná raketa Ariane 5 odštartovala o 9.14 h miestneho času (14.14 h SELČ). JUICE sa od rakety oddelila 27 minút po štarte v nadmorskej výške 1 500 kilometrov.
Nová sonda má k Jupiteru doraziť v júli 2031. Štart bol pôvodne naplánovaný na štvrtok, posunuli ho však pre nepriaznivé počasie.
JUICE je vybavená rôznymi prístrojmi a okrem iného má uskutočniť prieskum mesiacov Europa, Ganymedes a Callisto. Cieľom je zistiť, či by sa na týchto vesmírnych telesách pokrytých ľadom, ktoré majú zrejme podpovrchové oceány, mohol nachádzať život.
Vo štvrtok sa len niekoľko minút pred plánovaným štartom objavilo riziko bleskov, čo viedlo k odkladu štartu na piatok.
Návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení je realistický a v parlamente bude schválený. Po rokovaní vlády to povedal dočasne poverený premiér Eduard Heger. Tvrdí, že bývalé koaličné kluby mu deklarovali podporu.
,,Zaznievajú jasné hlasy, že to ani zďaleka nie je to, čo by malo byť, ale je to realistický návrh, ktorý dokáže v parlamente prejsť. Za 30 rokov je to najväčší posun, aký tu kedy bol," poznamenal Heger.
Dočasne poverenému ministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina) sa fiduciárne vyhlásenie javí ako dobrý nápad. ,,O tom, ktoré konkrétne životné situácie to má uľahčiť, môžeme diskutovať. Mám vylepšujúce pripomienky," podotkol a dodal, že je to krok vpred.
Návrh má podľa dočasne povereného šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana širší dosah a problematika sa týka každého človeka. ,,Ja osobne, ako občan, ktorý určite tie situácie môže zažiť, to považujem za výrazné prispenie k riešeniu praktických problémov," povedal.
Opačný názor má, naopak, mimoparlamentné Progresívne Slovensko. V návrhu nevidí reálne riešenie životných situácií párov rovnakého pohlavia, ale poníženie LGBTI+ komunity. ,,Vláda nám dáva jasne najavo, že LGBTI+ ľudí nepovažuje za rovnocenných občanov a občianky. Návrh neodstraňuje nijaké bariéry a v tejto podobe poslúži akurát na to, aby ho poslanci a poslankyne zneužili na šírenie ďalšej nenávisti voči bezbranným ľuďom," uviedla podpredsedníčka PS Lucia Plaváková.
Vláda v piatok odobrila zákon o fiduciárnom vyhlásení. Tento inštitút má priniesť viac istoty do riešenia situácií v oblasti vzájomného zastupovania, správy dedičstva, zdravotnej starostlivosti i ochrany maloletých. Navzájom si blízke osoby vrátane nezosobášených párov rovnakého pohlavia by mohli jednoduchšie riešiť spoločné životné situácie.
Fínske veľvyslanectvo v Rusku dostalo vo štvrtok zásielku, ktorá obsahovala bližšie nešpecifikovaný biely prášok. Informovali o tom v piatok ruské štátne médiá, na ktoré sa odvolávajú stanice CNN a Sky News.
Celkovo boli na fínsku ambasádu doručené tri súvisiace zásielky. Po otvorení jednej z nich sa ukázalo, že obsahuje biely prášok.
Predstavitelia veľvyslanectva následne odovzdali tieto listy oficiálnym zodpovedným ruským orgánom, ktoré celú záležitosť preveria. Fínske veľvyslanectvo okrem toho vo veci kontaktovalo aj ministerstvo zahraničných vecí v Moskve.
Vzťahy medzi Moskvou a Helsinkami sa výrazne zhoršili po tom, čo sa Fínsko minulý týždeň oficiálne stalo členom Severoatlantickej aliancie. Kremeľ predtým pohrozil, že by mohol byť nútený prijať protiopatrenia, aby zaistil bezpečnosť Ruskej federácie.
Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa 1340-kilometrovú hranicu, podalo žiadosť o členstvo v NATO spolu so Švédskom vlani v máji v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.
Britský premiér Rishi Sunak odsúdil v piatok videozáznam zachytávajúci údajnú popravu ukrajinského vojnového zajatca odrezaním hlavy za živa. Osoby zodpovedné za tento brutálny čin by podľa Sunaka mali byť privedené pred spravodlivosť. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Sunak v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským označil uvedené zábery za ,,odporné", uviedol vo vyhlásení Downing Street.
Záznam brutálnej vraždy muža, ktorý vyvolal na Ukrajine veľké pobúrenie, sa objavil na internete 11. apríla. Údajne na ňom vidno, ako príslušník ruskej armády alebo bojovník proruských formácií odrezáva hlavu ukrajinskému vojakovi. Autenticita záberov zatiaľ nebola potvrdená.
Pre podozrenie z porušenia zákonov a zvyklostí vedenia vojny sa už prípadom zaoberá Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU). Predbežné vyšetrovanie už začala aj ruská generálna prokuratúra.
Sunak tiež v rozhovore so Zelenským vyjadril úctu ukrajinským vojakom bojujúcim za obranu východoukrajinského priemyselného mesta Bachmut. ,,Obaja lídri tiež diskutovali o snahách o urýchlenie vojenskej podpory Ukrajine," uviedol úrad britského premiéra.
Počet obetí ničivých februárových zemetrasení v turecko-sýrskom pohraničí stúpol dva mesiace po katastrofe na najmenej 50.500, informuje TASR na základe piatkovej správy agentúry DPA.
Vyplýva to z najnovšej bilancie tureckých úradov. Približne tisíc obetí ešte nebolo identifikovaných, uviedol minister vnútra Süleyman Soylu.
Dve silné zemetrasenia s magnitúdou 7,7 a 7,6 postihli 6. februára juhovýchod Turecka a severnú časť Sýrie, pripomína DPA. Dovedna prišlo o život vyše 57.000 ľudí. Len v Turecku zostali bez strechy nad hlavou viac než dva milióny ľudí.
Katastrofou postihnutú oblasť v Turecku medzitým opustilo 3,7 milióna obyvateľov. Viac než 300.000 budov zostalo podľa údajov vlády v Ankare čiastočne alebo či úplne zničených, alebo je potrebné ich zbúrať.
