Najvyšší súd USA v piatok dočasne ponechal v platnosti federálne pravidlá týkajúce sa používania potratovej tabletky s účinnou látkou mifepristón. Súd si tak ponechal čas na dôkladnejšie zváženie ďalších krokov v tejto kauze. O zásah v prípade ho požiadala americká administratíva, ako aj výrobca tabletky, spoločnosť Danco Laboratories. Reagovali tak na rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý jej predaj fakticky zakázal.
V nariadení podpísanom sudcom Samuelom Alitom súd požiadal obe strany, aby do utorka zvážili, či by rozhodnutie nižšieho súdu obmedzujúce prístup k tabletke malo nadobudnúť účinnosť, aj keď prípad ešte nebol doriešený federálnym súdom. Najvyšší súd naznačil, že o veci ďalej rozhodne do stredy.
Sudcovia majú zatiaľ iba určiť, ktoré časti verdiktu zo 7. apríla vydaného sudcom Matthewom Kacsmarykom z Texasu zostanú v platnosti, zatiaľ čo prípad bude ďalej pokračovať.
Kacsmaryk svojím predbežným opatrením pozastavil platnosť registrácie pilulky, vydanej už pred 23 rokmi Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Ak by Najvyšší súd nezasiahol, nové opatrenie by začalo platiť už v sobotu. Ministerstvo spravodlivosti aj spoločnosť Danco Laboratories v tejto súvislosti varovali pred "regulačným chaosom" a poškodením práv žien.
Americký prezident Joe Biden rozhodnutie texaského sudcu už predtým označil za "bezprecedentný krok, ktorý ženám berie základné slobody". Vníma ho ako ďalší veľký krok k celonárodnému zákazu potratov, o ktorý sa podľa jeho slov usilujú republikáni.
Mifepristón je jednou z dvoch účinných látok, ktoré sa v Spojených štátoch bežne používajú na potraty. Ukončí tehotenstvo a ďalšia látka, misoprostol, potom vyvolá potrat.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády.
Zákon zavádza digitálny systém oznamovania brannej povinnosti, ktorý zabráni mužom opustiť krajinu a takmer znemožní vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu.
Obe komory ruského parlamentu schválili návrh zákona len tento týždeň. Kremeľ trvá na tom, že neplánuje ďalšiu mobilizáciu a že na zákone nie je nič neobvyklé.
Takto predvolaní budú mať zákaz vycestovať do zahraničia a po obdržaní elektronického povolávacieho rozkazu sa budú musieť hlásiť na vojenskej správe.
Doteraz musel povolávacie rozkazy v Rusku doručovať osobne príslušný odvodový úrad alebo zamestnávateľ. Mnohí, ktorí nechceli bojovať na Ukrajine, jednoducho rozkaz odignorovali alebo utiekli z krajiny. Desaťtisíce mužov ušli z Ruska vlani na jeseň po tom, čo Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu s cieľom posilniť sily na Ukrajine.
Podľa nového systému sa povolávací rozkaz bude považovať za doručený momentom jeho odoslania. Tí, ktorí sa nedostavia na vojenskú správu do 20 dní od doručenia elektronického povolávacieho rozkazu, si nebudú môcť zobrať pôžičku, zaregistrovať majetok ani podnikať.
Japonského premiéra Fumia Kišidu urýchlene odviedli do bezpečia po tom, ako v sobotu počas jeho návštevy prístavu Saikazaki v prefektúre Wakajama v západnom Japonsku zaznel hlasný výbuch a okolie zaplnil dym.
Japonská štátna televízia NHK informovala, že premiér je v poriadku a incident si nevyžiadal ani žiadne zranenia.
Kišida navštívil prístav, aby povzbudil kandidáta svojej vládnej strany v miestnych voľbách. Podľa miestnych médií došlo zjavne k hodeniu dymovnice tesne predtým, ako mal premiér predniesť svoj prejav. Polícia na mieste zadržala jedného muža.
Japonsko posilnilo bezpečnostné opatrenia po vražde Kišidovho predchodcu Šinzóa Abeho počas predvolebného prejavu v júli 2022.
Japonsko teraz hostí ministerské podujatia G7 v severnom Sappore a meste Karuizawa v Nagane a pred májovým summitom lídrov v Hirošime.
Nemecká verejnoprávna televízia ZDF informovala, že v najbližších mesiacoch čakajú Nemecko prvé procesy so žalobcami, ktorí hlásia nežiaduce účinky po očkovaní proti COVID-19. Dotknutí žiadajú náhradu za "zdravotné komplikácie, bolesť a utrpenie".
Podľa právnikov v Nemecku prebieha najmenej 185 občianskych súdnych sporov za údajné škody spôsobené očkovaním proti koronavírusu. Žaloby sú namierené proti všetkým štyrom hlavným výrobcom vakcín proti koronavírusu: Pfizer/BioNTech, Moderna, AstraZeneca a Johnson & Johnson.
Prípadné škody berie vážne aj spolkový minister zdravotníctva Karl Lauterbach (SPD), dodáva ZDF. Prisľúbil pomoc ľuďom dlhodobo poškodeným infekciou koronavírusu alebo očkovaním proti tomuto vírusu.
Kauzalita, nie korelácia
V prvom procese má byť poškodenou, paradoxne, lekárka – teda kritická profesia, ktorú mali očkovacie látky popri rizikových skupinách primárne chrániť. Súd bol pôvodne naplánovaný na koniec apríla vo Frankfurte, ale medzičasom sa posunul na 7. júla. Lekárka spomína po vakcíne od konzorcia Pfizer/BioNTech poškodenie srdca.
Na vakcíny proti COVID-19 sa v zásade vzťahujú rovnaké pravidlá ako na iné lieky. Výrobca nesie zodpovednosť, ak dôjde k výrobnej chybe. Ak však liek podali nesprávne, nesie zodpovednosť osoba, ktorá očkovala.
Dôležitá je kauzalita: teda či škodu spôsobilo očkovanie. A práve to je náročné zistiť.
Výrobca mRNA vakcín Comirnaty obvinenia odmieta. V súvislosti s procesmi zdôrazňuje, že ani v jednom z prípadov sa nepreukázala príčinná súvislosť medzi popísanými zdravotnými poškodeniami a očkovaním ich vakcínou.
"Našu zodpovednosť ako výrobcu vakcín berieme veľmi vážne," uviedla hovorkyňa Pfizer/BioNTech s dôvetkom, že každý prípad starostlivo skúmajú. Predpokladom však je, aby právnici predložili dostatočné dôkazy. Nestačí, že zdravotná komplikácia nastala po očkovaní. Nevyhnutný je aj priamy súvis s farmaceutickou látkou.
"Pri hodnotení, či ide o príčinnú súvislosť, alebo nie, sa môžeme spoliehať výlučne na medicínske fakty. Žiaľ, práve tie veľmi často chýbajú," načrtla farmaceutická spoločnosť.
Treba rozlišovať vedľajší účinok od nežiaduceho
Paul Ehrlich Institut (PEI), ktorý v Nemecku zodpovedá za bezpečnosť očkovacích látok, vysvetľuje, že treba vnímať rozdiel medzi vedľajším a nežiaducim účinkom.
Za vedľajší účinok vakcíny sa považuje mierna reakcia ako začervenanie, bolesť v mieste vpichu či opuch, ktoré o pár dní ustúpia. To je očakávaná reakcia imunitného systému.
Nežiaduci účinok definuje nemecký zákon o liekoch ako následky očkovania, „ktoré sú smrteľné alebo život ohrozujúce, vyžadujú si ústavnú liečbu alebo predĺženie ústavnej liečby, vedú k trvalej alebo závažnej invalidite, vrodeným anomáliám alebo vrodeným chybám".
Medzi potvrdené nežiaduce účinky zaradil PEI zápal srdcového svalu a obalu (myo-/perikarditída), trombózu mozgových žíl a iné krvné zrazeniny, ochrnutie tváre, Guillain-Barrého syndróm a poruchu sluchu tinitus.
Podľa údajov PEI sú všetky hlásené zdravotné komplikácie "zriedkavé" (jeden prípad na tisíc až desaťtisíc očkovaní) alebo "veľmi zriedkavé" (menej ako jeden prípad na desaťtisíc očkovaní). Do konca júna 2022 registruje inštitút 120 prípadov, keď je „pravdepodobná alebo možná príčinná súvislosť“ medzi úmrtím a očkovaním proti koronavírusu. Podľa PEI počet úmrtí tridsať dní po koronavíruse nie je vyšší, ako by sa očakávalo v štatistickom priemere.
Holandská vláda v piatok schválila eutanáziu pre deti vo veku do 12 rokov. Umožní tým milosrdnú smrť pre malé deti, ktoré "neznesiteľne a beznádejne" trpia, Uviedla to agentúra AFP.
Deti vo veku viac ako 12 rokov už môžu požiadať o eutanáziu, povinný je však rodičovský súhlas až dovtedy, kým nedosiahnu 16 rokov. Legálne je to aj pre deti do jedného roka, tiež so súhlasom rodičov.
Nové rozhodnutie kabinetu prišlo po rokoch žiadostí holandských lekárov, ktorí apelovali, aby sa znížila súčasná veková hranica pre eutanáziu 12 a viac rokov.
Zmena predpisov si vyžaduje, aby vláda upravila existujúci protokol, parlament ju nemusí schváliť. "Kabinet pracuje na systéme ukončenia života pre deti vo veku do 12 rokov, ktoré neznesiteľne a beznádejne trpia," uviedlo holandské ministerstvo zdravotníctva.
Každoročne sa bude eutanázia využívať u "malej skupiny približne piatich až desiatich detí..., pre ktoré nie sú žiadne také možnosti paliatívnej starostlivosti, čo by im priniesli úľavu od utrpenia, a ktoré podľa očakávania v dohľadnej budúcnosti zomrú", spresnilo ministerstvo.
Nové zmeny pre deti od jedného do 12 rokov zaradia Holandsko k Belgicku, ktoré sa v roku 2014 stalo prvou krajinou na svete, kde schválili zákon umožňujúci eutanáziu pre malé deti – ale so súhlasom dieťaťa.
Holandský protokol však hovorí, že ak dieťa nie je schopné dať súhlas, eutanáziu je možné uskutočniť s povolením rodičov a po konzultácii s lekárom, uviedol pre AFP hovorca ministerstva zdravotníctva Axel Dees.
Nové pravidlo prichádza po rokoch debát a stavali sa proti nemu aj dve kresťanské strany vo vládnej koalícii premiéra Marka Rutteho.
"Je to veľmi zložitá téma, ktorá sa zaoberá trýznivými situáciami, aké človek neželá nikomu," vyhlásil minister zdravotníctva Ernst Kuipers. "Som rád, že po intenzívnych konzultáciách so všetkými účastníckymi stranami sme dospeli k riešeniu, ktorým môžeme pomôcť týmto smrteľne chorým deťom, ich rodičom a tiež ich praktickým lekárom," dodal.
Holandsko a susedné Belgicko sa v roku 2002 stali prvými krajinami na svete, ktoré legalizovali eutanáziu. Podľa údajov vlády bolo v roku 2022 v Holandsku usmrtených eutanáziou vyše 8700 ľudí. Väčšina z nich trpela nevyliečiteľnou rakovinou.
Študenta, ktorý vlani v novembri hádzal na britského kráľa Karola III. vajcia, v piatok uznali za vinného z ohrozovania. Udelili mu trest 100 hodín verejnoprospešných prác, informovala agentúra AFP.
Patrik Thelwell (23) hodil najmenej päť vajec smerom na kráľa počas jeho stretnutia s verejnosťou v meste York na severovýchode Anglicka. Thellwell porušenie zákona odmietol a na súde tvrdil, že použitie miernej úrovne násilia bolo zákonné. Išlo podľa jeho slov o sebaobranu proti násiliu zo strany štátu.
Sudca v Yorku ho však uznal za vinného a uviedol, že Thelwell mal v úmysle vyvolať u kráľa presvedčenie, že bezprostredné nezákonné násilie bude použité proti nemu. Dostal trest 100 hodín verejnoprospešných prác bez nároku na odmenu.
Kráľ a jeho manželka Kamila boli 9. novembra v Yorku, aby odhalili sochu kráľovnej Alžbety II. v miestnej katedrále. Alžbeta II. zomrela vlani v septembri a kráľom sa stal jej najstarší syn Charles, ktorý prijal meno Karol III.
Thelwell počas útoku údajne kričal, že "táto krajina bola postavená na krvi otrokov" a "nie je to môj kráľ". Polícia ho neskôr zadržala.
Fínska pohraničná stráž v piatok predstavila prvý úsek 200-kilometrového plota na hranici s Ruskom, ktorý severská krajina stavia preto, že Moskva vlani napadla Ukrajinu. Správu publikovala agentúra AFP.
Fínsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie (NATO) len pred týždňom a jeho 1300-kilometrová hranica zdvojnásobila dĺžku hranice medzi NATO a Ruskom.
Plot vysoký tri metre, navrchu s ostnatým drôtom, bude stáť približne 380 miliónov eur a majú ho dokončiť do roku 2026. Predstavitelia ukázali výstavbu prvého trojkilometrového úseku neďaleko hraničného priechodu v meste Imatra na juhovýchode Fínska.
"Práce na tomto mieste sme začali približne pred mesiacom. Postavili sme cestu a základy," povedal pre AFP Jaakko Mäkelä zo stavebnej spoločnosti GRK, poverenej budovaním prvej fázy.
Približne 70 percent plota postavia práve na juhovýchode, pričom niekoľko kratších úsekov plánujú na hranici strednej časti Fínska a na prevažne neobývanej arktickej hranici v Laponsku.
"Typickými cieľovými oblasťami budú hraničné priechody a ich okolie, cesty vedúce cez hranicu. Oblasti, kde je vstup pre človeka ľahký," povedal novinárom brigádny generál Jari Tolppanen.
"Nutnosť postaviť plot vyvolala zmena v bezpečnostnej situácii v Európe," povedal Tolppanen pre AFP. "Je nutné znížiť našu závislosť od výkonu ruskej pohraničnej kontroly," dodal. Vysvetlil, že plot je "jediným účinným a bezpečným spôsobom, ako mať pod kontrolou rozľahlý vstup" do Fínska.
V pohraničnom meste Imatra, približne šesť kilometrov od staveniska, majú miestni obyvatelia zmiešané pocity. "Myslím si, že je to veľmi dobrá vec. Bolo by lepšie, keby sa to urobilo už dávno," povedala agentúre AFP Sinikka Rautsialová. Pirjo Pänkäläinenová vyhlásila, že to nebolo "až také strašne nutné". Dodala však, že "situácia vyvolala strach a veľa ľudí cíti, že je dôležité to postaviť".
Americký prezident Joe Biden žiadal v piatok posilnenie bezpečnosti v spojitosti so spravodajskými informáciami Spojených štátov. Reagoval na nedávny únik utajených dokumentov amerického ministerstva obrany, informovala agentúra AFP.
"Našej armádnej a spravodajskej komunite som nariadil, aby podnikli kroky s cieľom ešte viac zabezpečiť citlivé informácie a obmedziť ich šírenie," uviedol prezident vo vyhlásení. Dodal, že tím americkej vlády pre národnú bezpečnosť úzko spolupracuje s partnermi a spojencami.
Americký minister spravodlivosti Merrick Garland v piatok uviedol, že za únik množstva utajených dokumentov hrozia veľmi prísne tresty.
V piatok sa v Bostone postavil pred súd zamestnanec vzdušných síl Národnej gardy USA Jack Teixeira. Toho vo štvrtok zadržali v súvislosti s únikom tajných dokumentov Pentagónu.
Vzniesli voči nemu obvinenia z držby a šírenia utajených dokumentov vlády USA na základe zákona o špionáži. Sudca ho nariadil umiestniť do väzby až do pojednávania, ktoré sa bude konať na budúcu stredu (19. apríla).
Vyšetrovatelia sa domnievajú, že tento muž so špecializáciou na spravodajskú činnosť viedol internetovú diskusnú skupinu, kde sa objavili tajné dokumenty. Podľa amerických médií sa členom skupiny chválil, že má prístup k utajovaným informáciám, a následne im poskytol fotografie týchto dokumentov.
Vláda USA popri vyšetrovaní posudzuje škody, ktoré mohlo zverejnenie citlivých informácií napáchať. Ide o dokumenty týkajúce sa napríklad vojenských plánov Ukrajiny, ich hodnotenia zo strany USA alebo vzťahov Washingtonu so spojencami.
Americkí predstavitelia pravosť dokumentov verejne nepotvrdili. Hovorca ministerstva obrany však únik označil za "veľmi vážne riziko pre národnú bezpečnosť".
Ukrajinská vláda nepovolí svojim národným športovým tímom súťažiť na medzinárodných podujatiach, na ktorých za zúčastňujú i športovci z Ruska a Bieloruska, uviedla agentúra AP.
Ukrajinské ministerstvo pre mládež a šport zverejnilo príslušný dekrét. Ukrajina nesúhlasí s úsilím Medzinárodného olympijského výboru (MOV), ktorý odporučil návrat ruských a bieloruských športovcov do súťaží ako jednotlivcov pod neutrálnou vlajkou a bez prepojenia na armádu, pripomína AP.
Ukrajina minulý mesiac uviedla, že sa bude usilovať zabrániť svojim športovcom súťažiť proti Rusom a Bielorusom. MOV reagoval, že takýto krok spôsobí škodu len ukrajinským športovcom. Táto organizácia v piatok na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.
Výnos ukrajinského ministerstva zahŕňa národné tímy a nie je jasné, či sa vzťahuje aj na jednotlivých ukrajinských hráčov na mužských a ženských tenisových súťažiach, na ktorých Rusi a Bielorusi naďalej hrajú pod neutrálnym štatútom. Nie je ani jasné, aký vplyv bude mať rozhodnutie vlády na prebiehajúcu kvalifikáciu na budúcoročné majstrovstvá Európy vo futbale.
Európska futbalová únia (UEFA) povolila Bielorusku zúčastniť sa, Rusku však nie. Ukrajina a Bielorusko sú v rôznych kvalifikačných skupinách a žreb play off ich nemôže postaviť proti sebe, dodáva AP.
MOV koncom januára uviedol, že skúma možnosti, ako zahrnúť Rusov a Bielorusov do olympiády ako jej neutrálnych účastníkov, čo by znamenalo, že by súťažili pod olympijskou vlajkou – ale len tí, čo nepodporujú ruského prezidenta Vladimira Putina.
Medzinárodné federácie jednotlivých športov nemusia odporúčania MOV zaviesť. Medzinárodný olympijský výbor ešte musí oznámiť svoje rozhodnutie o účasti športovcov na budúcoročnej olympiáde v Paríži.
Francúzska Ústavná rada schválila v piatok kľúčové prvky dôchodkovej reformy prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá vyvolala vlnu protestov, vrátane zvýšenia veku odchodu do dôchodku. Odmietla súčasne návrh na referendum o zastropovaní tohto veku, informujú agentúry AFP a AP.
Po rozhodnutí môže zákon o dôchodkovej reforme vstúpiť do platnosti do 15 dní. Po troch mesiacoch hromadných protestov a štrajkov ide pre Macrona o víťazstvo, ktoré však podľa analytikov dosiahol za cenu vážneho poškodenia svojej popularity.
Rada pôsobiaca ako ústavný súd Francúzska v stanovisku uviedla, že zákon je z veľkej časti v súlade s ústavou. Platí to aj o ústrednom ustanovení, že vek odchodu do dôchodku sa v krajine zvýši zo 62 na 64 rokov.
Zrušila tiež šesť ustanovení, ktoré podľa nej nie sú zásadné pre podstatu reformy. Zamietla aj návrh francúzskej ľavice na referendum o alternatívnom zákone, ktorý by ponechal vek odchodu do dôchodku na 62 rokoch.
Francúzska vláda dosiahla schválenie zákona za pomoci ústavného článku 49.3, teda bez hlasovania v dolnej komore parlamentu. Jej návrh i spôsob jeho presadenia podnietili početné štrajky a protestné zhromaždenia, ktoré mesiace narúšali verejný život v krajine a končili sa miestami násilím so stovkami zranených.
Protesty sa podľa francúzskej polície očakávajú aj po oznámení rozhodnutia Ústavnej rady. V priebehu dňa už hlásili blokády ciest či vchodov do škôl a priemyselných zón.
Francúzske odbory vyzvali v piatok prezidenta Emmanuela Macrona, aby nepodpisoval zákon o dôchodkovej reforme. Na poslednú chvíľu sa tak pokúšajú zabrániť zvýšeniu veku odchodu do dôchodku na 64 rokov, napísala agentúra AFP.
"Vzhľadom na masívne odmietnutie tejto reformy (verejnosťou) ho odbory žiadajú, aby nezverejňoval tento zákon. Je to jediná cesta, ako upokojiť hnev vyjadrovaný v krajine," píše sa v spoločnom stanovisku odborových zväzov.
Očakáva sa však, že šéf Elyzejského paláca zákon podpíše v najbližších 48 hodinách. Minister práce Olivier Dussopt uviedol, že by mal podľa plánu vstúpiť do platnosti 1. septembra.
Pred parížskou radnicou sa v piatok večer zišli tisíce demonštrantov, ktorí rozhodnutie Ústavnej rady počas jeho oznamovania vypískali. Sídlo rady neďaleko múzea Louvre počas dňa chránili bariéry a desiatky policajtov. AFP konštatuje, že nie je jasné, či snahy odborov zablokovať zmeny budú pokračovať, keďže sa znižuje účasť na štrajkoch a protestoch. Niekoľko mesiacov narúšali verejný život a miestami prerástli do násilia so stovkami zranených.
Prieskumy ukazujú, že dve tretiny Francúzov sú proti tomu, aby museli pracovať o dva roky dlhšie. Macron zmenu opakovane označil za nevyhnutnú, aby sa dôchodkový systém nedostal v najbližších rokoch do veľkých deficitov.
Niektorí kritici sa nádejí na zrušenie reformy nevzdávajú, približuje agentúra AP. Poukazujú na paralely so sporným zákonom o pracovných zmluvách pre mladých ľudí z roku 2006, proti ktorému vyšli do ulíc študenti podporení odborármi. Tento zákon vláda tiež presadila v parlamente bez hlasovania a dala mu zelenú aj Ústavná rada, len aby ho neskôr stiahli s cieľom upokojiť situáciu v krajine.
V informáciách zachytených zahraničnými agentmi v Rusku sa uvádza, že Peking chcel maskovať smrtiacu pomoc Moskve ako civilné predmety, píše sa v uniknutých tajných dokumentoch americkej vlády. V piatok to uviedol portál britského denníka Guardian, ktorý citoval z článku denníka Washington Post.
Čína schválila dodávky smrtiacich zbraní Rusku v jeho vojne na Ukrajine, ale chcela, aby všetky dodávky zostali utajené a maskované ako civilný tovar, píše sa v prísne tajnom spravodajskom súhrne americkej vlády z 23. februára, na ktorý sa odvolal Washington Post.
Tieto spravodajské informácie získali agenti USA odpočúvaním rozhovorov ruských tajných služieb, spresnil americký denník. Ako dodal, Rusi si hovorili, že ústredná vojenská komisia Číny chcela dodávky zbraní utajovať.
V inom spravodajskom spise zo série uniknutých citlivých dokumentov sa uvádza, že Peking bude pokladať "závažný" ukrajinský útok zbraňami USA či NATO na ruské územie za vyostrenie konfliktu, čo si už vyžiada posielanie čínskych zbraní Rusku.
Uniknuté informácie o ochote Číny posielať Rusku zbrane sa tiež zdajú pravé, keďže čoskoro po februárovom dátume špionážnych správ toto tvrdenie verejne vyhlásili aj predstavitelia americkej vlády, napísal britský denník. Peking obvinenie dôrazne poprel. Nie sú žiadne dôkazy, že Čína takéto zbrane už aj poslala.
V piatok čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang vyhlásil, že jeho krajina neposkytne zbrane žiadnej strane konfliktu a takisto obmedzí vývoz technológií s dvojakým použitím. Čína je tak ako Rusko kritická voči NATO a naznačila, že konflikt vyprovokovalo sčasti aj rozširovanie tejto vojenskej aliancie.
Peking tvrdí, že chce pomôcť sprostredkovať politické riešenie vojny. Západní lídri však vravia, že oddanosť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi toto stanovisko podkopáva. Si mal napríklad po marcovej návšteve Moskvy a Putina zatelefonovať ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ale doteraz to neurobil. Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že minister Sergej Šojgu sa v nedeľu 16. apríla stretne s čínskym partnerom Li Šang-fuom.
Vojna na Ukrajine zdecimovala jednotky ruských špeciálnych síl a Moskve bude trvať roky, kým ich obnovia, domnievajú sa americkí predstavitelia. Informácie priniesli České noviny s odvolaním sa na Washington Post, ktorý sa odkazuje na utajené dokumenty. Nemenovaní predstavitelia v uniknutých hodnoteniach uvádzajú, že ruskí velitelia sa príliš spoliehali na špeciálne sily a nasadili ich spolu s pechotou do prednej línie, píše WP.
Príslušníci síl zvláštneho určenia, kam spadajú najrôznejšie elitne vycvičené jednotky armády, rozviedok a ďalších bezpečnostných služieb, sú obvykle využívaní na utajované či vysoko rizikové misie. Keď však vlani vo februári Moskva začala inváziu na Ukrajinu, ruskí velitelia, skeptickí k schopnostiam bežných vojakov a túžiaci po rýchlom úspechu, nariadili špeciálnym silám nastúpiť do priameho boja.
To viedlo k masívnym stratám v ich radoch, čo podľa pozorovateľov zmenilo už od začiatku dynamiku vojny a výrazne obmedzilo schopnosti Moskvy podporiť konvenčné bojové operácie špeciálnymi a utajenými zásahmi.
Americkí predstavitelia sa domnievajú, že ohromujúce straty, ktoré jednotky zvláštneho určenia utrpeli, znížia ich dosah nielen na Ukrajine, ale aj v ďalších častiach sveta, kde ruské sily pôsobia. Uvádza sa v hodnoteniach z uniknutých materiálov, ktoré pochádzajú z konca minulého a začiatku tohto roku.
Príslušníci špeciálnych síl musia podľa amerických dokumentov prejsť najmenej štvorročným špecializovaným výcvikom a Moskve môže trvať až desať rokov, kým ich úplne obnovia.
Hodnotenie Američanov stavu jednotiek zvláštneho určenia sa podľa WP zhoduje s pozorovaním analytikov. To, že sa v boji na začiatku vojny nepresadila motorizovaná pechota, sa ruskí velitelia snažili kompenzovať nasadením elitných výsadkových jednotiek, námornej pechoty a špeciálnych síl, uvádza vojenský expert Rob Lee z ústavu Foreign Policy Research Institute. Táto stratégia mala vážne následky – stratou najlepšie vycvičených bojovníkov prišla ruská armáda o cenné schopnosti týchto jednotiek vrátane získavania spravodajských a prieskumných informácií.
"Ovplyvnilo to zvyšok vojny, pretože Rusko hneď zo začiatku prišlo o kapacity, ktoré nemožno jednoducho nahradiť – tak čo sa týka vybavenia, ako aj talentu," uviedol Lee.
Tieto spisy sú súčasťou uniknutých tajných dokumentov, ktoré sa minulý mesiac objavili na online platforme Discord. Z úniku obvinený 21-ročný Jack Teixeira sa v piatok postavil pred súd v americkom meste Boston a zostáva vo väzbe. Predstavitelia USA podľa denníka Guardian uviedli, že dokumenty sú autentické a obsahujú vysoko citlivé informácie, hoci niektoré boli pozmenené.
