Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Holandská vláda schválila eutanáziu pre deti vo veku do 12 rokov

Holandská vláda v piatok schválila eutanáziu pre deti vo veku do 12 rokov. Umožní tým milosrdnú smrť pre malé deti, ktoré "neznesiteľne a beznádejne" trpia, Uviedla to agentúra AFP.

Deti vo veku viac ako 12 rokov už môžu požiadať o eutanáziu, povinný je však rodičovský súhlas až dovtedy, kým nedosiahnu 16 rokov. Legálne je to aj pre deti do jedného roka, tiež so súhlasom rodičov.

Nové rozhodnutie kabinetu prišlo po rokoch žiadostí holandských lekárov, ktorí apelovali, aby sa znížila súčasná veková hranica pre eutanáziu 12 a viac rokov.

Zmena predpisov si vyžaduje, aby vláda upravila existujúci protokol, parlament ju nemusí schváliť. "Kabinet pracuje na systéme ukončenia života pre deti vo veku do 12 rokov, ktoré neznesiteľne a beznádejne trpia," uviedlo holandské ministerstvo zdravotníctva.

Každoročne sa bude eutanázia využívať u "malej skupiny približne piatich až desiatich detí..., pre ktoré nie sú žiadne také možnosti paliatívnej starostlivosti, čo by im priniesli úľavu od utrpenia, a ktoré podľa očakávania v dohľadnej budúcnosti zomrú", spresnilo ministerstvo.

Nové zmeny pre deti od jedného do 12 rokov zaradia Holandsko k Belgicku, ktoré sa v roku 2014 stalo prvou krajinou na svete, kde schválili zákon umožňujúci eutanáziu pre malé deti – ale so súhlasom dieťaťa.

Holandský protokol však hovorí, že ak dieťa nie je schopné dať súhlas, eutanáziu je možné uskutočniť s povolením rodičov a po konzultácii s lekárom, uviedol pre AFP hovorca ministerstva zdravotníctva Axel Dees.

Nové pravidlo prichádza po rokoch debát a stavali sa proti nemu aj dve kresťanské strany vo vládnej koalícii premiéra Marka Rutteho.

"Je to veľmi zložitá téma, ktorá sa zaoberá trýznivými situáciami, aké človek neželá nikomu," vyhlásil minister zdravotníctva Ernst Kuipers. "Som rád, že po intenzívnych konzultáciách so všetkými účastníckymi stranami sme dospeli k riešeniu, ktorým môžeme pomôcť týmto smrteľne chorým deťom, ich rodičom a tiež ich praktickým lekárom," dodal.

Holandsko a susedné Belgicko sa v roku 2002 stali prvými krajinami na svete, ktoré legalizovali eutanáziu. Podľa údajov vlády bolo v roku 2022 v Holandsku usmrtených eutanáziou vyše 8700 ľudí. Väčšina z nich trpela nevyliečiteľnou rakovinou.

(tasr)

Minúta  |  

Študentovi, ktorý hádzal vajcia na kráľa Karola III., udelili trest

Študenta, ktorý vlani v novembri hádzal na britského kráľa Karola III. vajcia, v piatok uznali za vinného z ohrozovania. Udelili mu trest 100 hodín verejnoprospešných prác, informovala agentúra AFP.

Patrik Thelwell (23) hodil najmenej päť vajec smerom na kráľa počas jeho stretnutia s verejnosťou v meste York na severovýchode Anglicka. Thellwell porušenie zákona odmietol a na súde tvrdil, že použitie miernej úrovne násilia bolo zákonné. Išlo podľa jeho slov o sebaobranu proti násiliu zo strany štátu.

Sudca v Yorku ho však uznal za vinného a uviedol, že Thelwell mal v úmysle vyvolať u kráľa presvedčenie, že bezprostredné nezákonné násilie bude použité proti nemu. Dostal trest 100 hodín verejnoprospešných prác bez nároku na odmenu.

Kráľ a jeho manželka Kamila boli 9. novembra v Yorku, aby odhalili sochu kráľovnej Alžbety II. v miestnej katedrále. Alžbeta II. zomrela vlani v septembri a kráľom sa stal jej najstarší syn Charles, ktorý prijal meno Karol III.

Thelwell počas útoku údajne kričal, že "táto krajina bola postavená na krvi otrokov" a "nie je to môj kráľ". Polícia ho neskôr zadržala.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko predstavilo prvý úsek plota na hranici s Ruskom

Fínska pohraničná stráž v piatok predstavila prvý úsek 200-kilometrového plota na hranici s Ruskom, ktorý severská krajina stavia preto, že Moskva vlani napadla Ukrajinu. Správu publikovala agentúra AFP.

Fínsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie (NATO) len pred týždňom a jeho 1300-kilometrová hranica zdvojnásobila dĺžku hranice medzi NATO a Ruskom.

Plot vysoký tri metre, navrchu s ostnatým drôtom, bude stáť približne 380 miliónov eur a majú ho dokončiť do roku 2026. Predstavitelia ukázali výstavbu prvého trojkilometrového úseku neďaleko hraničného priechodu v meste Imatra na juhovýchode Fínska.

"Práce na tomto mieste sme začali približne pred mesiacom. Postavili sme cestu a základy," povedal pre AFP Jaakko Mäkelä zo stavebnej spoločnosti GRK, poverenej budovaním prvej fázy.

Približne 70 percent plota postavia práve na juhovýchode, pričom niekoľko kratších úsekov plánujú na hranici strednej časti Fínska a na prevažne neobývanej arktickej hranici v Laponsku.

"Typickými cieľovými oblasťami budú hraničné priechody a ich okolie, cesty vedúce cez hranicu. Oblasti, kde je vstup pre človeka ľahký," povedal novinárom brigádny generál Jari Tolppanen.

"Nutnosť postaviť plot vyvolala zmena v bezpečnostnej situácii v Európe," povedal Tolppanen pre AFP. "Je nutné znížiť našu závislosť od výkonu ruskej pohraničnej kontroly," dodal. Vysvetlil, že plot je "jediným účinným a bezpečným spôsobom, ako mať pod kontrolou rozľahlý vstup" do Fínska.

V pohraničnom meste Imatra, približne šesť kilometrov od staveniska, majú miestni obyvatelia zmiešané pocity. "Myslím si, že je to veľmi dobrá vec. Bolo by lepšie, keby sa to urobilo už dávno," povedala agentúre AFP Sinikka Rautsialová. Pirjo Pänkäläinenová vyhlásila, že to nebolo "až také strašne nutné". Dodala však, že "situácia vyvolala strach a veľa ľudí cíti, že je dôležité to postaviť".

(tasr)

Minúta  |  

Biden žiada lepšie zabezpečenie citlivých dokumentov

Americký prezident Joe Biden žiadal v piatok posilnenie bezpečnosti v spojitosti so spravodajskými informáciami Spojených štátov. Reagoval na nedávny únik utajených dokumentov amerického ministerstva obrany, informovala agentúra AFP.

"Našej armádnej a spravodajskej komunite som nariadil, aby podnikli kroky s cieľom ešte viac zabezpečiť citlivé informácie a obmedziť ich šírenie," uviedol prezident vo vyhlásení. Dodal, že tím americkej vlády pre národnú bezpečnosť úzko spolupracuje s partnermi a spojencami.

Americký minister spravodlivosti Merrick Garland v piatok uviedol, že za únik množstva utajených dokumentov hrozia veľmi prísne tresty.

V piatok sa v Bostone postavil pred súd zamestnanec vzdušných síl Národnej gardy USA Jack Teixeira. Toho vo štvrtok zadržali v súvislosti s únikom tajných dokumentov Pentagónu.

Vzniesli voči nemu obvinenia z držby a šírenia utajených dokumentov vlády USA na základe zákona o špionáži. Sudca ho nariadil umiestniť do väzby až do pojednávania, ktoré sa bude konať na budúcu stredu (19. apríla).

https://standard.sk/344105/uniknute-dokumenty-cina-suhlasila-ze-bude-rusku-tajne-posielat-zbrane-rusi-si-zdecimovali-specialne-jednotky/

Vyšetrovatelia sa domnievajú, že tento muž so špecializáciou na spravodajskú činnosť viedol internetovú diskusnú skupinu, kde sa objavili tajné dokumenty. Podľa amerických médií sa členom skupiny chválil, že má prístup k utajovaným informáciám, a následne im poskytol fotografie týchto dokumentov.

Vláda USA popri vyšetrovaní posudzuje škody, ktoré mohlo zverejnenie citlivých informácií napáchať. Ide o dokumenty týkajúce sa napríklad vojenských plánov Ukrajiny, ich hodnotenia zo strany USA alebo vzťahov Washingtonu so spojencami.

Americkí predstavitelia pravosť dokumentov verejne nepotvrdili. Hovorca ministerstva obrany však únik označil za "veľmi vážne riziko pre národnú bezpečnosť".

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina zakázala športovým reprezentáciám súťaže s Rusmi a Bielorusmi

Ukrajinská vláda nepovolí svojim národným športovým tímom súťažiť na medzinárodných podujatiach, na ktorých za zúčastňujú i športovci z Ruska a Bieloruska, uviedla agentúra AP.

Ukrajinské ministerstvo pre mládež a šport zverejnilo príslušný dekrét. Ukrajina nesúhlasí s úsilím Medzinárodného olympijského výboru (MOV), ktorý odporučil návrat ruských a bieloruských športovcov do súťaží ako jednotlivcov pod neutrálnou vlajkou a bez prepojenia na armádu, pripomína AP.

Ukrajina minulý mesiac uviedla, že sa bude usilovať zabrániť svojim športovcom súťažiť proti Rusom a Bielorusom. MOV reagoval, že takýto krok spôsobí škodu len ukrajinským športovcom. Táto organizácia v piatok na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.

Výnos ukrajinského ministerstva zahŕňa národné tímy a nie je jasné, či sa vzťahuje aj na jednotlivých ukrajinských hráčov na mužských a ženských tenisových súťažiach, na ktorých Rusi a Bielorusi naďalej hrajú pod neutrálnym štatútom. Nie je ani jasné, aký vplyv bude mať rozhodnutie vlády na prebiehajúcu kvalifikáciu na budúcoročné majstrovstvá Európy vo futbale.

Európska futbalová únia (UEFA) povolila Bielorusku zúčastniť sa, Rusku však nie. Ukrajina a Bielorusko sú v rôznych kvalifikačných skupinách a žreb play off ich nemôže postaviť proti sebe, dodáva AP.

MOV koncom januára uviedol, že skúma možnosti, ako zahrnúť Rusov a Bielorusov do olympiády ako jej neutrálnych účastníkov, čo by znamenalo, že by súťažili pod olympijskou vlajkou – ale len tí, čo nepodporujú ruského prezidenta Vladimira Putina.

Medzinárodné federácie jednotlivých športov nemusia odporúčania MOV zaviesť. Medzinárodný olympijský výbor ešte musí oznámiť svoje rozhodnutie o účasti športovcov na budúcoročnej olympiáde v Paríži.

(tasr)

Minúta  |  

Ústavná rada schválila kontroverznú dôchodkovú reformu vo Francúzsku. Dajú sa očakávať protesty

Francúzska Ústavná rada schválila v piatok kľúčové prvky dôchodkovej reformy prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá vyvolala vlnu protestov, vrátane zvýšenia veku odchodu do dôchodku. Odmietla súčasne návrh na referendum o zastropovaní tohto veku, informujú agentúry AFP a AP.

Po rozhodnutí môže zákon o dôchodkovej reforme vstúpiť do platnosti do 15 dní. Po troch mesiacoch hromadných protestov a štrajkov ide pre Macrona o víťazstvo, ktoré však podľa analytikov dosiahol za cenu vážneho poškodenia svojej popularity.

Rada pôsobiaca ako ústavný súd Francúzska v stanovisku uviedla, že zákon je z veľkej časti v súlade s ústavou. Platí to aj o ústrednom ustanovení, že vek odchodu do dôchodku sa v krajine zvýši zo 62 na 64 rokov.

Zrušila tiež šesť ustanovení, ktoré podľa nej nie sú zásadné pre podstatu reformy. Zamietla aj návrh francúzskej ľavice na referendum o alternatívnom zákone, ktorý by ponechal vek odchodu do dôchodku na 62 rokoch.

Francúzska vláda dosiahla schválenie zákona za pomoci ústavného článku 49.3, teda bez hlasovania v dolnej komore parlamentu. Jej návrh i spôsob jeho presadenia podnietili početné štrajky a protestné zhromaždenia, ktoré mesiace narúšali verejný život v krajine a končili sa miestami násilím so stovkami zranených.

Protesty sa podľa francúzskej polície očakávajú aj po oznámení rozhodnutia Ústavnej rady. V priebehu dňa už hlásili blokády ciest či vchodov do škôl a priemyselných zón.

Francúzske odbory vyzvali v piatok prezidenta Emmanuela Macrona, aby nepodpisoval zákon o dôchodkovej reforme. Na poslednú chvíľu sa tak pokúšajú zabrániť zvýšeniu veku odchodu do dôchodku na 64 rokov, napísala agentúra AFP.

"Vzhľadom na masívne odmietnutie tejto reformy (verejnosťou) ho odbory žiadajú, aby nezverejňoval tento zákon. Je to jediná cesta, ako upokojiť hnev vyjadrovaný v krajine," píše sa v spoločnom stanovisku odborových zväzov.

Očakáva sa však, že šéf Elyzejského paláca zákon podpíše v najbližších 48 hodinách. Minister práce Olivier Dussopt uviedol, že by mal podľa plánu vstúpiť do platnosti 1. septembra.

Pred parížskou radnicou sa v piatok večer zišli tisíce demonštrantov, ktorí rozhodnutie Ústavnej rady počas jeho oznamovania vypískali. Sídlo rady neďaleko múzea Louvre počas dňa chránili bariéry a desiatky policajtov. AFP konštatuje, že nie je jasné, či snahy odborov zablokovať zmeny budú pokračovať, keďže sa znižuje účasť na štrajkoch a protestoch. Niekoľko mesiacov narúšali verejný život a miestami prerástli do násilia so stovkami zranených.

Prieskumy ukazujú, že dve tretiny Francúzov sú proti tomu, aby museli pracovať o dva roky dlhšie. Macron zmenu opakovane označil za nevyhnutnú, aby sa dôchodkový systém nedostal v najbližších rokoch do veľkých deficitov.

Niektorí kritici sa nádejí na zrušenie reformy nevzdávajú, približuje agentúra AP. Poukazujú na paralely so sporným zákonom o pracovných zmluvách pre mladých ľudí z roku 2006, proti ktorému vyšli do ulíc študenti podporení odborármi. Tento zákon vláda tiež presadila v parlamente bez hlasovania a dala mu zelenú aj Ústavná rada, len aby ho neskôr stiahli s cieľom upokojiť situáciu v krajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.