Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Japonského premiéra Kišidu evakuovali. Pred jeho prejavom niekto hodil dymovnicu

Japonského premiéra Fumia Kišidu urýchlene odviedli do bezpečia po tom, ako v sobotu počas jeho návštevy prístavu Saikazaki v prefektúre Wakajama v západnom Japonsku zaznel hlasný výbuch a okolie zaplnil dym.

Japonská štátna televízia NHK informovala, že premiér je v poriadku a incident si nevyžiadal ani žiadne zranenia.

Kišida navštívil prístav, aby povzbudil kandidáta svojej vládnej strany v miestnych voľbách. Podľa miestnych médií došlo zjavne k hodeniu dymovnice tesne predtým, ako mal premiér predniesť svoj prejav. Polícia na mieste zadržala jedného muža.

Japonsko posilnilo bezpečnostné opatrenia po vražde Kišidovho predchodcu Šinzóa Abeho počas predvolebného prejavu v júli 2022.

Japonsko teraz hostí ministerské podujatia G7 v severnom Sappore a meste Karuizawa v Nagane a pred májovým summitom lídrov v Hirošime.

(tasr, red)

Minúta  |  

Stovky Nemcov žalujú výrobcov vakcín z poškodenia zdravia

Nemecká verejnoprávna televízia ZDF informovala, že v najbližších mesiacoch čakajú Nemecko prvé procesy so žalobcami, ktorí hlásia nežiaduce účinky po očkovaní proti COVID-19. Dotknutí žiadajú náhradu za "zdravotné komplikácie, bolesť a utrpenie".

Podľa právnikov v Nemecku prebieha najmenej 185 občianskych súdnych sporov za údajné škody spôsobené očkovaním proti koronavírusu. Žaloby sú namierené proti všetkým štyrom hlavným výrobcom vakcín proti koronavírusu: Pfizer/BioNTech, Moderna, AstraZeneca a Johnson & Johnson.

Prípadné škody berie vážne aj spolkový minister zdravotníctva Karl Lauterbach (SPD), dodáva ZDF. Prisľúbil pomoc ľuďom dlhodobo poškodeným infekciou koronavírusu alebo očkovaním proti tomuto vírusu.

Kauzalita, nie korelácia

V prvom procese má byť poškodenou, paradoxne, lekárka – teda kritická profesia, ktorú mali očkovacie látky popri rizikových skupinách primárne chrániť. Súd bol pôvodne naplánovaný na koniec apríla vo Frankfurte, ale medzičasom sa posunul na 7. júla. Lekárka spomína po vakcíne od konzorcia Pfizer/BioNTech poškodenie srdca.

Na vakcíny proti COVID-19 sa v zásade vzťahujú rovnaké pravidlá ako na iné lieky. Výrobca nesie zodpovednosť, ak dôjde k výrobnej chybe. Ak však liek podali nesprávne, nesie zodpovednosť osoba, ktorá očkovala.

Dôležitá je kauzalita: teda či škodu spôsobilo očkovanie. A práve to je náročné zistiť.

https://standard.sk/319811/prehnane-a-idiotske-nemecky-minister-zdravotnictva-priznal-chyby-pri-covidovych-opatreniach/

Čo na to výrobcovia?

Výrobca mRNA vakcín Comirnaty obvinenia odmieta. V súvislosti s procesmi zdôrazňuje, že ani v jednom z prípadov sa nepreukázala príčinná súvislosť medzi popísanými zdravotnými poškodeniami a očkovaním ich vakcínou.

"Našu zodpovednosť ako výrobcu vakcín berieme veľmi vážne," uviedla hovorkyňa Pfizer/BioNTech s dôvetkom, že každý prípad starostlivo skúmajú. Predpokladom však je, aby právnici predložili dostatočné dôkazy. Nestačí, že zdravotná komplikácia nastala po očkovaní. Nevyhnutný je aj priamy súvis s farmaceutickou látkou.

"Pri hodnotení, či ide o príčinnú súvislosť, alebo nie, sa môžeme spoliehať výlučne na medicínske fakty. Žiaľ, práve tie veľmi často chýbajú," načrtla farmaceutická spoločnosť.

Treba rozlišovať vedľajší účinok od nežiaduceho

Paul Ehrlich Institut (PEI), ktorý v Nemecku zodpovedá za bezpečnosť očkovacích látok, vysvetľuje, že treba vnímať rozdiel medzi vedľajším a nežiaducim účinkom.

Za vedľajší účinok vakcíny sa považuje mierna reakcia ako začervenanie, bolesť v mieste vpichu či opuch, ktoré o pár dní ustúpia. To je očakávaná reakcia imunitného systému.

Nežiaduci účinok definuje nemecký zákon o liekoch ako následky očkovania, „ktoré sú smrteľné alebo život ohrozujúce, vyžadujú si ústavnú liečbu alebo predĺženie ústavnej liečby, vedú k trvalej alebo závažnej invalidite, vrodeným anomáliám alebo vrodeným chybám".

Medzi potvrdené nežiaduce účinky zaradil PEI zápal srdcového svalu a obalu (myo-/perikarditída),
trombózu mozgových žíl a iné krvné zrazeniny, ochrnutie tváre, Guillain-Barrého syndróm a poruchu sluchu tinitus.

Podľa údajov PEI sú všetky hlásené zdravotné komplikácie "zriedkavé" (jeden prípad na tisíc až desaťtisíc očkovaní) alebo "veľmi zriedkavé" (menej ako jeden prípad na desaťtisíc očkovaní). Do konca júna 2022 registruje inštitút 120 prípadov, keď je „pravdepodobná alebo možná príčinná súvislosť“ medzi úmrtím a očkovaním proti koronavírusu. Podľa PEI počet úmrtí tridsať dní po koronavíruse nie je vyšší, ako by sa očakávalo v štatistickom priemere.

(est)

Minúta  |  

Holandská vláda schválila eutanáziu pre deti vo veku do 12 rokov

Holandská vláda v piatok schválila eutanáziu pre deti vo veku do 12 rokov. Umožní tým milosrdnú smrť pre malé deti, ktoré "neznesiteľne a beznádejne" trpia, Uviedla to agentúra AFP.

Deti vo veku viac ako 12 rokov už môžu požiadať o eutanáziu, povinný je však rodičovský súhlas až dovtedy, kým nedosiahnu 16 rokov. Legálne je to aj pre deti do jedného roka, tiež so súhlasom rodičov.

Nové rozhodnutie kabinetu prišlo po rokoch žiadostí holandských lekárov, ktorí apelovali, aby sa znížila súčasná veková hranica pre eutanáziu 12 a viac rokov.

Zmena predpisov si vyžaduje, aby vláda upravila existujúci protokol, parlament ju nemusí schváliť. "Kabinet pracuje na systéme ukončenia života pre deti vo veku do 12 rokov, ktoré neznesiteľne a beznádejne trpia," uviedlo holandské ministerstvo zdravotníctva.

Každoročne sa bude eutanázia využívať u "malej skupiny približne piatich až desiatich detí..., pre ktoré nie sú žiadne také možnosti paliatívnej starostlivosti, čo by im priniesli úľavu od utrpenia, a ktoré podľa očakávania v dohľadnej budúcnosti zomrú", spresnilo ministerstvo.

Nové zmeny pre deti od jedného do 12 rokov zaradia Holandsko k Belgicku, ktoré sa v roku 2014 stalo prvou krajinou na svete, kde schválili zákon umožňujúci eutanáziu pre malé deti – ale so súhlasom dieťaťa.

Holandský protokol však hovorí, že ak dieťa nie je schopné dať súhlas, eutanáziu je možné uskutočniť s povolením rodičov a po konzultácii s lekárom, uviedol pre AFP hovorca ministerstva zdravotníctva Axel Dees.

Nové pravidlo prichádza po rokoch debát a stavali sa proti nemu aj dve kresťanské strany vo vládnej koalícii premiéra Marka Rutteho.

"Je to veľmi zložitá téma, ktorá sa zaoberá trýznivými situáciami, aké človek neželá nikomu," vyhlásil minister zdravotníctva Ernst Kuipers. "Som rád, že po intenzívnych konzultáciách so všetkými účastníckymi stranami sme dospeli k riešeniu, ktorým môžeme pomôcť týmto smrteľne chorým deťom, ich rodičom a tiež ich praktickým lekárom," dodal.

Holandsko a susedné Belgicko sa v roku 2002 stali prvými krajinami na svete, ktoré legalizovali eutanáziu. Podľa údajov vlády bolo v roku 2022 v Holandsku usmrtených eutanáziou vyše 8700 ľudí. Väčšina z nich trpela nevyliečiteľnou rakovinou.

(tasr)

Minúta  |  

Študentovi, ktorý hádzal vajcia na kráľa Karola III., udelili trest

Študenta, ktorý vlani v novembri hádzal na britského kráľa Karola III. vajcia, v piatok uznali za vinného z ohrozovania. Udelili mu trest 100 hodín verejnoprospešných prác, informovala agentúra AFP.

Patrik Thelwell (23) hodil najmenej päť vajec smerom na kráľa počas jeho stretnutia s verejnosťou v meste York na severovýchode Anglicka. Thellwell porušenie zákona odmietol a na súde tvrdil, že použitie miernej úrovne násilia bolo zákonné. Išlo podľa jeho slov o sebaobranu proti násiliu zo strany štátu.

Sudca v Yorku ho však uznal za vinného a uviedol, že Thelwell mal v úmysle vyvolať u kráľa presvedčenie, že bezprostredné nezákonné násilie bude použité proti nemu. Dostal trest 100 hodín verejnoprospešných prác bez nároku na odmenu.

Kráľ a jeho manželka Kamila boli 9. novembra v Yorku, aby odhalili sochu kráľovnej Alžbety II. v miestnej katedrále. Alžbeta II. zomrela vlani v septembri a kráľom sa stal jej najstarší syn Charles, ktorý prijal meno Karol III.

Thelwell počas útoku údajne kričal, že "táto krajina bola postavená na krvi otrokov" a "nie je to môj kráľ". Polícia ho neskôr zadržala.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko predstavilo prvý úsek plota na hranici s Ruskom

Fínska pohraničná stráž v piatok predstavila prvý úsek 200-kilometrového plota na hranici s Ruskom, ktorý severská krajina stavia preto, že Moskva vlani napadla Ukrajinu. Správu publikovala agentúra AFP.

Fínsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie (NATO) len pred týždňom a jeho 1300-kilometrová hranica zdvojnásobila dĺžku hranice medzi NATO a Ruskom.

Plot vysoký tri metre, navrchu s ostnatým drôtom, bude stáť približne 380 miliónov eur a majú ho dokončiť do roku 2026. Predstavitelia ukázali výstavbu prvého trojkilometrového úseku neďaleko hraničného priechodu v meste Imatra na juhovýchode Fínska.

"Práce na tomto mieste sme začali približne pred mesiacom. Postavili sme cestu a základy," povedal pre AFP Jaakko Mäkelä zo stavebnej spoločnosti GRK, poverenej budovaním prvej fázy.

Približne 70 percent plota postavia práve na juhovýchode, pričom niekoľko kratších úsekov plánujú na hranici strednej časti Fínska a na prevažne neobývanej arktickej hranici v Laponsku.

"Typickými cieľovými oblasťami budú hraničné priechody a ich okolie, cesty vedúce cez hranicu. Oblasti, kde je vstup pre človeka ľahký," povedal novinárom brigádny generál Jari Tolppanen.

"Nutnosť postaviť plot vyvolala zmena v bezpečnostnej situácii v Európe," povedal Tolppanen pre AFP. "Je nutné znížiť našu závislosť od výkonu ruskej pohraničnej kontroly," dodal. Vysvetlil, že plot je "jediným účinným a bezpečným spôsobom, ako mať pod kontrolou rozľahlý vstup" do Fínska.

V pohraničnom meste Imatra, približne šesť kilometrov od staveniska, majú miestni obyvatelia zmiešané pocity. "Myslím si, že je to veľmi dobrá vec. Bolo by lepšie, keby sa to urobilo už dávno," povedala agentúre AFP Sinikka Rautsialová. Pirjo Pänkäläinenová vyhlásila, že to nebolo "až také strašne nutné". Dodala však, že "situácia vyvolala strach a veľa ľudí cíti, že je dôležité to postaviť".

(tasr)

Minúta  |  

Biden žiada lepšie zabezpečenie citlivých dokumentov

Americký prezident Joe Biden žiadal v piatok posilnenie bezpečnosti v spojitosti so spravodajskými informáciami Spojených štátov. Reagoval na nedávny únik utajených dokumentov amerického ministerstva obrany, informovala agentúra AFP.

"Našej armádnej a spravodajskej komunite som nariadil, aby podnikli kroky s cieľom ešte viac zabezpečiť citlivé informácie a obmedziť ich šírenie," uviedol prezident vo vyhlásení. Dodal, že tím americkej vlády pre národnú bezpečnosť úzko spolupracuje s partnermi a spojencami.

Americký minister spravodlivosti Merrick Garland v piatok uviedol, že za únik množstva utajených dokumentov hrozia veľmi prísne tresty.

V piatok sa v Bostone postavil pred súd zamestnanec vzdušných síl Národnej gardy USA Jack Teixeira. Toho vo štvrtok zadržali v súvislosti s únikom tajných dokumentov Pentagónu.

Vzniesli voči nemu obvinenia z držby a šírenia utajených dokumentov vlády USA na základe zákona o špionáži. Sudca ho nariadil umiestniť do väzby až do pojednávania, ktoré sa bude konať na budúcu stredu (19. apríla).

https://standard.sk/344105/uniknute-dokumenty-cina-suhlasila-ze-bude-rusku-tajne-posielat-zbrane-rusi-si-zdecimovali-specialne-jednotky/

Vyšetrovatelia sa domnievajú, že tento muž so špecializáciou na spravodajskú činnosť viedol internetovú diskusnú skupinu, kde sa objavili tajné dokumenty. Podľa amerických médií sa členom skupiny chválil, že má prístup k utajovaným informáciám, a následne im poskytol fotografie týchto dokumentov.

Vláda USA popri vyšetrovaní posudzuje škody, ktoré mohlo zverejnenie citlivých informácií napáchať. Ide o dokumenty týkajúce sa napríklad vojenských plánov Ukrajiny, ich hodnotenia zo strany USA alebo vzťahov Washingtonu so spojencami.

Americkí predstavitelia pravosť dokumentov verejne nepotvrdili. Hovorca ministerstva obrany však únik označil za "veľmi vážne riziko pre národnú bezpečnosť".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.