Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brazílskeho exprezidenta Bolsonara vypočuje polícia v súvislosti s nepokojmi

Sudca Najvyššieho súdu v piatok nariadil, aby brazílskeho exprezidenta Jaira Bolsonara vypočula polícia v súvislosti s vtrhnutím jeho stúpencov do prezidentského paláca, budovy Kongresu a Najvyššieho súdu 8. januára. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Sudca Alexandre de Moraes rozhodol, že Bolsonaro sa musí do desiatich dní dostaviť na federálnu políciu, aby odpovedal na otázky týkajúce sa obvinení z podnecovania výtržníkov, ktorí vyzývali na zosadenie Bolsonarovho volebného súpera, súčasného brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu.

Bolsonaro sa koncom marca vrátil do vlasti zo Spojených štátov. Exprezident odcestoval z Brazílie dva dni pred inauguráciou Lulu da Silvu, ktorá sa uskutočnila 1. januára.

"Budem pokračovať v normálnom živote, budem pracovať pre svoju Liberálnu stranu (PL), cestovať po Brazílii a zapájať sa do politiky," povedal Bolsonaro po príchode.

Bolsonarov zástupca odovzdal štátnej banke diamantové šperky, ktoré exprezident dostal počas svojho funkčného obdobia od vlády Saudskej Arábie. Čelí obvineniam, že tieto šperky sa pokúsil priviezť do Brazílie nelegálne bez zaplatenia daní.

Cestujúci, ktorí do Brazílie vstúpia s cennosťami za viac ako tisíc dolárov, majú povinnosť zaplatiť vysoké dane. Podľa správ médií má prvá súprava týchto šperkov hodnotu 3,2 milióna dolárov a druhá 75.000 dolárov.

K nepokojom v Brazílii došlo týždeň po tom, ako sa Lula da Silva, ktorý viedol Brazíliu aj v rokoch 2003 – 2010, ujal funkcie. Bolsonara tesne porazil vo voľbách, ktoré sa konali vlani v októbri a predchádzala im ostrá kampaň.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pompeo neplánuje kandidovať na prezidenta USA

Bývalý minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo v piatok oznámil, že sa nezapojí do boja o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb v roku 2024. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Z bývalej Trumpovej administratívy oznámila svoju kandidatúru bývalá veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová.

Očakáva sa, že kandidatúru oznámi aj guvernér Floridy Ron DeSantis či bývalý americký viceprezident Mike Pence.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA: Potratová tabletka nebude zatiaľ zakázaná. Najvyšší súd skúma verdikt súdu z Texasu

Najvyšší súd USA v piatok dočasne ponechal v platnosti federálne pravidlá týkajúce sa používania potratovej tabletky s účinnou látkou mifepristón. Súd si tak ponechal čas na dôkladnejšie zváženie ďalších krokov v tejto kauze. O zásah v prípade ho požiadala americká administratíva, ako aj výrobca tabletky, spoločnosť Danco Laboratories. Reagovali tak na rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý jej predaj fakticky zakázal.

V nariadení podpísanom sudcom Samuelom Alitom súd požiadal obe strany, aby do utorka zvážili, či by rozhodnutie nižšieho súdu obmedzujúce prístup k tabletke malo nadobudnúť účinnosť, aj keď prípad ešte nebol doriešený federálnym súdom. Najvyšší súd naznačil, že o veci ďalej rozhodne do stredy.

Sudcovia majú zatiaľ iba určiť, ktoré časti verdiktu zo 7. apríla vydaného sudcom Matthewom Kacsmarykom z Texasu zostanú v platnosti, zatiaľ čo prípad bude ďalej pokračovať.

Kacsmaryk svojím predbežným opatrením pozastavil platnosť registrácie pilulky, vydanej už pred 23 rokmi Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Ak by Najvyšší súd nezasiahol, nové opatrenie by začalo platiť už v sobotu. Ministerstvo spravodlivosti aj spoločnosť Danco Laboratories v tejto súvislosti varovali pred "regulačným chaosom" a poškodením práv žien.

Americký prezident Joe Biden rozhodnutie texaského sudcu už predtým označil za "bezprecedentný krok, ktorý ženám berie základné slobody". Vníma ho ako ďalší veľký krok k celonárodnému zákazu potratov, o ktorý sa podľa jeho slov usilujú republikáni.

Mifepristón je jednou z dvoch účinných látok, ktoré sa v Spojených štátoch bežne používajú na potraty. Ukončí tehotenstvo a ďalšia látka, misoprostol, potom vyvolá potrat.

(tasr, red)

Minúta  |  

Putin podpísal zákon zavádzajúci elektronický povolávací rozkaz

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády.

Zákon zavádza digitálny systém oznamovania brannej povinnosti, ktorý zabráni mužom opustiť krajinu a takmer znemožní vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu.

Obe komory ruského parlamentu schválili návrh zákona len tento týždeň. Kremeľ trvá na tom, že neplánuje ďalšiu mobilizáciu a že na zákone nie je nič neobvyklé.

Takto predvolaní budú mať zákaz vycestovať do zahraničia a po obdržaní elektronického povolávacieho rozkazu sa budú musieť hlásiť na vojenskej správe.

Doteraz musel povolávacie rozkazy v Rusku doručovať osobne príslušný odvodový úrad alebo zamestnávateľ. Mnohí, ktorí nechceli bojovať na Ukrajine, jednoducho rozkaz odignorovali alebo utiekli z krajiny. Desaťtisíce mužov ušli z Ruska vlani na jeseň po tom, čo Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu s cieľom posilniť sily na Ukrajine.

Podľa nového systému sa povolávací rozkaz bude považovať za doručený momentom jeho odoslania. Tí, ktorí sa nedostavia na vojenskú správu do 20 dní od doručenia elektronického povolávacieho rozkazu, si nebudú môcť zobrať pôžičku, zaregistrovať majetok ani podnikať.

(tasr, red)

Minúta  |  

Japonského premiéra Kišidu evakuovali. Pred jeho prejavom niekto hodil dymovnicu

Japonského premiéra Fumia Kišidu urýchlene odviedli do bezpečia po tom, ako v sobotu počas jeho návštevy prístavu Saikazaki v prefektúre Wakajama v západnom Japonsku zaznel hlasný výbuch a okolie zaplnil dym.

Japonská štátna televízia NHK informovala, že premiér je v poriadku a incident si nevyžiadal ani žiadne zranenia.

Kišida navštívil prístav, aby povzbudil kandidáta svojej vládnej strany v miestnych voľbách. Podľa miestnych médií došlo zjavne k hodeniu dymovnice tesne predtým, ako mal premiér predniesť svoj prejav. Polícia na mieste zadržala jedného muža.

Japonsko posilnilo bezpečnostné opatrenia po vražde Kišidovho predchodcu Šinzóa Abeho počas predvolebného prejavu v júli 2022.

Japonsko teraz hostí ministerské podujatia G7 v severnom Sappore a meste Karuizawa v Nagane a pred májovým summitom lídrov v Hirošime.

(tasr, red)

Minúta  |  

Stovky Nemcov žalujú výrobcov vakcín z poškodenia zdravia

Nemecká verejnoprávna televízia ZDF informovala, že v najbližších mesiacoch čakajú Nemecko prvé procesy so žalobcami, ktorí hlásia nežiaduce účinky po očkovaní proti COVID-19. Dotknutí žiadajú náhradu za "zdravotné komplikácie, bolesť a utrpenie".

Podľa právnikov v Nemecku prebieha najmenej 185 občianskych súdnych sporov za údajné škody spôsobené očkovaním proti koronavírusu. Žaloby sú namierené proti všetkým štyrom hlavným výrobcom vakcín proti koronavírusu: Pfizer/BioNTech, Moderna, AstraZeneca a Johnson & Johnson.

Prípadné škody berie vážne aj spolkový minister zdravotníctva Karl Lauterbach (SPD), dodáva ZDF. Prisľúbil pomoc ľuďom dlhodobo poškodeným infekciou koronavírusu alebo očkovaním proti tomuto vírusu.

Kauzalita, nie korelácia

V prvom procese má byť poškodenou, paradoxne, lekárka – teda kritická profesia, ktorú mali očkovacie látky popri rizikových skupinách primárne chrániť. Súd bol pôvodne naplánovaný na koniec apríla vo Frankfurte, ale medzičasom sa posunul na 7. júla. Lekárka spomína po vakcíne od konzorcia Pfizer/BioNTech poškodenie srdca.

Na vakcíny proti COVID-19 sa v zásade vzťahujú rovnaké pravidlá ako na iné lieky. Výrobca nesie zodpovednosť, ak dôjde k výrobnej chybe. Ak však liek podali nesprávne, nesie zodpovednosť osoba, ktorá očkovala.

Dôležitá je kauzalita: teda či škodu spôsobilo očkovanie. A práve to je náročné zistiť.

https://standard.sk/319811/prehnane-a-idiotske-nemecky-minister-zdravotnictva-priznal-chyby-pri-covidovych-opatreniach/

Čo na to výrobcovia?

Výrobca mRNA vakcín Comirnaty obvinenia odmieta. V súvislosti s procesmi zdôrazňuje, že ani v jednom z prípadov sa nepreukázala príčinná súvislosť medzi popísanými zdravotnými poškodeniami a očkovaním ich vakcínou.

"Našu zodpovednosť ako výrobcu vakcín berieme veľmi vážne," uviedla hovorkyňa Pfizer/BioNTech s dôvetkom, že každý prípad starostlivo skúmajú. Predpokladom však je, aby právnici predložili dostatočné dôkazy. Nestačí, že zdravotná komplikácia nastala po očkovaní. Nevyhnutný je aj priamy súvis s farmaceutickou látkou.

"Pri hodnotení, či ide o príčinnú súvislosť, alebo nie, sa môžeme spoliehať výlučne na medicínske fakty. Žiaľ, práve tie veľmi často chýbajú," načrtla farmaceutická spoločnosť.

Treba rozlišovať vedľajší účinok od nežiaduceho

Paul Ehrlich Institut (PEI), ktorý v Nemecku zodpovedá za bezpečnosť očkovacích látok, vysvetľuje, že treba vnímať rozdiel medzi vedľajším a nežiaducim účinkom.

Za vedľajší účinok vakcíny sa považuje mierna reakcia ako začervenanie, bolesť v mieste vpichu či opuch, ktoré o pár dní ustúpia. To je očakávaná reakcia imunitného systému.

Nežiaduci účinok definuje nemecký zákon o liekoch ako následky očkovania, „ktoré sú smrteľné alebo život ohrozujúce, vyžadujú si ústavnú liečbu alebo predĺženie ústavnej liečby, vedú k trvalej alebo závažnej invalidite, vrodeným anomáliám alebo vrodeným chybám".

Medzi potvrdené nežiaduce účinky zaradil PEI zápal srdcového svalu a obalu (myo-/perikarditída),
trombózu mozgových žíl a iné krvné zrazeniny, ochrnutie tváre, Guillain-Barrého syndróm a poruchu sluchu tinitus.

Podľa údajov PEI sú všetky hlásené zdravotné komplikácie "zriedkavé" (jeden prípad na tisíc až desaťtisíc očkovaní) alebo "veľmi zriedkavé" (menej ako jeden prípad na desaťtisíc očkovaní). Do konca júna 2022 registruje inštitút 120 prípadov, keď je „pravdepodobná alebo možná príčinná súvislosť“ medzi úmrtím a očkovaním proti koronavírusu. Podľa PEI počet úmrtí tridsať dní po koronavíruse nie je vyšší, ako by sa očakávalo v štatistickom priemere.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.