Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úradnícka vláda v tejto chvíli už asi na stole neleží, myslí si publicista Hrabko

Po vyhlásení prezidentky Zuzany Čaputovej, že nevidí dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti voči dočasne poverenému ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO), už zrejme neleží na stole ani téma vymenovania úradníckej vlády. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Aj keď prezidentka svoju právomoc vymenovať nový kabinet opakovane pripomína, naposledy práve v súvislosti s ministrom vnútra, s postupujúcim časom je podľa Hrabka stále komplikovanejšie ju v praxi realizovať. "Možnosť vymenovania úradníckej vlády klesá každým jedným týždňom či dňom, odkedy padla vláda Eduarda Hegera. Prezidentka naznačila, že jednou z možností je aj možnosť úradníckej vlády, ale nepovedala, že to tak urobí," poznamenal.

Za zásadný problém považuje Hrabko príliš dlhý čas medzi vyslovením nedôvery Hegerovho kabinetu a predčasnými voľbami. Do volieb tak ešte budú tri riadne schôdze parlamentu, na ktorých sa podľa neho dajú popri vecných návrhoch zákonov očakávať mnohé populistické a v skutočnosti predvolebné iniciatívy. "Voľby sú za dverami a politické strany, aj jednotliví poslanci sa budú chcieť voličom zapáčiť," uviedol. V parlamente je podľa Hrabka chaos už dlhšiu dobu a problémy skôr pribúdajú, než by sa riešili.

Pre budúcnosť by bolo podľa neho užitočné, ak by parlament v ústave precíznejšie upravil podmienky práce ústavných inštitúcií po vyslovení nedôvery vláde. "Po páde vlády Ivety Radičovej takmer nikto nepredpokladal, že sa také niečo stane znova. Preto sa tomu nevenovala dostatočná pozornosť," skonštatoval Hrabko. Popri novele ústavy podľa neho existuje aj možnosť, že by na základe podnetu podal záväzný výklad ústavy ústavný súd. Osobne však neočakáva, že by v tomto volebnom období k posunu v tejto veci aj reálne prišlo.

Hoci vláda avizuje od nového roka rušenie piatich malých pôrodníc, podľa Hrabka môže toto rozhodnutie ešte zmeniť nová vláda, ktorá nastúpi po septembrových parlamentných voľbách. "Aj teraz sa v praxi ukazuje to, že zásadné reformné kroky by sa mali robiť na základe dohody všetkých relevantných politických strán," povedal Hrabko. Inak podľa neho hrozí, že nastupujúci kabinet nebude akceptovať podobu reformy rozbehnutej predchádzajúcou vládou. Nevylučuje ani to, že najmä menšie politické strany môžu robiť v regiónoch kampaň špeciálne orientovanú na to, že im udržia pôrodnicu.

(tasr)

Minúta  |  

Brazílsky prezident v Číne: USA a EÚ musia začať hovoriť o mieri na Ukrajine

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v sobotu vyhlásil, že Spojené štáty by mali prestať "podporovať vojnu" na Ukrajine "a začať hovoriť o mieri". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

USA a ich západní spojenci dlhodobo poukazujú na to, že dodávky zbraní Kyjevu sú nevyhnutné pre to, aby Ukrajina ubránila svoje vlastné územie a obyvateľstvo voči mohutnej vojenskej agresii, ktorú Rusko spustilo vlani vo februári.

"Spojené štáty musia prestať podporovať vojnu a začať hovoriť o mieri, takisto aj Európska únia musí začať hovoriť o mieri," povedal Lula da Silva novinárom v Pekingu na záver svojej návštevy Číny, kde sa stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom.

Medzinárodné spoločenstvo tak bude môcť "presvedčiť" šéfa Kremľa Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že "mier je v záujme celého sveta", povedal brazílsky prezident pred odchodom do Spojených arabských emirátov.

Lulova návšteva Číny, hlavného obchodného partnera Brazílie, bola podľa AFP zameraná na posilnenie väzieb s Pekingom. Zároveň mala byť prejavom Lulovej snahy demonštrovať, že "Brazília je späť" ako kľúčový hráč na medzinárodnej scéne.

Nový brazílsky ľavicový prezident sa v rámci politiky vyvažovania snaží aj o úzke vzťahy s Washingtonom. Vo februári sa stretol v Bielom dome s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Na rozdiel od západných mocností, Čína ani Brazília po invázii Moskvy na Ukrajinu neuvalili na Rusko sankcie a obe tieto krajiny sa snažia zaujať pozíciu sprostredkovateľa mierového urovnania konfliktu.
Lula pred svojou cestou do Číny navrhol vytvorenie skupiny krajín, ktoré by sa spoločne pokúsili sprostredkovať mier na Ukrajine a avizoval, že túto tému prediskutuje s Pekingom. Po stretnutí s čínskym prezidentom brazílsky prezident neuviedol, či so svojím návrhom uspel. Povedal len to, že "je dôležité mať trpezlivosť" hovoriť s Putinom aj so Zelenským. "No predovšetkým je potrebné presvedčiť krajiny, ktoré dodávajú zbrane a podporujú vojnu, aby prestali," domnieva sa Lula.

(tasr)

Minúta  |  

Brazílskeho exprezidenta Bolsonara vypočuje polícia v súvislosti s nepokojmi

Sudca Najvyššieho súdu v piatok nariadil, aby brazílskeho exprezidenta Jaira Bolsonara vypočula polícia v súvislosti s vtrhnutím jeho stúpencov do prezidentského paláca, budovy Kongresu a Najvyššieho súdu 8. januára. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Sudca Alexandre de Moraes rozhodol, že Bolsonaro sa musí do desiatich dní dostaviť na federálnu políciu, aby odpovedal na otázky týkajúce sa obvinení z podnecovania výtržníkov, ktorí vyzývali na zosadenie Bolsonarovho volebného súpera, súčasného brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu.

Bolsonaro sa koncom marca vrátil do vlasti zo Spojených štátov. Exprezident odcestoval z Brazílie dva dni pred inauguráciou Lulu da Silvu, ktorá sa uskutočnila 1. januára.

"Budem pokračovať v normálnom živote, budem pracovať pre svoju Liberálnu stranu (PL), cestovať po Brazílii a zapájať sa do politiky," povedal Bolsonaro po príchode.

Bolsonarov zástupca odovzdal štátnej banke diamantové šperky, ktoré exprezident dostal počas svojho funkčného obdobia od vlády Saudskej Arábie. Čelí obvineniam, že tieto šperky sa pokúsil priviezť do Brazílie nelegálne bez zaplatenia daní.

Cestujúci, ktorí do Brazílie vstúpia s cennosťami za viac ako tisíc dolárov, majú povinnosť zaplatiť vysoké dane. Podľa správ médií má prvá súprava týchto šperkov hodnotu 3,2 milióna dolárov a druhá 75.000 dolárov.

K nepokojom v Brazílii došlo týždeň po tom, ako sa Lula da Silva, ktorý viedol Brazíliu aj v rokoch 2003 – 2010, ujal funkcie. Bolsonara tesne porazil vo voľbách, ktoré sa konali vlani v októbri a predchádzala im ostrá kampaň.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pompeo neplánuje kandidovať na prezidenta USA

Bývalý minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo v piatok oznámil, že sa nezapojí do boja o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb v roku 2024. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Z bývalej Trumpovej administratívy oznámila svoju kandidatúru bývalá veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová.

Očakáva sa, že kandidatúru oznámi aj guvernér Floridy Ron DeSantis či bývalý americký viceprezident Mike Pence.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA: Potratová tabletka nebude zatiaľ zakázaná. Najvyšší súd skúma verdikt súdu z Texasu

Najvyšší súd USA v piatok dočasne ponechal v platnosti federálne pravidlá týkajúce sa používania potratovej tabletky s účinnou látkou mifepristón. Súd si tak ponechal čas na dôkladnejšie zváženie ďalších krokov v tejto kauze. O zásah v prípade ho požiadala americká administratíva, ako aj výrobca tabletky, spoločnosť Danco Laboratories. Reagovali tak na rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý jej predaj fakticky zakázal.

V nariadení podpísanom sudcom Samuelom Alitom súd požiadal obe strany, aby do utorka zvážili, či by rozhodnutie nižšieho súdu obmedzujúce prístup k tabletke malo nadobudnúť účinnosť, aj keď prípad ešte nebol doriešený federálnym súdom. Najvyšší súd naznačil, že o veci ďalej rozhodne do stredy.

Sudcovia majú zatiaľ iba určiť, ktoré časti verdiktu zo 7. apríla vydaného sudcom Matthewom Kacsmarykom z Texasu zostanú v platnosti, zatiaľ čo prípad bude ďalej pokračovať.

Kacsmaryk svojím predbežným opatrením pozastavil platnosť registrácie pilulky, vydanej už pred 23 rokmi Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Ak by Najvyšší súd nezasiahol, nové opatrenie by začalo platiť už v sobotu. Ministerstvo spravodlivosti aj spoločnosť Danco Laboratories v tejto súvislosti varovali pred "regulačným chaosom" a poškodením práv žien.

Americký prezident Joe Biden rozhodnutie texaského sudcu už predtým označil za "bezprecedentný krok, ktorý ženám berie základné slobody". Vníma ho ako ďalší veľký krok k celonárodnému zákazu potratov, o ktorý sa podľa jeho slov usilujú republikáni.

Mifepristón je jednou z dvoch účinných látok, ktoré sa v Spojených štátoch bežne používajú na potraty. Ukončí tehotenstvo a ďalšia látka, misoprostol, potom vyvolá potrat.

(tasr, red)

Minúta  |  

Putin podpísal zákon zavádzajúci elektronický povolávací rozkaz

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády.

Zákon zavádza digitálny systém oznamovania brannej povinnosti, ktorý zabráni mužom opustiť krajinu a takmer znemožní vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu.

Obe komory ruského parlamentu schválili návrh zákona len tento týždeň. Kremeľ trvá na tom, že neplánuje ďalšiu mobilizáciu a že na zákone nie je nič neobvyklé.

Takto predvolaní budú mať zákaz vycestovať do zahraničia a po obdržaní elektronického povolávacieho rozkazu sa budú musieť hlásiť na vojenskej správe.

Doteraz musel povolávacie rozkazy v Rusku doručovať osobne príslušný odvodový úrad alebo zamestnávateľ. Mnohí, ktorí nechceli bojovať na Ukrajine, jednoducho rozkaz odignorovali alebo utiekli z krajiny. Desaťtisíce mužov ušli z Ruska vlani na jeseň po tom, čo Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu s cieľom posilniť sily na Ukrajine.

Podľa nového systému sa povolávací rozkaz bude považovať za doručený momentom jeho odoslania. Tí, ktorí sa nedostavia na vojenskú správu do 20 dní od doručenia elektronického povolávacieho rozkazu, si nebudú môcť zobrať pôžičku, zaregistrovať majetok ani podnikať.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.