Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko by malo deklarovať, že dosiahlo všetky stanovené ciele. Prigožin vyvolal rozruch úvahami o konci vojny na Ukrajine

Šéf žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vyvolal rozruch svojimi úvahami o možnom konci vojny na Ukrajine. Rusko by podľa neho malo deklarovať, že dosiahlo všetky stanovené ciele takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, ako Kremeľ nazýva mohutnú agresiu voči svojmu susedovi.

Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA s tým, že Prigožin zverejnil svoje tvrdenia v podobe blogu ešte v piatok, ale širšej pozornosti sa im však dostalo až teraz.

"Pre (ruskú) štátnu moc a spoločnosť je dnes nevyhnutné urobiť veľkú bodku za špeciálnou vojenskou operáciou," napísal majiteľ vagnerovcov, ktorého slová zverejnili aj viaceré ukrajinské médiá.

Ideálnym spôsobom, ako celú záležitosť uzavrieť by podľa neho bolo "oznámiť koniec špeciálnej vojenskej operácie a deklarovať, že Rusko dosiahlo všetky svoje stanovené ciele". A podľa Prigožina by to vlastne bola aj pravda, pretože "v istých aspektoch sme ich naozaj aj dosiahli".

Rusko spustilo masívny vojenskú agresiu voči Ukrajine vlani vo februári. Plán na rýchle obsadenie Kyjeva a zrejme aj celej Ukrajiny mu síce nevyšiel, ale podarilo sa mu obsadiť rozsiahle oblasti na východe na juhu Ukrajiny. Ruský postup sa však medzičasom už prakticky zastavil, respektíve spomalil na minimum, zatiaľ čo Ukrajincom sa podarilo oslobodiť časť okupovaných území.

V súčasnosti sa čaká na možnú veľkú ukrajinskú protiofenzívu, ktorá by mohla prísť už v priebehu najbližších týždňov.

Prigožin vo svojom blogu varoval, že "situácia na fronte sa môže pre Rusko zhoršiť po začiatku protiofenzívy zhoršiť". Rusi podľa neho preto nemajú inú možnosť, než sa "zakopať" a ubrániť svoje doterajšie pozície.

Takáto taktika by však podľa agentúry DPA neznamenala naplnenie ruských vojnových cieľov, ktoré zahŕňajú úplné dobytie štyroch oblastí Ukrajiny: Luhanskej, Doneckej, Zaporožskej a Chersonskej.

Šef vagnerovcov, ktorí sa v súčasnosti angažujú najmä v ťažkých bojoch o východoukrajinské mesto Bachmut, však napriek úvahám o konci vojny odmieta akékoľvek rokovania, ktoré by mohli viesť k tomu, že by Kremeľ musel vrátiť Ukrajine už okupované územia.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko sa prepadáva na ekonomické dno Únie. Dochádza nám dych, čo potvrdzuje, že po pýche prichádza pád, dodáva analytik

Slovensko patrí medzi najslabšie ekonomiky v Európskej únii. Po Bulharsku je už podľa údajov Eurostatu druhou najslabšou ekonomikou EÚ. Výkon slovenskej ekonomiky na obyvateľa očistený o cenovú hladinu sa minulý rok od priemeru EÚ ešte viac vzdialil.

Dôvody minuloročného zaostávania je podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka potrebné hľadať aj v dočasných problémoch domáceho automobilového sektora s úzkymi hrdlami v dodávateľských reťazcoch. Slovensko bolo minulý rok po Estónsku a Luxembursku treťou najpomalšie rastúcou európskou ekonomikou. Od priemeru EÚ sa minulý rok podľa údajov Eurostatu ľahko vzdialilo aj susedné Česko, ktoré tak prišlo o pozíciu najsilnejšej ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy.

„Naše prepočty nevyhnutne neradia Slovensko na absolútny koniec rebríčka európskych krajín. Nič však nemenia na fakte, že konvergencia slovenskej ekonomiky sa v poslednom desaťročí zastavila alebo minimálne výrazne spomalila,“ skonštatoval Koršňák. Z krajín regiónu strednej a východnej Európy Slovensko počas posledných desiatich rokov predstihli podľa neho minimálne Estónsko a Litva, pri alternatíve vychádzajúcej z porovnania inflácie cien služieb, či z cenovej hladiny podľa MMF aj Poľsko, Maďarsko, Lotyšsko, či dokonca Rumunsko.

„Slovensku dochádza dych a len potvrdzuje dávne príslovie, že po pýche prichádza pád. Ten slovenský mal podobu pomalšieho ekonomického rastu v dôsledku niekoľkoročného zanedbávania potrebných reforiem,“ pokračuje Koršňák. Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a lákaní zahraničných investícií, na ktorom bol postavený rast ekonomiky v úvode tisícročia, sa podľa neho totiž postupne vyčerpal.

Ľahkú konvergenciu má už krajina za sebou, potrebné reformy pre posun ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách však podľa analytika zanedbala. V takejto transformácií je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu. A práve v investíciách do kvality vzdelávania a podpore inovácií v ekonomike Slovensko v posledných desaťročiach zaostáva. „Obe oblasti sú pritom skôr behom na dlhé trate a pre potrebné zmeny tu platí, že už včera bolo neskoro,“ skonštatoval Koršňák.

Plánované reformy v oboch oblastiach v posledných rokoch opäť oddialila pandémia, vojna na Ukrajine, ale i nestabilita vo vnútri vládnej koalície, ktorá vyústila až do jej rozpadu a vyhlásenia predčasných volieb. Ani štartujúca volebná kampaň však podľa analytika nenaznačuje, že sa transformácia ekonomiky a z toho vyplývajúce nevyhnutné reformy stali prioritou slovenských politikov. Mierny progres prinášal aspoň plán obnovy, no schvaľovanie reforiem sa zaseklo. Slovensko plne na svoj rozvoj nevyužíva ani finančné zdroje z bežných rozpočtov EÚ.

(sita)

Minúta  |  

Budaj: Právnym pokračovateľom KSS je na Slovensku Smer. Nemoralizujte, spolupracovali ste s komunistickou ŠtB, reagoval Blanár

Prezumpcia neviny síce platí, no ľudia na najvyšších verejných postoch musia tiež rešpektovať politickú kultúru a brať do úvahy reputačné škody. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj v reakcii na kauzu guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra, ktorý sa mal podľa sudcu Špecializovaného trestného sudcu (ŠTS) dopustiť prečinu podplácania.

"Je to verejný činiteľ, ktorý reprezentuje štát, a to aj na najvyšších ekonomických fórach," upozornil Budaj s tým, čo môže Kažimírova kauza znamenať nielen pre bankovú inštitúciu, ale aj krajinu ako takú.

Podpredseda strany Smer-SD Juraj Blanár upozornil, že verdikt sudcu nie je právoplatný a o vine alebo nevine Petra Kažimára rozhodne až súdny proces. Mieni preto, že súčasné prezentovanie kauzy naznačuje zámer akokoľvek medializovať tému. "V tomto čase je to práve preto, lebo vláda nedokáže riešiť bežné problémy ľudí," uviedol.

Blanár: Návrh OĽaNO je kampaň Matoviča

Obaja diskutujúci sa tiež v krátkosti vyjadrili k sobotňajšiemu (15. 4.) návrhu hnutia OĽaNO, ktorým chce oslobodiť matky s maloletými deťmi a mladých do 25 rokov od platenia daní z príjmu. Budaj poukázal na to, že návrh nezohľadňuje reálne možnosti krajiny. "Je to predvolebný návrh, ktorý si Slovensko v tejto chvíli nemôže dovoliť," povedal.

Blanár je presvedčený, že návrh OĽnNO je kampaňou Igora Matoviča. V návrhu vidí zároveň ďalší nezmysel, ktorý by rozvrátil verejné financie. "My sme za pomoc ľuďom, ale reálnu, toto však reálny návrh nie je," uviedol.

V diskusii sa dotkli aj témy predčasných parlamentných volieb. Budaj verí, že demokratické sily sa pred voľbami spoja. Privítal by, ak by príslušnosť "demokratickému táboru" vo voľbách prejavil exminister zahraničných vecí Ivan Korčok. Líder Demokratov Eduard Heger s ním podľa Budaja rokuje. Blanár zopakoval, že Smer-SD pôjde do volieb samostatne a po nich je pripravený rokovať s každou stranou, ktorá získa legitimitu od voličov.

V prezidentských voľbách chce Smer podporiť kandidáta, ktorý bude mať šancu poraziť súčasnú hlavu štátu Zuzanu Čaputovú a zastupovať najpálčivejšie témy spoločnosti. Ak by sa voľby konali dnes, podľa Budaja by bolo na mieste, aby Demokrati podporili Čaputovú.

Juraj Blanár a Ján Budaj. Reprofoto: TA3

Blanár si myslí, že bola obrovská chyba, že prezidentka "posvätila" tejto vládnej koalícii, ktorá v decembri získala nedôveru. "Slovensko sa rúti do obrovskej inflačnej špirály. Ceny sú tu nadpriemerné. Táto rozpadnutá koalícia sa dnes ide tváriť, že oni to nespôsobili," rozhorčil sa.

Budaj v tejto súvislosti oznámil, že príde cielená pomoc, no on ju"zvestovať" nebude, pretože na to nie je kvalifikovaný.

Moderátor spomenul aj to, že šéf parlamentu Boris Kollár navrhuje, aby sa Národná rada naposledy stretla v júni, nech môže štartovať politická kampaň. Blanár tvrdí, že na tomto existuje v pléne konsenzus. Budaj argumentuje, že mnohí chcú voličom vysvetľovať svoju politiku. Preto Kollárov návrh nevníma ako problém.

Roztržka o komunistoch a ŠtB

V napätej debate o súčasnej politickej scéne na Slovensku Budaj vyhlásil, že „právnym pokračovateľom Komunistickej strany Slovenska [prednovembrovej, poz. red.] je dnes na Slovensku strana Smer. Podľa jeho slov sa komunisti po roku 1989 preliali najmä do strán HZDS a neskôr do Smeru, čo súviselo najmä s prechodom členov niekdajšej Strany demokratickej ľavice do subjektu Roberta Fica. Blanár oponoval, že KSS pôsobí na našej politickej scéne aj dnes. Podľa Budaja sú to však už noví komunisti.

Podpredseda Smeru zároveň dodal, že kým on je v živote iba členom prvej strany, Budaj už bol zhruba v šiestich. Pripomenul mu aj jeho spoluprácu s komunistickou Štátnou bezpečnosťou, pričom podľa neho svoj podpis dosiaľ nespochybnil, a preto ani nemá čo moralizovať. „Vysporiadajte sa najskôr so svojou minulosťou,“ apeloval Blanár. Budaj odvetil, že on sa s tým vysporiadal. Podľa jeho slov existujú výpovede a dokumenty, že on namiesto spolupráce s komunistickou tajnou službou pracoval proti režimu.

(tasr, ta3, red.)

Minúta  |  

Krajiny G7 sa zaviazali ukončiť ďalšie znečisťovanie plastami do roku 2040

Ministri životného prostredia a klímy z krajín G7 v nedeľnom vyhlásení po rokovaniach v Japonsku prisľúbili, že do roku 2040 ukončia ďalšie znečisťovania plastami vo svojich krajinách, uviedla agentúra AFP.

Nemecko, Francúzsko, Kanada, Británia aj EÚ už tento záväzok prijali minulý rok. Je to však po prvý raz, čo tento krok prisľúbili aj zvyšné štáty G7 - Japonsko, USA a Taliansko.

Uvedený prísľub sa má dosiahnuť "podporou udržateľnej spotreby a výroby plastov, zvýšením ich obehu v ekonomike a environmentálne vhodným nakladaním s odpadom", píše sa vo vyhlásení.

Nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová označila tento krok na tlačovej konferencii po dvojdňových rokovaniach G7 v severojaponskom meste Sapporo za "ambiciózny cieľ".

Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa množstvo plastového odpadu za 20 rokov zdvojnásobilo a len deväť percent z neho sa darí úspešne recyklovať. Spojené štáty varovali, že množstvo plastového odpadu v oceánoch sa do roku 2040 môže až strojnásobiť.

Ministri G7 tiež prisľúbili nové ciele, čo sa týka solárnej a veternej energie a urýchlenie vývoja obnoviteľných energií. Zhodli sa tiež na rýchlejšom postupnom ukončovaní používania fosílnych palív.

V komuniké oznámili kolektívne zvýšenie kapacít veterných turbín na mori o 150 GW do roku 2030 a solárnych kapacít na viac ako 1 TW. Nezhodli sa však na zavedení skoršieho termínu nad rámec minuloročného prísľubu G7, že do roku 2035 do značnej miery ukončia používanie fosílnych palív vo svojich elektroenergetických odvetviach, dodáva AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia zadržala v Bratislave 21 migrantov zo Sýrie

Polícia zadržala v nedeľu skoro ráno v Bratislave 21 migrantov zo Sýrie. Malo ísť o šesť detí a dospelých mužov. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.

Ako priblížila, 14 migrantov policajti zadržali na Balkánskej ulici a ďalších sedem na Starorímskej ulici v mestskej časti Rusovce. "Po vykonaní a spracovaní príslušných administratívnych úkonov, budú ďalej riešení príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície," doplnila Šimková.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Za bojové vrtuľníky Viper budeme doplácať do 100 miliónov eur. Vláda chce schváliť ich obstaranie do leta

Poverený minister obrany Jaroslav Naď verí, že o ponuke na obstaranie bojových vrtuľníkov Viper rozhodne vláda najneskôr v lete. Ako uviedol pre TASR, za vrtuľníky by po zohľadnení zľavy od USA i kompenzácie z Európskej únie za techniku darovanú Ukrajine malo Slovensko zaplatiť do 100 miliónov eur. Sprievodné investície do infraštruktúry si podľa neho nebudú vyžadovať ďalšie navyšovanie obranného rozpočtu.

Termín schvaľovania obstarania Viperov kabinetom záleží od dodania oficiálnej dokumentácie zo Spojených štátov. "Predpokladám, že to bude v horizonte týždňov a následne s tým bez otáľania pôjdeme na rokovanie vlády," načrtol šéf rezortu. Poznamenal, že materiál prejde aj medzirezortným pripomienkovým konaním.

Náklady na vrtuľníky podľa Naďa dosiahnu do 100 miliónov eur. Splácať sa majú postupne v priebehu niekoľkých rokov. Ide podľa neho o sumu, ktorá sa dá nájsť v rozpočte bežnou reprioritizáciou. "Pokiaľ bude vláda, ktorá príde po voľbách z hľadiska investícií do obrany taká zodpovedná ako súčasná, tak to bude bez problémov," skonštatoval.

Ako doplnil, v pôvodnom pláne modernizácie ozbrojených síl nákup bojových vrtuľníkov neplánovali, keďže na miliardový nákup 12 strojov nemali peniaze. "Ale keďže sme dostali zľavu v podobe takmer 700 miliónov, čiže by sme mali zaplatiť len 340 miliónov dolárov, teda okolo 300 miliónov eur, a zároveň okolo 250 miliónov eur dostaneme z Európskeho mierového nástroja za migy a systém Kub, ktoré sme dali na Ukrajinu, tak náklady budú v podstate do 100 miliónov eur," vysvetlil.

Akékoľvek investície do infraštruktúry, ktoré by sa realizovali v najbližších dvoch-troch rokoch, budú podľa šéfa rezortu určite zvládnuteľné v rámci plánovaných financií. "Nebudú to zásadné sumy a nebude to nič také, pre čo by sme si mali pýtať nejaké ďalšie navýšenie rozpočtu," vyhlásil. Poukázal na to, že už teraz sú v procese realizácie viaceré infraštruktúrne projekty v súvislosti s vrtuľníkmi Black Hawk.

USA ponúkli Slovensku za Ukrajine darované stíhačky MiG-29 12 nových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov, ako aj vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire s výraznou zľavou. Bojové vrtuľníky v súčasnosti nie sú vo výzbroji Ozbrojených síl SR, išlo by teda o úplne novú bojovú spôsobilosť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.