Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda by mala zakázať dovoz obilia a iných produktov z Ukrajiny, vyzýva Smer

Dočasne poverená vláda by mala podľa opozičného Smeru-SD okamžite zakázať dovoz obilia a ďalších produktov z Ukrajiny. Informoval o tom tlačový odbor strany.

"​Ubezpečenia Eduarda Hegera, že vláda má všetko pod kontrolou a že ukrajinské poľnohospodárske produkty neohrozujú našich prvovýrobcov a bezpečnosť potravín, je dôveryhodné ako obyčajne – ako voda v prútenom koši," skonštatoval Smer.

https://standard.sk/344312/heger-zintenzivnili-sme-kroky-aby-ukrajinska-psenica-nebola-na-trhu/

Štátne orgány, na základe zistenia kontaminovanej pšenice dovezenej z Ukrajiny, zakázali spracovanie a uvádzanie ukrajinského obilia nielen v potravinovom, ale aj krmovinovom reťazci. Zintenzívnili sa tiež kontroly i opatrenia na hraniciach.

K zákazu dovozu obilia a iných potravín z Ukrajiny pristúpilo v sobotu (15. 4.) Poľsko a Maďarsko.

https://standard.sk/344352/po-polsku-zakazalo-dovoz-obilia-a-dalsich-potravin-z-ukrajiny-aj-madarsko/

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Hegerovi i Naďovi nedôveruje až 77 percent Slovákov. Ešte horšie sú na tom Mikulec a Remišová. Najviac ľudí verí Krajniakovi

Všetci členovia vlády povereného premiéra Eduarda Hegera sú pre občanov viac nedôveryhodní ako dôveryhodní. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý zverejnila televízia Markíza v nedeľnej diskusnej relácii Na telo.

Najvyššou nedôverou podľa prieskumu oplýva ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová, ktorej nedôveruje 82 percent respondentov a dôveruje 15 percent. V rebríčku nedôvery nasleduje minister vnútra Roman Mikulec, ktorému nedôveruje 78 percent respondentov a dôveruje 17 percent.

Predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi podľa prieskumu nedôveruje 77 percent opýtaných a dôveruje mu 22 percent. Rovnakú mieru nedôvery má minister obrany Jaroslav Naď, ktorému dôveruje 20 percent opýtaných.

V rámci rebríčka nedôvery nasleduje minister životného prostredia Ján Budaj (nedôvera 75 percent, dôvera 21 percent) a minister zahraničia Rastislav Káčer (nedôvera 67 percent, dôvera 20 nedôvera). Ministrovi práce Milanovi Krajniakovi nedôveruje 66 percent a dôveruje 30 percent opýtaných, čo je najviac spomedzi všetkých členov vlády. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan má nedôveru na úrovni 65 percent, pričom mu dôveruje 17 percent respondentov.

Nasledujú ministerka kultúry Natália Milanová (64/18), minister dopravy Andrej Doležal (63/23), minister hospodárstva Karel Hirman (62/20) a minister spravodlivosti Viliam Karas (61/17). Šéf rezortu školstva Ján Horecký a podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý majú nedôveru zhodne na úrovni 60 percent. Prvému menovanému dôveruje 19 percent respondentov a druhému 13 percent.

Agentúra prieskum robila v dňoch 14. až 22. marca formou osobných rozhovorov na vzorke 1 018 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia. Respondenti odpovedali na otázku: „Do akej miery dôverujete alebo nedôverujete nasledujúcim členom poverenej vlády?"

(sita)

Minúta  |  

Krajniak i Tomáš naznačili, ako ich strany pôjdu do volieb a či očakávajú nejaké posily

Dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina) i poslanec Národnej rady Erik Tomáš (Hlas-SD) vyzývajú v kauze guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra na zdržanlivosť. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 obaja poukázali na rešpektovanie prezumpcie neviny v prípade, v ktorom nie je právoplatné súdne rozhodnutie.

Podpredseda Sme rodina zároveň upozornil na dôležitosť "rovnakého metra" a neselektívneho prístupu. "Nezdá sa mi, ak niekto, kto vyzýva Kažmíra na odstúpenie, súčasne obhajuje trestne stíhaných elitných policajtov z NAKA," poznamenal.

Tomášovi pripadá čudné, ak v takejto kauze vydal sudca (ŠTS) trestný rozkaz, ktorý sa zvyčajne vydáva v oveľa menej závažných prípadoch. Kritizuje účelové politické výzvy na odstúpenie šéfa NBS. "Platí prezumpcia neviny, preto by sme sa mali v súčasnosti pozerať na Petra K. ako na nevinného človeka. Komentovať by sme mali až právoplatné rozhodnutie súdu," dodal.

Obaja zároveň poukázali na viacero prípadov zo Slovenska i zo zahraničia, keď bola osoba vo verejnej funkcii neoprávnene obvinená a súd uznal ich nevinu.

Treba znižovať DPH na potraviny?

Diskutujúci sa venovali aj zdražovaniu potravín, Tomáš viní zo stúpajúcich cien vedenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, upozorňuje pritom, že cenový nárast nie je otázkou len posledného obdobia. Do pozornosti dal aj legislatívne návrhy s ktorými prichádzajú poslanci Hlasu-SD do parlamentu.

"Navrhli sme zníženie DPH na základné potraviny, a tiež opatrenie, ktoré by sa týkalo obchodných reťazcov a regulácie obchodnej prirážky. "Vieme, že je to zložitá téma, no chceme do toho ísť, lebo ak napríklad pri mäsových výrobkoch niekedy dosahuje 300 percent, to nemôže byť v poriadku," upozornil.

Erik Tomáš. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Krajniak si, aj na základe vývoja v okolitých krajinách myslí, že zníženie DPH nepomôže, no je ochotný o tom diskutovať. Mieni, že je potrebné nájsť opatrenia, ktoré znížia náklady producentom potravín. Zároveň považuje za nevyhnutné nasmerovať podporu do reálnej produkcie potravín a potravinových surovín. "Aby sme zdroje využívali na pestovanie plodín, určených na priemyselnú biomasu," upozornil.

Ako pôjdu do volieb

V krátkosti sa vyjadrili aj k postupu oboch politických subjektov pred septembrovými predčasnými voľbami. Obaja potvrdili že Hlas-SD i Sme rodina pôjdu do volieb samostatne. Sme rodina má podľa Krajniaka ambíciu pozvať k spolupráci ľudí, ktorí v predchádzajúcich voľbách nekandidovali za hnutie. "Nemáme podmienku, že musia byť členmi strany, budeme hľadať aj takéto osobnosti," povedal. Tomáš potvrdil, že ak k nejakému spojeniu príde, bude to avizované zlúčenie Hlasu so stranou Dobrá voľba.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko by malo deklarovať, že dosiahlo všetky stanovené ciele. Prigožin vyvolal rozruch úvahami o konci vojny na Ukrajine

Šéf žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vyvolal rozruch svojimi úvahami o možnom konci vojny na Ukrajine. Rusko by podľa neho malo deklarovať, že dosiahlo všetky stanovené ciele takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, ako Kremeľ nazýva mohutnú agresiu voči svojmu susedovi.

Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA s tým, že Prigožin zverejnil svoje tvrdenia v podobe blogu ešte v piatok, ale širšej pozornosti sa im však dostalo až teraz.

"Pre (ruskú) štátnu moc a spoločnosť je dnes nevyhnutné urobiť veľkú bodku za špeciálnou vojenskou operáciou," napísal majiteľ vagnerovcov, ktorého slová zverejnili aj viaceré ukrajinské médiá.

Ideálnym spôsobom, ako celú záležitosť uzavrieť by podľa neho bolo "oznámiť koniec špeciálnej vojenskej operácie a deklarovať, že Rusko dosiahlo všetky svoje stanovené ciele". A podľa Prigožina by to vlastne bola aj pravda, pretože "v istých aspektoch sme ich naozaj aj dosiahli".

Rusko spustilo masívny vojenskú agresiu voči Ukrajine vlani vo februári. Plán na rýchle obsadenie Kyjeva a zrejme aj celej Ukrajiny mu síce nevyšiel, ale podarilo sa mu obsadiť rozsiahle oblasti na východe na juhu Ukrajiny. Ruský postup sa však medzičasom už prakticky zastavil, respektíve spomalil na minimum, zatiaľ čo Ukrajincom sa podarilo oslobodiť časť okupovaných území.

V súčasnosti sa čaká na možnú veľkú ukrajinskú protiofenzívu, ktorá by mohla prísť už v priebehu najbližších týždňov.

Prigožin vo svojom blogu varoval, že "situácia na fronte sa môže pre Rusko zhoršiť po začiatku protiofenzívy zhoršiť". Rusi podľa neho preto nemajú inú možnosť, než sa "zakopať" a ubrániť svoje doterajšie pozície.

Takáto taktika by však podľa agentúry DPA neznamenala naplnenie ruských vojnových cieľov, ktoré zahŕňajú úplné dobytie štyroch oblastí Ukrajiny: Luhanskej, Doneckej, Zaporožskej a Chersonskej.

Šef vagnerovcov, ktorí sa v súčasnosti angažujú najmä v ťažkých bojoch o východoukrajinské mesto Bachmut, však napriek úvahám o konci vojny odmieta akékoľvek rokovania, ktoré by mohli viesť k tomu, že by Kremeľ musel vrátiť Ukrajine už okupované územia.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko sa prepadáva na ekonomické dno Únie. Dochádza nám dych, čo potvrdzuje, že po pýche prichádza pád, dodáva analytik

Slovensko patrí medzi najslabšie ekonomiky v Európskej únii. Po Bulharsku je už podľa údajov Eurostatu druhou najslabšou ekonomikou EÚ. Výkon slovenskej ekonomiky na obyvateľa očistený o cenovú hladinu sa minulý rok od priemeru EÚ ešte viac vzdialil.

Dôvody minuloročného zaostávania je podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka potrebné hľadať aj v dočasných problémoch domáceho automobilového sektora s úzkymi hrdlami v dodávateľských reťazcoch. Slovensko bolo minulý rok po Estónsku a Luxembursku treťou najpomalšie rastúcou európskou ekonomikou. Od priemeru EÚ sa minulý rok podľa údajov Eurostatu ľahko vzdialilo aj susedné Česko, ktoré tak prišlo o pozíciu najsilnejšej ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy.

„Naše prepočty nevyhnutne neradia Slovensko na absolútny koniec rebríčka európskych krajín. Nič však nemenia na fakte, že konvergencia slovenskej ekonomiky sa v poslednom desaťročí zastavila alebo minimálne výrazne spomalila,“ skonštatoval Koršňák. Z krajín regiónu strednej a východnej Európy Slovensko počas posledných desiatich rokov predstihli podľa neho minimálne Estónsko a Litva, pri alternatíve vychádzajúcej z porovnania inflácie cien služieb, či z cenovej hladiny podľa MMF aj Poľsko, Maďarsko, Lotyšsko, či dokonca Rumunsko.

„Slovensku dochádza dych a len potvrdzuje dávne príslovie, že po pýche prichádza pád. Ten slovenský mal podobu pomalšieho ekonomického rastu v dôsledku niekoľkoročného zanedbávania potrebných reforiem,“ pokračuje Koršňák. Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a lákaní zahraničných investícií, na ktorom bol postavený rast ekonomiky v úvode tisícročia, sa podľa neho totiž postupne vyčerpal.

Ľahkú konvergenciu má už krajina za sebou, potrebné reformy pre posun ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách však podľa analytika zanedbala. V takejto transformácií je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu. A práve v investíciách do kvality vzdelávania a podpore inovácií v ekonomike Slovensko v posledných desaťročiach zaostáva. „Obe oblasti sú pritom skôr behom na dlhé trate a pre potrebné zmeny tu platí, že už včera bolo neskoro,“ skonštatoval Koršňák.

Plánované reformy v oboch oblastiach v posledných rokoch opäť oddialila pandémia, vojna na Ukrajine, ale i nestabilita vo vnútri vládnej koalície, ktorá vyústila až do jej rozpadu a vyhlásenia predčasných volieb. Ani štartujúca volebná kampaň však podľa analytika nenaznačuje, že sa transformácia ekonomiky a z toho vyplývajúce nevyhnutné reformy stali prioritou slovenských politikov. Mierny progres prinášal aspoň plán obnovy, no schvaľovanie reforiem sa zaseklo. Slovensko plne na svoj rozvoj nevyužíva ani finančné zdroje z bežných rozpočtov EÚ.

(sita)

Minúta  |  

Budaj: Právnym pokračovateľom KSS je na Slovensku Smer. Nemoralizujte, spolupracovali ste s komunistickou ŠtB, reagoval Blanár

Prezumpcia neviny síce platí, no ľudia na najvyšších verejných postoch musia tiež rešpektovať politickú kultúru a brať do úvahy reputačné škody. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj v reakcii na kauzu guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra, ktorý sa mal podľa sudcu Špecializovaného trestného sudcu (ŠTS) dopustiť prečinu podplácania.

"Je to verejný činiteľ, ktorý reprezentuje štát, a to aj na najvyšších ekonomických fórach," upozornil Budaj s tým, čo môže Kažimírova kauza znamenať nielen pre bankovú inštitúciu, ale aj krajinu ako takú.

Podpredseda strany Smer-SD Juraj Blanár upozornil, že verdikt sudcu nie je právoplatný a o vine alebo nevine Petra Kažimára rozhodne až súdny proces. Mieni preto, že súčasné prezentovanie kauzy naznačuje zámer akokoľvek medializovať tému. "V tomto čase je to práve preto, lebo vláda nedokáže riešiť bežné problémy ľudí," uviedol.

Blanár: Návrh OĽaNO je kampaň Matoviča

Obaja diskutujúci sa tiež v krátkosti vyjadrili k sobotňajšiemu (15. 4.) návrhu hnutia OĽaNO, ktorým chce oslobodiť matky s maloletými deťmi a mladých do 25 rokov od platenia daní z príjmu. Budaj poukázal na to, že návrh nezohľadňuje reálne možnosti krajiny. "Je to predvolebný návrh, ktorý si Slovensko v tejto chvíli nemôže dovoliť," povedal.

Blanár je presvedčený, že návrh OĽnNO je kampaňou Igora Matoviča. V návrhu vidí zároveň ďalší nezmysel, ktorý by rozvrátil verejné financie. "My sme za pomoc ľuďom, ale reálnu, toto však reálny návrh nie je," uviedol.

V diskusii sa dotkli aj témy predčasných parlamentných volieb. Budaj verí, že demokratické sily sa pred voľbami spoja. Privítal by, ak by príslušnosť "demokratickému táboru" vo voľbách prejavil exminister zahraničných vecí Ivan Korčok. Líder Demokratov Eduard Heger s ním podľa Budaja rokuje. Blanár zopakoval, že Smer-SD pôjde do volieb samostatne a po nich je pripravený rokovať s každou stranou, ktorá získa legitimitu od voličov.

V prezidentských voľbách chce Smer podporiť kandidáta, ktorý bude mať šancu poraziť súčasnú hlavu štátu Zuzanu Čaputovú a zastupovať najpálčivejšie témy spoločnosti. Ak by sa voľby konali dnes, podľa Budaja by bolo na mieste, aby Demokrati podporili Čaputovú.

Juraj Blanár a Ján Budaj. Reprofoto: TA3

Blanár si myslí, že bola obrovská chyba, že prezidentka "posvätila" tejto vládnej koalícii, ktorá v decembri získala nedôveru. "Slovensko sa rúti do obrovskej inflačnej špirály. Ceny sú tu nadpriemerné. Táto rozpadnutá koalícia sa dnes ide tváriť, že oni to nespôsobili," rozhorčil sa.

Budaj v tejto súvislosti oznámil, že príde cielená pomoc, no on ju"zvestovať" nebude, pretože na to nie je kvalifikovaný.

Moderátor spomenul aj to, že šéf parlamentu Boris Kollár navrhuje, aby sa Národná rada naposledy stretla v júni, nech môže štartovať politická kampaň. Blanár tvrdí, že na tomto existuje v pléne konsenzus. Budaj argumentuje, že mnohí chcú voličom vysvetľovať svoju politiku. Preto Kollárov návrh nevníma ako problém.

Roztržka o komunistoch a ŠtB

V napätej debate o súčasnej politickej scéne na Slovensku Budaj vyhlásil, že „právnym pokračovateľom Komunistickej strany Slovenska [prednovembrovej, poz. red.] je dnes na Slovensku strana Smer. Podľa jeho slov sa komunisti po roku 1989 preliali najmä do strán HZDS a neskôr do Smeru, čo súviselo najmä s prechodom členov niekdajšej Strany demokratickej ľavice do subjektu Roberta Fica. Blanár oponoval, že KSS pôsobí na našej politickej scéne aj dnes. Podľa Budaja sú to však už noví komunisti.

Podpredseda Smeru zároveň dodal, že kým on je v živote iba členom prvej strany, Budaj už bol zhruba v šiestich. Pripomenul mu aj jeho spoluprácu s komunistickou Štátnou bezpečnosťou, pričom podľa neho svoj podpis dosiaľ nespochybnil, a preto ani nemá čo moralizovať. „Vysporiadajte sa najskôr so svojou minulosťou,“ apeloval Blanár. Budaj odvetil, že on sa s tým vysporiadal. Podľa jeho slov existujú výpovede a dokumenty, že on namiesto spolupráce s komunistickou tajnou službou pracoval proti režimu.

(tasr, ta3, red.)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.