Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecký súd nemá jurisdikciu na proces s podozrivým v prípade Madeleine

Krajinský súd v nemeckom Braunschweigu vo štvrtok oznámil, že nie je v jeho právomoci súdiť hlavného podozrivého v prípade zmiznutia britského dievčatka Madeleine McCannovej za nesúvisiace sexuálne trestné činy. Informovala o tom agentúra AFP.

Súd so sídlom v spolkovej krajine Dolné Sasko to zdôvodnil tým, že posledná známa adresa podozrivého Christiana B. v Nemecku bola v inej spolkovej krajine — Sasku-Anhaltsku.

Prokuratúra v Braunschweigu obžalovala Christiana B. vlani v októbri v troch bodoch zo znásilnenia a dvoch sexuálnych trestných činov voči deťom, ktorých sa mal dopustiť medzi 28. decembrom 2000 a 11. júnom 2017 v Portugalsku. Tieto obvinenia však nesúvisia so zmiznutím McCannovej.

Christian B. si už odpykáva sedemročný trest za znásilnenie 72-ročnej americkej turistky, ktorého sa dopustil takisto v Portugalsku v roku 2005. Vo väzení tak zostáva aj napriek zrušeniu zatykača v prípravnom konaní v Braunschweigu.

Prokuratúry v ďalších nemeckých spolkových krajinách, v ktorých podozrivý žil, sa musia teraz rozhodnúť, či si budú v prípade týchto obvinení nárokovať na jurisdikciu.

Christian B. sa považuje za hlavného podozrivého v prípade zmiznutia vtedy trojročnej Madeleine McCannovej z apartmánového komplexu v letovisku Praia da Luz v Portugalsku, ku ktorému došlo 3. mája 2007.

Madeleine zmizla deň pred svojimi štvrtými narodeninami v čase, keď jej rodičia večerali s priateľmi v neďalekej reštaurácii. Napriek rozsiahlemu medzinárodnému pátraniu sa po nej nenašli žiadne stopy a v súvislosti s jej zmiznutím nebol doposiaľ nikto obvinený.

Nemeckí žalobcovia v júni 2020 nečakane uviedli, že v kauze vyšetrujú Christiana B. a že disponujú ,,konkrétnymi dôkazmi" proti nemu. Podľa nemeckej polície žil tento muž v rokoch 1995 - 2007 v portugalskom regióne Algarve.

(tasr)

Minúta  |  

Biden telefonoval s Macronom o jeho návšteve Číny

Americký prezident Joe Biden a najvyšší francúzsky predstaviteľ Emmanuel Macron vo štvrtok telefonicky diskutovali o nedávnej návšteve šéfa Elyzejského paláca v Číne.

"V nadväznosti na rozhovor zo 4. apríla lídri diskutovali o nedávnej ceste prezidenta Macrona do Čínskej ľudovej republiky a o ich pokračujúcich snahách zameraných na zvyšovanie prosperity a posilňovanie bezpečnosti, spoločných hodnôt a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách v indicko-tichomorskej oblasti," uviedol Biely dom.

Obaja podľa vyhlásenia potvrdili dôležitosť zachovania mieru a stability v Taiwanskom prielive a opätovne vyjadrili podporu Ukrajine brániacej sa "brutálnej ruskej agresii".

Macron počas nedávnej návštevy Číny povedal, že Európa by nemala byť vazalom Spojených štátov a mala by zaujať svoj vlastný postoj aj k otázke vzťahov k Číne a Taiwanu. Macronove vyhlásenia následne kritizovali viacerí americkí politici vrátane bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ale napríklad aj Poľsko. Naopak, jeho slová ocenili v Číne a Macrona podporil aj maďarský premiér Viktor Orbán.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf ukrajinskej diplomacie je frustrovaný z meškajúceho plánu EÚ na obstaranie munície

Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba priznal, že je „frustrovaný“ z meškania plánu Európskej únie na obstarávanie munície pre Ukrajinu. Referuje o tom web Kyiv Independent.

„Je to test, či má EÚ strategickú autonómiu pri prijímaní nových zásadných bezpečnostných rozhodnutí. Pre Ukrajinu sa cena nečinnosti meria v ľudských životoch,“ uviedol Kuleba na Twitteri.

Hoci EÚ schválila obstaranie milióna delostreleckých nábojov pre Ukrajinu už 20. marca, členské štáty sa stále sporia o niektoré detaily plánu. Jeden z hlavných sporných bodov sa týka financovania výrobcov z EÚ a toho, do akej miery by sa krajiny ako USA a Spojené kráľovstvo mali podieľať na obstarávaní.

Plán EÚ pozostáva z troch etáp, a to presunu existujúcich delostreleckých nábojov z výzbroje krajín EÚ, spoločných nákupov munície a výroby zvyšného potrebného množstva delostreleckých nábojov.

(sita, est)

Minúta  |  

Bloomberg: Krajiny G7 zvažujú zavedenie zákazu na väčšinu vývozu do Ruska

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) údajne zvažuje, že zakáže väčšinu vývozu do Ruska, a to v snahe zvýšiť tak ekonomický tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina za to, že vedie vojnu na Ukrajine.

Informuje o tom vo štvrtok na svojej webstránke agentúra Bloomberg, citujúca nemenované zdroje dobre oboznámené so situáciou.

Skupina G7 o takomto opatrení údajne diskutuje pred svojim nadchádzajúcim májovým summitom v Japonsku. Dúfa pritom, že k prípadnému zákazu by sa pridali aj ďalšie krajiny Európskej únie. O návrhu sa však podľa zdrojov stále iba diskutuje a môže sa zmeniť.

Ak by došlo k takémuto sprísneniu sankcií voči Rusku, dalo by sa s touto krajinou stále obchodovať, avšak už len veľmi obmedzene, komentuje denník The Guardian. Správu dáva toto médium zároveň do kontrastu s článkom denníka The Financial Times, ktorý skôr vo štvrtok informoval, že podľa viacerých predstaviteľov EÚ sa v blízkej budúcnosti žiadne nové sankcie voči Rusku nezavedú.

Skupina G7 pozostáva zo Spojených štátov, Nemecka, Francúzska, Británie, Talianska, Kanady a Japonska. Nadchádzajúci summit šéfov vlád a štátov tohto zoskupenia sa má konať 19. - 21. mája v Hirošime.

(tasr)

Minúta  |  

Čína údajne odmietla vyhovieť žiadosti vagnerovcov o poskytnutie zbraní

Čína údajne odmietla vyhovieť ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupine a poskytnúť jej zbrane. Píše o tom vo štvrtok britský denník The Financial Times (FT) odvolávajúc sa na informácie z uniknutých dokumentov amerických tajných služieb.

Žiadosť vagnerovcov zo začiatku roka 2023 podľa FT naznačovala, že majú istú dôveru v to, že ,,Peking bude otvorený voči vyzbrojovaniu Moskvy", ktoré by siahalo nad rámec tzv. nesmrtiacich foriem podpory poskytovanej čínskymi spoločnosťami.

Nijaké zbrane však Čína podľa dokumentov tejto skupine neposkytla, ani s ňou následne nebola v kontakte.

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang dlhodobo hovorí, že Peking nebude predávať zbrane ani jednej z krajín bojujúcich vo vojne, ktorú na Ukrajine rozpútalo Rusko. Peking sa tak vyjadruje napriek obavám, ktoré v tejto veci vyslovujú USA. Kyjev taktiež tvrdí, že na bojisku dosiaľ nenašiel nijaké čínske zbrane, dodáva denník.

(tasr)

Minúta  |  

Deň narcisov je dňom nádeje pre chorých aj vďaka dobrovoľníkom, hovorí prezidentka

Deň narcisov je dňom nádeje pre chorých aj vďaka všetkým dobrovoľníkom v uliciach. Pri príležitosti štvrtkového Dňa narcisov to uviedla na sociálnej sieti prezidentka SR Zuzana Čaputová.

,,Žltá farba narcisov pripomína slnko, je symbolom jari, no zároveň predstavuje farbu nádeje. Nádeje pre onkologických pacientov, že zvládnu zápas so svojím ochorením, že sa vyliečia a budú žiť ďalej plnohodnotný život," poznamenala hlava štátu. Túto nádej posilní podľa Čaputovej každý, kto prispeje v Deň narcisov na skvalitnenie liečby, lepšiu starostlivosť o chorých, na preventívne programy, osvetu a množstvo ďalších projektov určených nielen pre pacientov, ale aj pre ich rodiny a tiež pre najširšiu verejnosť.

Dobrovoľníci v uliciach počas štvrtka rozdávali žlté narcisy a zbierali financie na podporu zbierky Deň narcisov. Zameraná je na pomoc pacientom s rakovinou. Zbierku organizuje Liga proti rakovine (LPR). Upozornila, že na Slovensku pribudne ročne okolo 40.000 pacientov s rakovinou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.