Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rezort vnútra neplánuje opäť navrhnúť spojenie voľby prezidenta a eurovolieb

Ministerstvo vnútra (MV) SR v súčasnosti neplánuje znovu predložiť návrh novely, ktorý by umožnil spojenie volieb do Európskeho parlamentu (EP) s druhým kolom prezidentských volieb. Novelu nepripravuje ani ako poslanecký návrh. Pre TASR to potvrdil tlačový odbor rezortu. ,,Jedným z dôvodov je aj fakt, že termín konania volieb do Európskeho parlamentu je zatiaľ nejasný," uviedlo ministerstvo v stanovisku.

Na jeseň 2022 parlament odmietol legislatívne návrhy v súvislosti s plánovaným spojením prezidentských volieb a eurovolieb. Poslanci neschválili potrebnú zmenu Ústavy SR, spojenie termínov preto vypadlo aj z novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

Rokovací poriadok NR SR hovorí, že ak parlament návrh zákona neschválil, nový návrh v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.

Ešte v máji minulého roka Ministerstvo vnútra SR tvrdilo, že spojenie týchto volieb má politickú podporu. K tejto téme sa konalo aj stretnutie okrúhleho stola zástupcov MV a predstaviteľov koaličných strán.

Voľby do Európskeho parlamentu i prezidenta SR sa budú konať v roku 2024. Pri obidvoch získavajú zvolení kandidáti päťročný mandát. Od spojenia volieb sa očakávalo výrazné zvýšenie volebnej účasti, a teda aj posilnenie mandátu úspešných kandidátov vo voľbách do europarlamentu, v ktorých máva Slovensko nízku účasť. Ďalším argumentom bola úspora financií.

Spojené voľby sa na Slovensku po prvýkrát konali v októbri 2022, keď občania v jednom termíne rozhodovali o svojich zástupcoch do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj oznámil prípravu nových vojenských jednotiek

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil vytvorenie nových vojenských jednotiek. Tie majú byť použité v očakávanej ukrajinskej protiofenzíve. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Aktívne pripravujeme nové brigády a jednotky, ktoré sa preukážu na fronte," povedal Zelenskyj vo svojom tradičnom príhovore v piatok večer. Prezident sa podľa svojich slov počas rokovaní s generálnym štábom ukrajinskej armády usiluje o zabezpečenie všetkých prostriedkov na oslobodenie Ukrajiny spod ruskej okupácie.

„Každý na Ukrajine si musí uvedomiť, že hlavnou úlohou štátu je ukončenie okupácie našich území, znovuzískanie našej zeme a našich ľudí z ruského zajatia," povedal. Dodal, že štátne zdroje budú použité predovšetkým na dosiahnutie týchto cieľov a front označil za prioritu.

Prezident sa takisto poďakoval západným krajinám, ktoré Ukrajine pomáhajú v rámci takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu. „Ich odhodlanie je plne v súlade so situáciou a potrebami na bojisku," uviedol.

Zasadnutie predstaviteľov krajín z takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu sa konalo v piatok na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Nemecko, Poľsko a Ukrajina sa dohodli na tom, že v Poľsku zriadia centrum na opravu a údržbu tankov Leopard, aby sa mohli rýchlo vracať späť na front, kde ich Kyjev nasadzuje do boja proti ruským inváznym silám.

Spojené štáty oznámili, že v najbližších týždňoch začnú cvičiť ukrajinských vojakov obsluhovať americké bojové tanky Abrams.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že v súčasnosti je hlavnou prioritou zaistiť, aby Ukrajina nad Ruskom zvíťazila.

(tasr)

Minúta  |  

SaS má kongres, volí si šéfa a predstaví aj kandidátku

Opozičná SaS má počas dňa v Jasnej kongres. Predstaví volebný program aj zostavu kandidátnej listiny. TASR o tom informoval hovorca strany Ondrej Šprlák. Na kongrese sa bude voliť aj predseda strany a členovia orgánov SaS.

Súčasný šéf strany Richard Sulík sa bude opäť uchádzať o post predsedu na ďalšie štyri roky. Okrem neho sa o pozíciu uchádzajú aj ďalší dvaja členovia strany, a to Vladimír Poruban a Peter Pacek.

Sulíka zvolila strana za predsedu opätovne v roku 2019, tento rok mu vyprší mandát. Ešte v decembri minulého roka pripustil, že do budúcna by sa mali v strane zamýšľať nad jeho nástupcom.

Sulík pred začiatkom kongresu uviedol, že liberáli budú debatovať aj o možnej spolupráci so stranou Hlas-SD. Pripomenul svoje vyjadrenia, že táto strana nie je pre SaS želaným partnerom. "Želám si, aby vznikla riadna pravicová vláda a koalícia," dodal.

(tasr, red)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA do odvolania zachoval prístup k potratovým tabletkám

Najvyšší súd USA v piatok prijal opatrenie, ktorým dočasne zachoval neobmedzený prístup k potratovej tabletke a zmrazil obmedzenia, ktoré na tento preparát uvalili súdy nižšieho stupňa.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že ide o vôbec najvýznamnejší prípad týkajúci sa interrupcií odvtedy, ako Ústavný súd USA pred desiatimi mesiacmi zrušil ústavné právo na tento zákrok.

Najnovšia kauza vychádza z rozhodnutia sudcu okresného súdu v americkom štáte Texas, ktorý by zakázal látku mifepriston (RU 486), ktorá bola schválená Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) v roku 2000 a používa sa pri viac ako polovici všetkých interrupcií v Spojených štátoch.

Odvolací súd síce zákaz tzv. potratovej tabletky zablokoval, ale zaviedol prísne obmedzenia na prístup k nej: na vydanie predpisu sa vyžadovala osobná návšteva u lekára. Okrem toho sa použitie tejto tabletky obmedzilo na prvých sedem týždňov tehotenstva - doteraz sa mohla užívať do 10. týždňa tehotenstva.

Následne sa kauza dostala na Najvyšší súd, v ktorom majú konzervatívci väčšinu v pomere šiestich hlasov k trom.

S právnymi útokmi na tzv. potratovú tabletku nesúhlasí ministerstvo spravodlivosti USA, ktoré tvrdí, že pôvodné rozhodnutie sudcu zo štátu Texas bolo založené na "hlboko mylnom posúdení" bezpečnosti tabletky.

Ústavné právo na potrat naprieč celými Spojenými štátmi garantoval precedens Najvyššieho súdu z roku 1973 známy ako Roeová verzus Wade, ktorý stanovil federálne právo na ukončenie tehotenstva zhruba do jeho 24. týždňa. Pätica konzervatívnych členov deväťčlenného súdu v júni 2022 vrátila reguláciu potratov do rúk amerických štátov: 13 štátov americkej Únie už medzičasom interrupciu zakázalo a v ďalších bola prísne obmedzená.

AFP dodala, že FDA schválil potratovú tabletu pred viac ako 20 rokmi.

Bojovníci proti potratom, ktorí sa postavili proti schváleniu mifepristónu zo strany FDA, tvrdia, že FDA pri jeho schvaľovaní prijala politicky motivované rozhodnutie, a uviedli, že nepostupovala podľa správnych protokolov.

Podľa odhadov FDA mifepristón od jeho schválenia použilo na ukončenie tehotenstva 5,6 milióna obyvateliek USA a vo všeobecnosti sa považuje za bezpečný.

Prieskumy verejnej mienky v USA tiež opakovane ukazujú, že jasná väčšina Američanov podporuje zachovanie prístupu k bezpečným interrupciám, aj keď konzervatívne skupiny presadzujú obmedzenie tohto postupu - alebo jeho úplný zákaz.

Mifepristón je syntetický steroid, používaný ako abortívum (prostriedok na chemickú interrupciu, známy aj ako potratová tabletka). Je účinnou látkou vo viacerých preparátoch a je známy aj pod technickým (laboratórnym) označením RU-486.

(tasr, red)

Minúta  |  

V Spojenom kráľovstve odsúdili dvoch aktivistov, ktorí 40 hodín blokovali dopravu na moste

Britský súd poslal v piatok za mreže dvoch klimatických aktivistov zo skupiny Just Stop Oil, ktorí sa v októbri východne od Londýna vyšplhali na most cez rieku Temžu, pričom spôsobili uzavretie tohto mosta aj veľké dopravné zápchy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Štyridsaťročný Morgan Trowland a 34-ročný Marcus Decker sa na Most kráľovnej Alžbety II. vyšplhali pomocou horolezeckého výstroja. Most bol z dôvodu ich akcie zatvorený od 04.00 h 17. októbra do 21.00 h nasledujúceho dňa, čo spôsobilo v oblasti obrovské dopravné zápchy, pričom motoristi boli nútení využívať okolité trasy a tunely.

Sudca Shane Collery vymeral Trowlandovi trest vo výške troch rokov odňatia slobody, zatiaľ čo Deckera odsúdil na dva roky a sedem mesiacov väzenia.

"Musíte byť potrestaní za chaos, ktorý ste spôsobili – aby to ostatných odradilo od snáh napodobňovať vás," povedal sudca. "Svojím konaním ste spôsobili, že táto veľmi dôležitá cesta bola 40 hodín uzavretá," dodal.

Aktivistov, ktorí sú vo väzbe od 20. októbra, uznali za vinných z narušenia verejného poriadku.

Cez Most kráľovnej Alžbety II., ktorý je prepojený s jednou z najvyťaženejších európskych diaľnic, prejde denne zhruba 160-tisíc vozidiel.

Trowland a Decker na moste rozvinuli vo výške takmer 60 metrov nad cestou obrovský transparent s nápisom "Just Stop Oil".

Organizácia Just Stop Oil (Jednoducho prestaňte používať ropu) zorganizovala v ostatnom čase viacero protestných akcií, ktorými sa snažila zabrániť britskej vláde schváliť ťažbu ropy a zemného plynu z nových ložísk v Severnom mori.

(tasr, red)

Minúta  |  

Do zoznamu zahraničných agentov v Rusku zaradili aj bulharského novinára Grozeva

Ruské ministerstvo spravodlivosti v piatok oznámilo, že do registra tzv. zahraničných agentov zaradilo aj známeho bulharského investigatívneho novinára Christa Grozeva.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá upozornila, že ide o výnimočnú situáciu, keďže Moskva označila za zahraničného agenta osobu, ktorá ani nie je ruským občanom. Podľa ruských zákonov však túto "nálepku" možno udeliť jednotlivcovi "bez ohľadu na jeho občianstvo".

Grozev bol na zoznam zaradený, lebo podľa ministerstva spravodlivosti "šíril, a to aj s využitím moderných informačných technológií, nepravdivé informácie o rozhodnutiach prijatých štátnymi orgánmi a o ich politike; podieľal sa na tvorbe materiálov zahraničných agentov pre neobmedzený počet osôb, ako aj na aktivitách zahraničnej mimovládnej organizácie, ktorej činnosť je na území Ruskej federácie uznaná za nežiaducu".

Grozev je popredným členom novinárskeho tímu investigatívnej webovej stránky Bellingcat, ktorá v Rusku tiež figuruje v zozname zahraničných agentov.

Pred časom Grozev zohral kľúčovú úlohu pri vyšetrovaní, ktoré Bellingcat viedol v záujme objasnenia okolností pokusu o otravu ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.

AFP pripomenula, že okrem zaradenia Grozeva medzi zahraničných agentov v piatok mestský súd v Moskve nariadil i jeho vzatie do väzby. Súdny príkaz bol vydaný v neprítomnosti, lebo Grozev sa v súčasnosti v Rusku ani nenachádza.

Podľa ruských médií je Grozev podozrivý z nelegálneho prekročenia ruskej hranice, keď v roku 2021 pomohol ujsť z Ruska šéfredaktorovi denníka The Insider Romanovi Dobrochotovovi, ktorému vo vlasti hrozilo väzenie.

Koncom minulého roka ruské úrady zaradili Grozeva na zoznam hľadaných osôb a domáca bezpečnostná služba FSB ho okrem toho obvinila z napomáhania ukrajinskej rozviedke.

Po tom, ako Rusko vlani 24. februára rozpútalo vojnu proti Ukrajine, sa Grozev so svojím tímom začali intenzívne venovať tejto ofenzíve a podozreniam z vojnových zločinov pripisovaných ruským vojakom.

Ešte pred tým, ako Kremeľ vlani spustil svoju ofenzívu voči Ukrajine, Bellingcat vyšetroval zostrelenie lietadla na linke MH17, ku ktorému došlo v lete roku 2014 počas jeho letu nad východom Ukrajiny.
Bellingcat tvrdil, že za zostrelenie lietadla sú pravdepodobne zodpovední donbaskí militanti podporovaní Ruskom. Moskva však poprela akúkoľvek účasť na tomto čine, pri ktorom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.