Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum pre Štandard: Ktorým vakcínam veria Slováci viac, Sputniku alebo západným?

Podľa výsledkov exkluzívneho prieskumu pre Štandard dopadla najhoršie čínska vakcína. Najväčšia časť opýtaných, o vakcínach nerozmýšľa politicky.

Keď sa spýtali na ruskú vakcínu Sputnik Igora Matoviča na samite v Krakove, odpovedal: "Môj názor je veľmi blízky postoju Viktora Orbána. Ochrana zdravia a životov nemôže byť spájaná s geopolitkou, vírus si nevyberá západ a východ... našou povinnosťou je zabezpečiť bezpečnú vakcínu bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza."

Vakcinácia vyvoláva rôzne medzinárodné porovnávania a najmä vysoké očakávania spojené s koncom pandémie. Niektorí lekári, napríklad Peter Visolajský, upozorňujú, že je lepšie, ak je populácia zaočkovaná viacerými odlišnými vakcínami.

Keďže ide o ruskú vakcínu, téma sa dotýka aj politiky. Prvý štát, ktorý umožnil očkovanie Sputnikom na svojom území, bolo Maďarsko. Orbán za to čelil výsmechu a ironickým poznámkam. Situácia sa rýchlo zmenila potom, ako časopis Lancet publikoval štúdiu o vyše 90-percentnej účinnosti ruskej vakcíny. Nemecko a ďalšie západné krajiny následne pripustili používanie Sputniku na svojom území.

Čo si teda o rôznych vakcínach myslia Slováci?

Štandard zisťoval odpoveď na túto otázku, v telefonickom prieskume sme respondentom položili otázku: Ak by to bolo na vás, akú vakcínu by ste si vybrali?

Otázku sme koncipovali ako uzavretú, opýtaným sme dali možnosť vybrať si jednu z ponúknutých odpovedí: (a) je mi to jedno, verím všetkým úradne schváleným vakcínam, (b) vybral/a by som si novú mRNA vakcínu zo Západu od firiem Pfizer alebo Moderna, (c) vybral/a by som si klasickú vakcínu zo Západu od dodávateľa AstraZeneca z Oxfordu, (d) vybral/a by som si klasickú vakcínu z Ruska, Sputnik, (e) vybral/a by som si čínsku vakcínu Sinopharm, (f) nedám sa očkovať, (g) neviem alebo nechcem na otázku odpovedať.

Najviac opýtaných – 28,6 percenta – odpovedalo, že im je to jedno a veria všetkým úradne schváleným vakcínam. 22,6 percenta opýtaných odpovedalo, že sa nechce očkovať.

Zaujímavo sa respondenti rozdelili medzi jednotlivými vakcínami.

Najviac z nich, 16,7 percenta, preferuje ruský Sputnik, v poradí za ruskou vakcínou sú nové mRNA vakcíny od firiem Pfizer/BioNTech a Moderna, ktoré preferuje 13,3 percenta. O poznanie horšie dopadla klasickým spôsobom funkčná západná vakcína z Oxfordu od firmy AstraZeneca, ktorú preferuje 5,3 percenta a úplne nedôveryhodná je medzi Slovákmi čínska vakcína Sinopharm, ktorú si vybralo len 0,4 percenta oslovených.

Prieskum verejnej mienky tiež ukázal, že opäť kleslo percento opýtaných, ktorí sa nechcú dať očkovať. V januárovom prieskume odmietlo očkovanie 24,3 percenta, vo februárovom 22,6 percenta opýtaných.

Prieskum verejnej mienky sa realizoval v dňoch od 8. až 12. februára tohto roku formou telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Prieskum pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Ak vás zaujíma metodika prieskumu, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z Credit Call.  

  |  

Prieskum pre Štandard: Biskupi chcú otvoriť kostoly. Čo si o tom myslia ľudia?

Kostoly sú na Slovensku stále plošne zavreté, verejné omše a bohoslužby sa nemôžu sláviť, a to ani pri zachovaní obdobných opatrení, aké sa týkajú obchodov s potravinami, zamestnania či cestovania verejnou dopravou. Táto situácia prekáža katolíckym biskupom, ktorí napísali predsedovi vlády Igorovi Matovičovi otvorený list, kde píšu, že „úplný, dlhodobý a celoplošný zákaz verejných bohoslužieb (...) je neúnosný.“

Zisťovali sme, čo si o slúžení omší a bohoslužieb myslí slovenská verejnosť. Respondentom reprezentatívneho prieskumu sme položili nasledovnú otázku: „Mali by sa podľa vás otvoriť kostoly s tým, že by sa v nich dodržiavali isté epidemiologické opatrenia?“

Otázka bola uzavretá, opýtaným sme ponúkli tri odpovede: (a) áno, (b) nie, (c) neviem alebo nechcem odpovedať.

Výsledky prieskumu ukázali, že až 43,7 percenta opýtaných si myslí, že treba kostoly otvoriť a omše opäť začať slúžiť, samozrejme pri zachovaní epidemiologických opatrení. Na to, že ide o tému, ktorú v politike nezastupuje žiadna strana a aj biskupi až do utorka 16. februára váhali (prieskum sa uskutočnil predtým), ide o prekvapivo vysoké číslo.

Väčšia časť respondentov, až 49,1 percenta (čiže o 4,5 percenta viac) opýtaných si myslí, že kostoly by mali aj naďalej zostať zatvorené. Nevedelo alebo nechcelo odpovedať 7,2 percenta opýtaných.

Respondentov sme nedelili podľa toho, či sú alebo nie sú veriaci, ale z výsledkov možno predpokladať, že otvorenie kostolov podporuje väčšina z veriacich, keďže im na návšteve bohoslužieb prirodzene viac záleží.

Prieskum verejnej mienky sa realizoval v dňoch od 8. až 12. februára tohto roku formou telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Prieskum pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Ak vás zaujíma metodika prieskumu, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z Credit Call.  

  |  

Mutácie od dnes zatvárajú naše hranice: Nutná izolácia, nepomôže ani test

Slovensko ruší od stredy zoznam menej rizikových krajín a možnosť prekročenia hraníc so 72-hodinovým RT-PCR testom na ochorenie COVID-19. Krajina zároveň zavádza povinné absolvovanie 14-dňovej izolácie po príchode na Slovensko, pričom najneskôr na ôsmy deň by mala byť osoba pretestovaná RT-PCR testom. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR prináša aj niektoré výnimky týkajúce sa karantény. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

"Osobám, ktoré v ostatných 14 dňoch navštívili výlučne krajiny EÚ, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, sa nariaďuje izolácia. Osoba je testovaná PCR metódou najskôr na ôsmy deň izolácie. V prípade obdržania negatívneho výsledku testu sa izolácia končí. V prípade, že sa osoba sa na testovaní nezúčastnila a má bezpríznakový priebeh izolácie, tá sa jej končí po 14 dňoch," približuje Račková.

Povinná izolácia sa týka aj tých, ktorí v uplynulých dvoch týždňoch navštívili iné krajiny. V takomto prípade je osoba testovaná PCR metódou najskôr na ôsmy deň izolácie, ukončená môže byť iba obdržaním negatívneho výsledku testu. "Nie je možné ju ukončiť bez testovania," upozorňuje Račková. Deti do desiatich rokov musia byť otestované iba v prípade, ak o tom rozhodne ošetrujúci lekár. Izolácia sa im skončí zároveň s ostatnými členmi spoločnej domácnosti.

Výnimky sa zachovali

ÚVZ SR zároveň pripomína, že pri návrate na Slovensko je potrebné zaregistrovať sa na http://korona.gov.sk/ehranica. Tí, ktorí na Slovensko priletia, majú povinnosť vyplniť elektronický formulár. Vracajúci sa občania by nemali zabudnúť informovať ani svojho ošetrujúceho lekára, prípadne miestne príslušného lekára samosprávneho kraja.

Výnimky zo 14-dňovej izolácie po príchode na Slovensko sú rozdelené do troch skupín. Platia napríklad pre pendlerov v susedných štátoch, študentov, osoby starajúce sa o blízkych, osoby obhospodarujúce pozemky, kultúrnu oblasť či spravodajsko-mediálnu produkciu. Pribúda kategória pre vymedzený okruh športovcov pri tréningovom procese alebo účasti na profesionálnych súťažiach s podporným stanoviskom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR.

Druhá skupina výnimiek sa týka osôb so špecifickým režimom, a to pendlerov v krajinách EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska, Islandu a Veľkej Británie, osôb, ktoré prekonali ochorenie COVID-19, a osôb, ktoré boli zaočkované aj druhou dávkou vakcíny pred viac ako 14 dňami.

Výnimky z izolácie a preukázania sa negatívnym testom stále platia napríklad pre posádku nákladnej dopravy, záchranárov, pohrebné služby, kritickú infraštruktúru, osoby potrebujúce liečbu či diagnostiku. Bližšie podmienky prekročenia hraníc v takýchto prípadoch sú definované vo vyhláške.

ÚVZ: Každé vycestovanie zvážte

Slovensko sprísňuje režim na hraniciach v súvislosti s novými mutáciami vírusu SARS-CoV-2. Mutácie viedli k zhoršovaniu epidemiologickej situácie v oblastiach, v ktorých sa rozšírili. Ide o krok, ktorý má tlmiť počet ochorení, hospitalizácií a úmrtí. Hygienici odporúčajú dobre zvážiť každý účel cesty do zahraničia, cesta za rekreáciou sa neodporúča.

(tasr)

  |  

Odborníci radia Krajčímu rokovať o nákupe Sputnika. Valášek: Rusko neposkytlo dosť údajov

Poslanec Tomáš Valášek má obavy, či by ruská vakcína prešla objektívnym testom. Odkazuje na Maďarsko, kde podľa diplomatov bola schválená po politickom tlaku.

Pandemická komisia odporučila vláde, aby začala rokovať s ruskou stranou a vzhľadom na závažnú epidemickú situáciu a nedostatok vakcín zaobstarala dostatočné množstvo vakcín Sputnik V. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) o tom informoval po utorkovom zasadnutí komisie. Vládny kabinet sa má témou zaoberať vo štvrtok (18. 2.)

Valášek: Rusko neposkytlo ani zďaleka dosť údajov na posúdenie

Na rokovaní pandemickej komisie v súvislosti s vakcínou Sputnik zazneli aj argumenty odborníkov, že Rusko neposkytlo ani zďaleka dosť údajov na zodpovedné posúdenie bezpečnosti vakcíny. Vyhlásil to predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) po rokovaní pandemickej komisie o tejto téme.

Reagoval tak na tvrdenia premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), že "niektorí politici vedú svätú vojnu" proti názoru odborníkov, že vzhľadom na meškanie dodávok vakcín schválených EÚ je namieste, aby vláda začala s Ruskom rokovať o dodávke Sputnika.

"Počul som od odborníkov, ktorí schvaľujú všetky liečivá na Slovensku, že Rusko neposkytlo ani zďaleka dosť údajov na to, aby Slovensko mohlo zodpovedne posúdiť, či je vakcína Sputnik bezpečná. Počul som, ako iní 'odborníci', ktorých citujete, otvorene zavádzali, že Sputnik je v pohode, lebo ho používajú iné krajiny EÚ. Nie. Používa ho presne jedna – Maďarsko. A naši vlastní diplomati hlásia, že autorizáciu Sputnik dostal len pod silným politickým tlakom od vlády. Prešiel by objektívnym testom?" reagoval Valášek.

S vakcínami by sa nemali hrať geopolitické hry

Poznamenal, že počul i opakované zavádzania v otázke, či už výrobca vakcíny Sputnik požiadal o autorizáciu Európsku liekovú agentúru (EMA). Valášek tvrdí, že nepožiadal, a odvoláva sa na vyjadrenie agentúry. Pýta sa, prečo tak neurobil, keď je to skvelá vakcína. Súhlasí však, že s vakcínami by sa nemali hrať geopolitické hry.

"Ak bude mať Sputnik autorizáciu od EMA, určite ňou očkujme," zdôraznil s tým, že iba očkovanie nás vyvedie z koronakrízy. Podotkol však, že zodpovedný politik si dá záležať na poctivom overení nového lieku, pretože ide o zdravie všetkých a o dôveru ľudí v proces očkovania. "To nie je svätá vojna. To je zdravý rozum a súdnosť," podotkol.

(tasr, min)

  |  

Prezidentka dala priestor odborníkom. Ďalší tvrdý útok na vládu

Máme katastrofálny zber dát a málo sekvenujeme vzorky, sťažujú sa analytici, ktorí tak tápu v tme pri predikciách vývoja pandémie. Nevedia ani to, prečo nezaberá lockdown.

Situácia je naozaj vážna a je nevyhnutné zreflektovať aktuálny vývoj, povedala prezidentka Zuzana Čaputová po stretnutí s odborníkmi o vývoji pandémie. „Je potrebná zmena štýlu vládnutia,“ zopakovala svoje staršie vyjadrenie, vyhla sa však otázke, či by mal minister zdravotníctva Marek Krajčí odstúpiť. Napriek tomu jej dnešná tlačovka je najmä tvrdým útokom na ministra Krajčího a politiku vlády.

Pandémia je výlučne odborná, nie politická záležitosť, vo viacerých vyjadreniach kritizovala prezidentka Čaputová vládu. Spomenula aj psychologický účinok „modrého papierika“ z antigénového testovania, po ktorom sa ľudia správali uvoľnenejšie a nezodpovednejšie.

Nevieme nič

Matematik Richard Kollár kritizoval vládu za to, že k analytikom sa nedostávajú základné dáta o víruse, údaje o vývoji situácie a informácie z nemocníc, na základe ktorých by dokázali hľadať odpovede, predikovať vývoj a hľadať odpovede na mnohé otázky.

„Nemáme informácie o pacientoch, kto prichádza, kto odchádza, odkiaľ, nevieme z toho odvodiť nič o nákaze,“ povedal.

„Nemáme žiadne údaje o trasovaní, nevieme tak odvodiť, aký má efekt. Nevieme, ako sa vyvíja prevalencia v čase. Netušíme, ako vyhodnocovať reprodukčné číslo.“

Odborníci tak nevedia zhodnotiť ani to, prečo nezaberá lockdown. Kollár sám netuší, prečo sú niektoré okresy červené a niektoré čierne.   

Juhoafrický typ už u nás môže byť rozšírený

Virológ Klempa korigoval obavy z takzvaného československého vírusu a odmietol jeho používanie vo verejnej debate. „Tento kmeň tu bol prítomný už na jeseň, prispel k zhoršeniu situácie, no dnes už je vytlačený britským vírusom.“

Väčšie obavy má z príchodu juhoafrického a brazílskeho variantu, ktoré sú odolnejšie voči imunitnej reakcii a očkovaniu. „Je pri nich vyššia šanca reinfekcií.“ Keďže ale na Slovensku sekvenujeme veľmi málo vzoriek, analytici a virológovia sú sčasti slepí k vyhodnocovaniu toho, ako sa u nás mutácie presadzujú.

Lekár Peter Visolajský upozornil, že množstvo úmrtí, ktorému dnes čelíme, sú odvrátiteľné úmrtia, ktorým sa dalo zabrániť. „Súvisí to s tým, v akom stave máme zdravotníctvo, na čo sme dlho upozorňovali a dnes platíme vysokú cenu.“   

Tlačovka sa tak stala doteraz najtvrdším útokom na ministra zdravotníctva Mareka Krajčího.

Ten krátko na to uviedol, že situácia sa mierne zhoršila, ale nie razantne. Reprodukčné číslo mierne narástlo a pohybuje sa na úrovni 1 až 1,1. Počet voľných lôžok s kyslíkom klesol na 712. Počet úmrtí na ochorenie či s ochorením COVID-19 je na čísle 7 365.

Zaočkovaných už bolo 30 percent všetkých učiteľov.

  |  

Matovič: Mali by sme začať rokovať s Ruskom o vakcíne Sputnik. Remišová hovorí o pokusných králikoch

Pandemická komisia sa na utorkovom rokovaní zaoberá otázkou dodávok ruskej vakcíny Sputnik. Potvrdil to premiér Igor Matovič na sociálnej sieti s tým, že by mala vláda začať s rokovaním s ruskou stranou o dodávkach.

Téme sa podľa slov predsedov viacerých koaličných poslaneckých klubov venovala aj pondelková koaličná rada. Šéfovia klubov Anna Zemanová, Michal Šipoš a Peter Pčolinský pre TASR uviedli, že v otázke nákupu vakcíny sa čaká na odporúčanie pandemickej komisie. Problém má predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, ktorá chce počkať na výsledky rokovaní výrobcov Sputnika s Európskou agentúrou pre lieky (EMA).

"Všetci špičkoví slovenskí odborníci na infektológiu, imunológiu a epidemiológiu prišli na zasadnutie komisie so stanoviskom, že vzhľadom na katastrofálne meškanie dodávok EÚ registrovaných vakcín je na mieste, aby vláda začala rokovať s ruskou stranou o dodávke vakcín Sputnik V," tvrdí premiér s tým, že niektorí politici sú proti názoru odborníkov. Sputnik označil za vakcínu s vynikajúcou účinnosťou. "A v situácii, v ktorej sa nachádzame, by sa ňou dobrovoľne dali zaočkovať milióny ľudí na Slovensku," dodal.

Remišová: Ľudia nemôžu byť pokusnými králikmi

Remišová pre TASR uviedla, že ľudia na Slovensku nemôžu byť pokusnými králikmi a treba počkať na hodnotenie zo strany EMA. Výrobca Sputnika už podľa Remišovej s agentúrou konzultuje postupy a v krátkom čase by sa mohlo začať oficiálne hodnotenie. Zdôraznila, že strana Za ľudí podporuje očkovanie všetkými dostupnými vakcínami, ale až po riadnom preskúmaní ich bezpečnosti a účinnosti na rôzne vekové skupiny zo strany EMA. "Vakcíny tam hodnotia desiatky expertov z celej Európy a vďaka veľmi prísnemu hodnoteniu, jednému z najprísnejších na svete, si môžu byť ľudia na Slovensku istí, že sa využívajú iba tie najlepšie očkovacie látky," zdôraznila s tým, že očkovanie je založené na dôvere a skratky sa nám môžu vypomstiť.

Téme sa venovala aj koaličná rada v pondelok. "Jedna z tém včerajšej koaličnej rady bol aj nákup ruskej vakcíny Sputnik, o ktorej však dnes bude rozhodovať pandemická komisia, respektíve sa prihliada na jej rozhodnutie, či Slovensko nakúpi aj túto vakcínu," povedal pre TASR Pčolinský. Dodal, že Sme rodina podporuje aj nákup ruskej vakcíny. Podľa Zemanovej ostala diskusia otvorená s tým, že sa treba poradiť s pandemickou komisiou. Podotkla, že vakcína zatiaľ nemá príslušné registrácie od EMA ani Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL). "V oblasti registrácie sa treba obrátiť na ŠÚKL, či sú schopní ju zaregistrovať. Bez príslušnej registrácie s tým nebudeme súhlasiť," poznamenala.

(tasr)