Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hirman: Azerbajdžan by mohol navyše dodávať okolo 5 miliárd m3 plynu

Z Azerbajdžanu by mohlo do strednej a východnej Európy prichádzať navyše až päť miliárd kubických metrov (m3) zemného plynu ročne. V stredu po rokovaní vlády to v rozhovore pre televíziu TA3 povedal dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. Spresnil tak utorkovú (25. 4.) informáciu o podpise memoranda o porozumení medzi prepravcami plynu z Bulharska, Rumunska, Maďarska, Azerbajdžanu a Slovenska.

„Cez tieto prepojenia, ktoré už existujú medzi našimi krajinami, teda od Turecka cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko až na Slovensko, hovoríme o možnosti dodávok celkovo ročne až do piatich miliárd kubických metrov plynu pre všetky tieto krajiny, čo je celkom zaujímavý objem," povedal Hirman.

Minister zdôraznil, že plyn z Azerbajdžanu by eliminoval problémy s dodávkami z Ruska. Cenu plynu na Slovensku by tieto dodávky nijak neovplyvnili, nakoľko sa podľa Hirmana vždy odvíja od spotových cien na trhoch.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda: Deficit v tomto roku vzrastie na 6,3 percenta HDP, nová vláda bude musieť šetriť

Slovenská ekonomika sa v čase energetickej a inflačnej krízy vyhne recesii, keď hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku vzrastie o 1,3 percenta. Deficit v tomto roku najmä v dôsledku veľkého objemu energetických kompenzácií vystúpi na 6,3 percenta HDP. V nasledujúcich troch rokoch bude musieť nová vláda prijať konsolidačné opatrenia v objeme takmer 2,8 percenta HDP. Vyplýva to z Programu stability Slovenskej republiky na roky 2023 až 2026, ktorý v stredu schválila vláda.

„Od budúceho roku čaká slovenskú ekonomiku silnejšie oživenie podporené vývojom v eurozóne a teda aj vyšším výkonom nášho exportu. Rast ekonomiky v najbližších troch rokoch v priemere nad 2 percentá bude mierne tlmiť plánovaná konsolidácia verejných financií," uviedol rezort financií v schválenom materiáli.

Podchladenú ekonomiku pomôžu naštartovať investície zo štrukturálnych fondov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Trh práce ostane podľa schváleného materiálu odolný, aj keď dynamika tvorby pracovných miest bude mierna. Inflácia ustúpi v tomto roku k 10 percent a reálne mzdy mierne porastú.

Pre ekonomiku ostávajú miernym rizikom ceny energií pre firmy, kde neistotu udržuje aj pokračujúca vojna na Ukrajine. Rizikom je aj slabšie čerpanie prostriedkov plánu obnovy, ktoré by v pesimistickom scenári odkrojilo polovicu z očakávaného ekonomického rastu v tomto aj v budúcom roku.

Do roku 2026 program stability navrhuje pokles nominálneho deficitu o takmer dve tretiny, z aktuálnych vyše 6 percent HDP blízko k 2 percentám HDP. „Bez reakcie by hrubý dlh v najbližších troch rokoch rástol. Pod úrovňou 60 percent HDP sa stabilizuje len za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov deficitu," dodalo ministerstvo financií.

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Polícia za prvý štvrťrok odhalila o 40 percent viac migrantov než vlani

Česká cudzinecká polícia odhalila za prvé tri mesiace tohto roka 2658 nelegálnych migrantov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to o 40 percent viac. Nárast súvisí najmä s nelegálnym pobytom občanov Ukrajiny a Moldavska, ktorí si mysleli, že majú v Česku nárok na dočasnú ochranu. Štatistiku na svojom webe zverejnila v stredu česká polícia, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Z celkového počtu odhalili policajti 2550 ľudí pri nelegálnom pobyte. „Tento nárast súvisí s prípadmi, keď boli zaisťovaní cudzinci, predovšetkým občania Ukrajiny a Moldavska, ktorí sa na území Českej republiky zdržiavali v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov a mylne sa domnievali, že majú — vzhľadom na vojnu na Ukrajine — nárok na dočasnú ochranu," vysvetlil hovorca Riaditeľstva služby cudzineckej polície Josef Urban.

Zvyšných 108 osôb zaistili pri nelegálnej migrácii cez vonkajšiu schengenskú hranicu ČR, čo je medziročne o 163 percent viac. Polícia to pripisuje zvýšenej frekvencii leteckej dopravy po uvoľnení reštrikcií súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.

Pri tranzitnej nelegálnej migrácii cez územie ČR odhalili 207 ľudí. V porovnaní s vlaňajškom je to približne o osem percent viac. Najčastejšie išlo o občanov Sýrie, Turecka, Maroka a Indie. „Z hľadiska smeru na pozemnej hranici prevládal vstup zo Slovenska," uviedla polícia.

Falošným dokladom totožnosti sa preukázalo 65 nelegálnych migrantov. Podľa českej polície išlo najčastejšie o sfalšované rumunské, slovenské a bulharské doklady.

Z dôvodu vysokého počtu tranzitujúcich nelegálnych migrantov zaviedla česká vláda vlani v septembri kontroly na hraniciach so Slovenskom. Od februára sú kontroly už len náhodné na oboch stranách hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Navaľnyj je opäť v trestnej cele

Súd v Moskve v stredu posudzuje návrh vyšetrovateľa, aby mal ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj obmedzený prístup k spisom prípadu, v ktorom je obvinený z extrémizmu. Samotný Navaľnyj toto obvinenie označil za absurdné a dodal, že ak ho súd uzná za vinného, hrozí mu až 35 rokov. Informovala o tom britská stanica BBC.

Navaľnyj sa na predsúdnom konaní zúčastnil prostredníctvom videokonferencie z väznice IK-6 vo Vladimirskej oblasti, kde si odpykáva trest.        

Navaľného tím na sociálnych sieťach dodal, že zasadnutie súdu bolo pre verejnosť a novinárov uzavreté na základe žiadosti prokuratúry a rozhodnutia sudkyne, ktorá pred časom predĺžila vyšetrovaciu väzbu pre iných opozičných politikov a aktivistov – Iľju Jašina a Lilije Čanyševovovej.

Podľa Navaľného rozhodnutie sudkyne vylúčiť z procesu verejnosť súvisí s tým, že doteraz vo väzení nemal možnosť oboznámiť sa so svojím vyšetrovacím spisom. Jeho tím na sociálnych sieťach vysvetlil, že Navaľnému „nedovolia pracovať s dokumentmi: prinesú mu ich na podpis o prevzatí a hneď ich odnesú".

Navaľnyj považuje obvinenia, ktoré voči nemu boli vznesené, za absurdné. Dodal, že vyšetrovateľ prípadu ho v pondelok informoval, že z jeho kauzy bolo na samostatné konanie vyčlenené stíhanie v kauze terorizmu. Navaľnyj dodal, že v tejto kauze bude údajne pojednávať vojenský súd. Poznamenal, že mu hrozí doživotie.

Okrem toho Navaľnyj prostredníctvom svojich sociálnych sietí oznámil, že po odchode zo súdnej siene sa v rámci kárneho opatrenia vracia do trestnej cely (ŠIZO). Predchádzajúci trest za porušenie väzenskej disciplíny mu pritom vypršal len v pondelok.

Navaľnyj podotkol, že v jeho prípade zjavne prestalo platiť „železné pravidlo väzníc, ktoré sa v ZSSR a Rusku prísne dodržiavalo": medzi nadväzujúcimi trestmi v ŠIZO musel väzeň dostať deň na "zotavenie" v bežnej cele.

Jeho najnovší pobyt v ŠIZO je už 14. v poradí za uplynulých deväť mesiacov.         

Navaľnyj bol v marci 2022 odsúdený na deväť rokov väzenia po tom, ako ho uznali za vinného z podvodu a pohŕdania súdom.

Na podporu Navaľného bola v uplynulých týždňoch vo viacerých mestách Európy vystavená takmer verná kópia cely, do ktorej ho umiestňujú, keď mu väzenské úrady udelia disciplinárny trest.

Autorom tohto projektu je Navaľného brat Oleg, ktorý strávil vo väzení 3,5 roka po odsúdení v kauze Yves Rocher ; Alexej Navaľnyj ako spoluobvinený v tomto prípade vtedy dostal podmienečný trest. Olega počas výkonu trestu poslali do trestnej cely najmenej sedemkrát.

Prezentácia väzenskej cely je súčasťou medzinárodnej politickej kampane Slobodu pre Navaľného.

(tasr)

Minúta  |  

Pre konferenciu Globsec vláda dočasne obnoví kontroly na hraniciach

Od 24. mája do 8. júna sa dočasne obnovia kontroly na hraniciach SR s Rakúskom, Maďarskom, Poľskom a Českom a na medzinárodných letiskách. Dôvodom je zaistenie bezpečnosti počas konania konferencie Globsec 2023 Bratislava Forum. Návrh v stredu schválila vláda.

Na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec v dňoch 29. až 31. mája sa zúčastnia významné politické a iné osobnosti verejného života z Európy a z ostatných častí sveta. „Prioritou je preto zaistenie vysokého bezpečnostného štandardu tohto významného medzinárodného podujatia. Materiál som predložil ako iniciatívny a toto opatrenie je dočasné," povedal dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).

Cieľom kontrol je prijatie nevyhnutných opatrení súvisiacich so zabezpečením verejného poriadku a bezpečnosti na území Slovenskej republiky počas konania podujatia. Rozsah vykonávania hraničných kontrol na týchto hraniciach bude podľa ministerstva vnútra vychádzať z aktuálnych hrozieb a bude obmedzený na nevyhnutný čas. "Policajný zbor bude tieto opatrenia vykonávať tak, aby dochádzalo iba k minimálnemu vytváraniu čakacích dôb na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky," deklaroval rezort.

Pozemné hranice SR s Poľskom, Českom, Rakúskom a Maďarskom bude možné počas trvania kontrol prekračovať iba na vybraných hraničných priechodoch s výnimkou zložiek integrovaného záchranného systému, osôb vykonávajúcich práce na poľnohospodárskych alebo lesných pozemkoch, poľovníkov a rybárov pri výkone svojej činnosti do piatich kilometrov od vnútornej hranice. Vlaková a letecká medzinárodná doprava nebude v tejto súvislosti žiadnym spôsobom obmedzovaná alebo zmenená.

Rezort vnútra odporúča všetkým osobám vstupujúcim na územie SR mať pripravené cestovné doklady, aby proces kontroly urýchlili. Občanom Slovenskej republiky a Európskej únie postačuje občiansky preukaz. Občania iných štátov musia mať cestovný pas, prípadne iné doklady, ktoré ich oprávňujú na pobyt na území Slovenskej republiky, ako napríklad pobytový preukaz či víza.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecké a britské stíhačky vzlietli k trom ruským lietadlám nad Baltským morom

Nemecké a britské stíhačky Eurofighter boli vyslané na identifikáciu troch ruských vojenských lietadiel, ktoré vstúpili do medzinárodného vzdušného priestoru nad Baltským morom bez zapnutého transpondéra. V stredu o tom informovali na Twitteri nemecké vzdušné sily. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Išlo o dve stíhačky Suchoj Su-27 a jedno prieskumné lietadlo Iľjušin Il-20, spresnili nemecké vzdušné sily, ktoré zverejnili aj fotografie ruských strojov.

Agentúra AFP pripomína, že Nemecko ako člen Severoatlantickej aliancie (NATO) pomáha monitorovať vzdušný priestor nad pobaltskými štátmi, ktoré na to nemajú vlastné prostriedky. Monitoring sa zintenzívnil po vlaňajšom začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Podobnú operáciu absolvovalo v utorok nórske letectvo, ktorého stíhačky vzlietli na identifikáciu skupiny ruských vojenských lietadiel v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Barentsovým morom. Tvorili ju dva bombardéry Tu-160, dve tankovacie lietadlá Il-78 a tri stíhačky MiG-31.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.