Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štátna tajomníčka Brocková: Slovensko podporuje predĺženie iniciatívy na vývoz ukrajinského obilia

Krajiny EÚ podporujú opätovné predĺženie čiernomorskej obilnej iniciatívy. V rozhovore pre spravodajcu TASR to vo štvrtok v Bruseli uviedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci - segment rozvojová politika.

Brocková uviedla, že Rada ministrov sa intenzívne venovala globálnym dopadom vojny na Ukrajine. Hosťom diplomatov EÚ bola generálna tajomníčka Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) Rebecca Greenspanová.

"Bola to dobre načasovaná návšteva. Z Bruselu odchádza do Moskvy a je to jedna z hlavných aktérok pri rokovaniach o čiernomorskej obilnej iniciatíve. Všetci sme vyjadrili podporu týmto rokovaniam a veríme, že čiernomorská iniciatíva bude predĺžená," uviedla Brocková s odkazom na iniciatívu, ktorú vlani v júli pomohli sprostredkovať Turecko a OSN, a ktorá aj napriek vojne umožňuje čiastočný vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov na svetové trhy.

Rusko v marci tohto roku súhlasilo s predĺžením iniciatívy po dobu 60 dní, do polovice mája.

Brocková za Slovensko predstavila tri body. Ten prvý sa týka pokračovania čiernomorskej iniciatívy, zároveň s tým však treba hľadať aj iné doplňujúce nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii. Napríklad koridory solidarity pre vývoz ukrajinského obilia.

Upozornila tiež, že okrem krátkodobých priorít EÚ musí venovať pozornosť aj znižovaniu závislosti krajín tretieho sveta a pomáhať budovať kapacity "globálneho juhu" na to, aby táto oblasť bola sebestačnejšia pri produkcii potravín a v energetickej nezávislosti.

Do tretice sa vyslovila za to, aby EÚ aj naďalej prehlbovala strategickú komunikáciu s krajinami tretieho sveta, čo znamená zápasiť so šírením ruských naratívov a vysvetľovať dôvody vojny na Ukrajine a situáciu s tým vzniknutú v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti, energetiky a migrácie.

Rokovalo sa aj o rekonštrukcii Ukrajiny

Diplomati v Bruseli rokovali aj s predsedom Európskej investičnej banky (EIB) Wernerom Hoyerom.

"EIB je konkrétnym nástrojom, ktorý EÚ má, aby sa mohla cez rôzne projekty angažovať v tretích krajinách. Táto banka je veľmi aktívna aj na Ukrajine pri poskytovaní okamžitej pomoci na opravu zničenej kritickej infraštruktúry," vysvetlila Brocková.

Podľa jej slov EIB bude veľmi dôležitá aj po skončení vojny pri strednodobej rekonštrukcii Ukrajiny.

Brocková upozornila aj na význam blížiacej sa júnovej konferencie v Londýne, ktorá má zhodnotiť stav súčasnej pomoci pre Ukrajinu a zmobilizovať zdroje zo súkromného sektora pre okamžité potreby Ukrajiny a strednodobé rekonštrukčné plány.

Rada ministrov sa sústredila aj na otázku rekonštrukcie rozvojových bánk vo svete, a to z pohľadu ich kapitálovej sily, aby boli schopné poskytovať podporu krajinám tretieho sveta v ich boji s klimatickými zmenami a novými globálnymi výzvami.

(tasr, est)

Minúta  |  

Erdogan v predvolebnej kampani: Sme proti LGBT. Rodina je posvätná. Silná rodina znamená silný národ

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok počas kampane pred prezidentskými a parlamentnými voľbami opäť verbálne zaútočil proti LGBTQ+ ľuďom, keď na zhromaždení v čiernomorskom meste Giresun vyhlásil: "Sme proti LGBT".

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že tento najdlhšie slúžiaci turecký líder zintenzívnil predvolebnú kampaň po tom, ako ho z nej minulý týždeň na tri dni vyradili zdravotné ťažkosti.

AFP konštatuje, že Erdogan v poslednom čase prakticky denne útočí na Západ aj na opozíciu, ktorá podporuje takzvanú liberálnu agendu zahŕňajúcu práva LGBTQ+ ľudí a žien.

"Sme proti LGBT... Rodina je pre nás posvätná. Silná rodina znamená silný národ. Bez ohľadu na to, čo robia, nám stačí Boh," vyhlásil Erdogan na zhromaždení v Giresune.

AFP poukázala aj na to, že ešte donedávna Erdogan viedol menej konfrontačnú kampaň, čo súviselo aj s februárovým ničivým zemetresením v Turecku a veľkým počtom jeho obetí. S blížiacim sa termínom volieb - 14. mája - sú však Erdoganove prejavy čoraz ostrejšie.

"Opäť sa snaží zjednotiť okolo seba zástupy, a to vybičovávaním večných kultúrnych vojen," povedala pre agentúru AFP Gönül Tolová, riaditeľka Blízkovýchodného inštitútu v Turecku.

"Vedie kampaň v mešitách, nepravdivo tvrdí, že opozícia zruší riaditeľstvo pre náboženské záležitosti (diyanet), a ostrakizuje komunitu LGBTQ tým, že ju označuje za nečistú a úchylnú," objasnila Tolová.

Erdoganov najsilnejší vyzývateľ Kemal Kiličdaroglu na Erdoganove slovné výpady nereaguje, uvádza AFP.

Kiličdaroglu a koalícia šiestich opozičných strán kandidujúca v parlamentných voľbách sa snažia viesť inkluzívnejšiu kampaň, v ktorej sa namiesto reakcií na Erdoganove prejavy zameriava na vlastné témy: patrí medzi ne riešenie sociálnej nerovnosti a polarizácia
medzi komunitami v Turecku.

Kiličdaroglu sa tiež zaväzuje obnoviť poriadok v ekonomike a zabezpečiť finančné prostriedky od západných investorov, ktorí Turecko opustili v posledných rokoch Erdoganovej vlády.

Erdogan počas kampane čelí kritike za hospodársku krízu i občanom nespokojným s reakciou vlády na februárové zemetrasenie, ktoré si na juhovýchode Turecka vyžiadalo viac ako 50-tisíc obetí.

Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že volebný súboj medzi 69-ročným úradujúcim prezidentom a 74-ročným Kiličdaroglom bude zrejme veľmi tesný. Súčasne bude jeden z najdôležitejších v postosmanskej histórii Turecka.

(tasr)

Minúta  |  

V kauze Mýtnik vypovedal Makó, obhajca hovorí o nulovej dôkaznej hodnote

Výpoveďou bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa pokračovalo vo štvrtok na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Obžalobe z ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti čelí šesť osôb, medzi nimi podnikateľ Jozef B., jeho syn Jozef B. či bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko K.

Makó podrobne opisoval, ako sa v roku 2014 dostal do funkcie, o vzťahoch s exprezidentom finančnej správy (FS) Františkom Imreczem a podnikateľom Michalom Suchobom, majiteľom firmy Allexis, ktorá dodávala IT systémy pre FS. Hovoril tiež o projektoch, s ktorými mali súvisieť zmanipulované tendre a aj o tom, ako raz alebo dvakrát viezol Imreczeho za obžalovaným Jozefom B. starším, aby ho informoval o dianí na FS, o výberových konaniach a personálnych otázkach.

"Jeho výpoveď má veľmi nízku dôkaznú hodnotu. Na FS nastúpil v septembri 2014 a informačné systémy Aladin boli obstarané v roku 2013. Je to svedok, ktorý sa objektívne nemôže vyjadrovať k obstarávaniu, ani k machináciám. Neviem, prečo ho sem prokurátor volal," konštatoval pre TASR obhajca Michal Mandzák.

Ako tiež zdôraznil, je evidentné, že Makó nemá znalosti o informačných systémoch na FS. "Hovorí o tom, že FS využívala informačný systém e-kolok, čo však nebola pravda, lebo ten obstarala Slovenská pošta a dodávateľom nebola spoločnosť Allexis. Takže nulová dôkazná hodnota," zdôraznil Mandzák.

Podľa neho ide o manipuláciu trestného konania. "Makó bol oznamovateľom. V tejto trestnej veci vypovedal viackrát k projektom spoločnosti Allexis a ani raz neoznačil môjho klienta, ale iné osoby. Keď vyšetrovateľa vymenila vyšetrovateľka, prvá otázka bola, kto má vplyv na FS a vtedy začína rozprávať o mojom klientovi," objasnil Mandzák.

Robert Kaliňák, obhajca Radka K. vo štvrtok predložil senátu ŠTS ďalší návrh na doplnenie dokazovania, ktorý má potvrdzovať hrubé manipulovanie s trestnými konaniami, vrátane Mýtnika.

"Ide o súbor nahrávok, kde sa nachádzajú viaceré časti, ktoré priamo hovoria o príprave a podsúvaní dôkazov aj v kauze Mýtnik," uviedol Kaliňák. Vyplýva z nich, že svedkovia boli vopred inštruovaní, čo majú vypovedať tak, aby sa ich výpovede zhodovali. Žiada preto, aby sa súd s nimi oboznámil a tak posudzoval dôveryhodnosť svedkov. "Aj to potvrdzuje, že celá obžaloba stojí na vode," dodal Kaliňák.

Obžaloba v kauze Mýtnik sa týka porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zločinu prijímania úplatku. V jednom skutku bola ustálená škoda prevyšujúca sumu 45 miliónov eur. Obvineniu čelí aj Martin B., Milan G. a Miroslav S. Obžalovaní vinu popierajú.

(tasr)

Minúta  |  

USA odmietajú svoju účasť na útoku dronmi na Kremeľ, Putina ukázali v TV

Biely dom poprel akúkoľvek účasť na údajnom útoku dronom na Kremeľ. Reagoval takto na tvrdenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý Washington obvinili, že navádzal Ukrajinu na útok.

"Nemáme s tým nič spoločné," povedal hovorca Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v televízii MSNBC. "Peskov klame," dodal Kirby.

Kirby v stredajšom rozhovore pre MSNBC zopakoval, že Washington nepodporuje ani neschvaľuje útoky Ukrajiny mimo jej hraníc.

Rusko tvrdí, že Ukrajina v noci na stredu uskutočnila "teroristický útok", keď nad Kremeľ v centre Moskvy údajne vyslala dve bezpilotné lietadlá. Cieľom bolo zabiť ruského prezidenta Vladimira Putina. Kyjev tieto tvrdenia rozhodne poprel.

Peskov, ktorý je roky Putinovým hovorcom, vo štvrtok okrem toho vyhlásil, že "rozhodnutia o takýchto útokoch sa neprijímajú v Kyjeve, ale vo Washingtone".

Uviedol tiež, že "snahy Kyjeva a Washingtonu popierať akúkoľvek zodpovednosť (v súvislosti s útokom) sú úplne smiešne. Rozhodnutia o takýchto útokoch sa neprijímajú v Kyjeve, ale vo Washingtone. Kyjev len robí to, čo od neho chcú," dodal Peskov.

Incident v Kremli sa odohral krátko po niekoľkých výbuchoch v strategicky dôležitých objektoch a vykoľajeniach vlakov na ruskom a okupovanom ukrajinskom území, podotkla agentúra AFP.

Kremeľ vo štvrtok deklaroval, že po údajnom útoku dronmi sa v Moskve sprísnia bezpečnostné opatrenia.

Peskov súčasne informoval, že Putin vo štvrtok pracuje v komplexe Kremľa, kde sa okrem iného stretne s ministrom ekonomického rozvoja Maximom Rešetnikovom.

Zábery z ich stretnutia odvysielali ruské televízie. Šlo o prvé takéto zábery od incidentu s dronmi, konštatovala AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina vie, že počas vojny s Ruskom sa nestane členom NATO, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok počas návštevy v Haagu vyhlásil, že Ukrajina si je vedomá toho, že nebude môcť vstúpiť do NATO, kým bude bojovať s Ruskom. Informovala o tom agentúra AFP.

"Sme realisti - vieme, že počas vojny nebudeme v NATO," povedal Zelenskyj po stretnutí s premiérmi Holandska a Belgicka - Markom Ruttem a Alexandrom De Croom, ktoré sa uskutočnilo v sídle Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu.

Zelenskyj však súčasne dodal: "Chceme však dať veľmi jasný signál, že po vojne budeme v NATO."

Ukrajina zintenzívnila volanie po rýchlom členstve v NATO po spustení ruskej invázie vo februári 2022. V integrácii do aliancie vidí totiž jedinú skutočnú záruku svojej bezpečnosti, konštatovala tento týždeň vo svojej správe agentúra DPA.

Podľa diplomatických zdrojov z prostredia NATO bude skutočný pokrok v otázke členstva Ukrajiny možný až vtedy, keď vyjde ako víťaz z vojny s Ruskom. Aliancia sa už potom nebude musieť báť toho, že sa prijatím Ukrajiny stane priamym účastníkom vojny.

Členské krajiny NATO boli doteraz veľmi vágne, pokiaľ ide o konkrétny časový harmonogram vstupu pre Ukrajinu či Gruzínsko aj preto, že dobre vedia, že Rusko považuje rozšírenie Aliancie o tieto krajiny za "červenú čiaru".

(tasr)

Minúta  |  

Remišová: Riešením Vlčanovej kauzy je vzdanie sa nároku na dotáciu

Riešením kauzy o pridelení dotácie rodinnej spoločnosti nie je vzdanie sa funkcie, ale vzdanie sa nároku na dotáciu. Dočasne poverenému ministrovi pôdohospodárstva Samuelovi Vlčanovi to odkázala vicepremiérka a šéfka Za ľudí Veronika Remišová.

Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) nepovažuje Vlčanovo rozhodnutie odísť z funkcie za správne. Tvrdí, že treba zistiť, či bol prísľub dotácie oprávnený. Ak to tak nie je, mali by to podľa neho riešiť orgány činné v trestnom konaní.

"Kolega Vlčan oznámil odchod z funkcie po tom, ako sa prevalila kauza s dotáciou pre jeho firmu. Pán kolega, nie odchod z funkcie, ale vzdanie sa nároku na dotáciu je riešením a signálom pre ľudí, že to s dôveryhodným vládnutím myslíte vážne," odkázala Vlčanovi na sociálnej sieti Remišová.

Karahuta si myslí, že Vlčanov odchod z funkcie spôsobí nervozitu a nespokojnosť farmárov, dodal, že na prácu rezortu prijímal pozitívne reakcie. Poslanec argumentuje, že viacero politikov má vlastné firmy. Zdôraznil, že Vlčan si nevyplatil dotáciu z vlastného rezortu. "Niekto tu žiadosť poslal, ale niekto tu žiadosť vyhodnotil a ten prísľub niekto musel dať. Nech sa postaví pred kamery ten, kto prísľub dal. Nech povie, na základe čoho bola dotácia prisľúbená, či to bolo oprávnené alebo neoprávnené," povedal Karahuta novinárom v parlamente.

Líder OĽANO Igor Matovič očakáva od Vlčana, ako aj od dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja podrobné vysvetlenie prípadu. "Žiadosť Samuela Vlčana o uvoľnenie z funkcie ministra pôdohospodárstva považujeme len za prvý krok k nezávislému vyšetreniu kauzy, v ktorej sa ocitol nominant Eduarda Hegera," napísal Matovič na sociálnej sieti. OĽANO tiež očakáva od prezidentky Zuzany Čaputovej, že Vlčanovi bezodkladne odoberie poverenie riadenia ministerstva.

Dočasne poverený minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO) vo štvrtok oznámil, že ponúkol odchod z funkcie pre medializovanú kauzu rodinnej spoločnosti, ktorá dostala štátnu dotáciu 1,4 milióna eur.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.