Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Česku sa etablovala protisystémová skupina ľudí, uvádza v správe rezort vnútra

V Česku sa postupom času etablovala rôznorodá skupina protisystémovo naladených občanov, ktorí sú ovplyvnení rôznymi konšpiračnými teóriami. Uviedlo to české ministerstvo vnútra v správe o extrémizme, ktorú zverejnilo vo štvrtok.

Títo ľudia podľa správy rezortu vnútra nedôverujú štátu a princípom, na ktorých je založený, rovnako ani vláde a jej domácej a zahraničnej politike. „Majú pocit, že v aktuálnej situácii a spoločenskom usporiadaní ich hlas nie je a nebude vypočutý," uvádza sa v správe, ktorú v stredu schválila česká vláda.

Skupina sa podľa rezortu čoraz viac izoluje od zvyšku spoločnosti a jej členovia sa v názoroch prelínajú s extrémistickými a xenofóbnymi subjektmi. Minuloročné protesty, ktoré organizoval Ladislav Vrabel, podľa ministerstva dokazujú, že mobilizovať ľudí cez sociálne siete je pomerne jednoduché.

Extrémistickú a xenofóbne populistickú scénu v Česku ovplyvnilo v roku 2022 zdražovanie, energetická a migračná kríza, vojna na Ukrajine a pomoc utečencom. Väčšina kvázimediálnych platforiem sa podľa správy rezortu vnútra stala užitočným nástrojom prokremeľskej propagandy. Naďalej podľa ministerstva rezonovali témy súvisiace s protipandemickými opatreniami.

V rámci xenofóbnej populistickej scény sa objavovali antisemitské konšpiračné teórie a prvýkrát aj výpady proti Ukrajincom. „Ukrajinci utekajúci pred vojnou boli prezentovaní ako nevďační, rozmaznaní ľudia, ktorí do ČR prichádzajú len za výhodami," uvádza správa o extrémizme.

V reakcii na streľbu v bratislavskom klube Tepláreň sa polícia zaoberala xenofóbnymi skutkami, ktoré boli namierené proti LGBT+ komunite.

V roku 2022 sa v ČR stalo 149 trestných činov s nenávistným podtextom. Z trestných činov spáchaných z rasových, národnostných a iných nenávistných pohnútok bolo obžalovaných 102 osôb, odsúdených bolo 61 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko podporí misiu pre Ukrajinu výcvikom i vyslaním vojakov

Slovenská republika vyšle do veliteľských štruktúr vojenskej asistenčnej misie pre Ukrajinu (EUMAM UA) do šiestich príslušníkov Ozbrojených síl SR. Pôsobiť by mali na území členských štátov Európskej únie.

Vyplýva to z návrhu ministerstva obrany, ktorý vo štvrtok odsúhlasili poslanci Národnej rady.

Slovenskí vojaci a príslušníci Vojenskej polície by zároveň mohli na území SR poskytovať výcvik príslušníkom Ozbrojených síl Ukrajiny. „Účasť Slovenskej republiky v rámci EUMAM UA umožní rozšíriť a zosúladiť existujúce výcvikové iniciatívy členských štátov EÚ. Ozbrojené sily SR tak budú poskytovať výcvik ukrajinským ozbrojeným silám na území Slovenskej republiky v rámci misie EUMAM UA i za možnej účasti zahraničných partnerov. „Súčasne sa príslušníci Ozbrojených síl SR zapoja do príslušných veliteľských štruktúr na území členských štátov Európskej únie na podporu EUMAM UA," píše sa v predloženom materiáli.

Cvičenia na Slovensku by sa mohli konať za prítomnosti vojakov z členských krajín EÚ, Ukrajiny, USA a Spojeného kráľovstva.

Zapojenie Slovenska do výcviku príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl je podľa ministerstva nielen jasnou podporou legitímne sa brániacej Ukrajiny, prejavom súdržnosti na úrovni EÚ, ale i investíciou do obnovy bezpečného prostredia na našej východnej hranici v budúcnosti.

Cieľom EUMAM UA je naplniť urgentné požiadavky ukrajinských ozbrojených síl v oblasti výcviku a posilniť tak ich kapacity v boji za obnovenie teritoriálnej integrity Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach. Trvanie misie sa zatiaľ plánuje do konca roku 2024. Aktuálne má za cieľ poskytnúť výcvik pre 30-tisíc ukrajinských vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Georgievová vyzvala na riešenie demografie a varovala pred rozdelením sveta do súperiacich blokov

Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová vyzvala Európsku úniu na aktívnejšie riešenie dlhodobých štrukturálnych problémov, ako sú demografia a produktivita.

Dôvodom na spokojnosť nemôže byť iba to, že sa nenaplnil najhorší scenár, uviedla vo štvrtok s odkazom na energetickú krízu.

Vlády v EÚ potrebujú obmedziť byrokraciu, zlepšiť systémy vzdelávania a viac investovať do vedy a výskumu, povedala šéfka MMF.

Georgievová ďalej varovala pred hrozbou rozdelenia sveta do súperiacich blokov a vyzvala na posilnenie multilaterálnej spolupráce. Fragmentácia v medzinárodnom obchode by podľa nej mohla vymazať až 7 percent globálneho hrubého domáceho produktu, čo zhruba zodpovedá spojenému ročnému výkonu nemeckej a japonskej ekonomiky.

MMF aktuálne predpovedá EÚ tohtoročný rast na úrovni 0,7 percenta. To je výrazne menej ako 3,7 percenta dosiahnutých v roku 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Štátna tajomníčka Brocková: Slovensko podporuje predĺženie iniciatívy na vývoz ukrajinského obilia

Krajiny EÚ podporujú opätovné predĺženie čiernomorskej obilnej iniciatívy. V rozhovore pre spravodajcu TASR to vo štvrtok v Bruseli uviedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci - segment rozvojová politika.

Brocková uviedla, že Rada ministrov sa intenzívne venovala globálnym dopadom vojny na Ukrajine. Hosťom diplomatov EÚ bola generálna tajomníčka Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) Rebecca Greenspanová.

"Bola to dobre načasovaná návšteva. Z Bruselu odchádza do Moskvy a je to jedna z hlavných aktérok pri rokovaniach o čiernomorskej obilnej iniciatíve. Všetci sme vyjadrili podporu týmto rokovaniam a veríme, že čiernomorská iniciatíva bude predĺžená," uviedla Brocková s odkazom na iniciatívu, ktorú vlani v júli pomohli sprostredkovať Turecko a OSN, a ktorá aj napriek vojne umožňuje čiastočný vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov na svetové trhy.

Rusko v marci tohto roku súhlasilo s predĺžením iniciatívy po dobu 60 dní, do polovice mája.

Brocková za Slovensko predstavila tri body. Ten prvý sa týka pokračovania čiernomorskej iniciatívy, zároveň s tým však treba hľadať aj iné doplňujúce nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii. Napríklad koridory solidarity pre vývoz ukrajinského obilia.

Upozornila tiež, že okrem krátkodobých priorít EÚ musí venovať pozornosť aj znižovaniu závislosti krajín tretieho sveta a pomáhať budovať kapacity "globálneho juhu" na to, aby táto oblasť bola sebestačnejšia pri produkcii potravín a v energetickej nezávislosti.

Do tretice sa vyslovila za to, aby EÚ aj naďalej prehlbovala strategickú komunikáciu s krajinami tretieho sveta, čo znamená zápasiť so šírením ruských naratívov a vysvetľovať dôvody vojny na Ukrajine a situáciu s tým vzniknutú v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti, energetiky a migrácie.

Rokovalo sa aj o rekonštrukcii Ukrajiny

Diplomati v Bruseli rokovali aj s predsedom Európskej investičnej banky (EIB) Wernerom Hoyerom.

"EIB je konkrétnym nástrojom, ktorý EÚ má, aby sa mohla cez rôzne projekty angažovať v tretích krajinách. Táto banka je veľmi aktívna aj na Ukrajine pri poskytovaní okamžitej pomoci na opravu zničenej kritickej infraštruktúry," vysvetlila Brocková.

Podľa jej slov EIB bude veľmi dôležitá aj po skončení vojny pri strednodobej rekonštrukcii Ukrajiny.

Brocková upozornila aj na význam blížiacej sa júnovej konferencie v Londýne, ktorá má zhodnotiť stav súčasnej pomoci pre Ukrajinu a zmobilizovať zdroje zo súkromného sektora pre okamžité potreby Ukrajiny a strednodobé rekonštrukčné plány.

Rada ministrov sa sústredila aj na otázku rekonštrukcie rozvojových bánk vo svete, a to z pohľadu ich kapitálovej sily, aby boli schopné poskytovať podporu krajinám tretieho sveta v ich boji s klimatickými zmenami a novými globálnymi výzvami.

(tasr, est)

Minúta  |  

Erdogan v predvolebnej kampani: Sme proti LGBT. Rodina je posvätná. Silná rodina znamená silný národ

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok počas kampane pred prezidentskými a parlamentnými voľbami opäť verbálne zaútočil proti LGBTQ+ ľuďom, keď na zhromaždení v čiernomorskom meste Giresun vyhlásil: "Sme proti LGBT".

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že tento najdlhšie slúžiaci turecký líder zintenzívnil predvolebnú kampaň po tom, ako ho z nej minulý týždeň na tri dni vyradili zdravotné ťažkosti.

AFP konštatuje, že Erdogan v poslednom čase prakticky denne útočí na Západ aj na opozíciu, ktorá podporuje takzvanú liberálnu agendu zahŕňajúcu práva LGBTQ+ ľudí a žien.

"Sme proti LGBT... Rodina je pre nás posvätná. Silná rodina znamená silný národ. Bez ohľadu na to, čo robia, nám stačí Boh," vyhlásil Erdogan na zhromaždení v Giresune.

AFP poukázala aj na to, že ešte donedávna Erdogan viedol menej konfrontačnú kampaň, čo súviselo aj s februárovým ničivým zemetresením v Turecku a veľkým počtom jeho obetí. S blížiacim sa termínom volieb - 14. mája - sú však Erdoganove prejavy čoraz ostrejšie.

"Opäť sa snaží zjednotiť okolo seba zástupy, a to vybičovávaním večných kultúrnych vojen," povedala pre agentúru AFP Gönül Tolová, riaditeľka Blízkovýchodného inštitútu v Turecku.

"Vedie kampaň v mešitách, nepravdivo tvrdí, že opozícia zruší riaditeľstvo pre náboženské záležitosti (diyanet), a ostrakizuje komunitu LGBTQ tým, že ju označuje za nečistú a úchylnú," objasnila Tolová.

Erdoganov najsilnejší vyzývateľ Kemal Kiličdaroglu na Erdoganove slovné výpady nereaguje, uvádza AFP.

Kiličdaroglu a koalícia šiestich opozičných strán kandidujúca v parlamentných voľbách sa snažia viesť inkluzívnejšiu kampaň, v ktorej sa namiesto reakcií na Erdoganove prejavy zameriava na vlastné témy: patrí medzi ne riešenie sociálnej nerovnosti a polarizácia
medzi komunitami v Turecku.

Kiličdaroglu sa tiež zaväzuje obnoviť poriadok v ekonomike a zabezpečiť finančné prostriedky od západných investorov, ktorí Turecko opustili v posledných rokoch Erdoganovej vlády.

Erdogan počas kampane čelí kritike za hospodársku krízu i občanom nespokojným s reakciou vlády na februárové zemetrasenie, ktoré si na juhovýchode Turecka vyžiadalo viac ako 50-tisíc obetí.

Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že volebný súboj medzi 69-ročným úradujúcim prezidentom a 74-ročným Kiličdaroglom bude zrejme veľmi tesný. Súčasne bude jeden z najdôležitejších v postosmanskej histórii Turecka.

(tasr)

Minúta  |  

V kauze Mýtnik vypovedal Makó, obhajca hovorí o nulovej dôkaznej hodnote

Výpoveďou bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa pokračovalo vo štvrtok na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Obžalobe z ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti čelí šesť osôb, medzi nimi podnikateľ Jozef B., jeho syn Jozef B. či bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko K.

Makó podrobne opisoval, ako sa v roku 2014 dostal do funkcie, o vzťahoch s exprezidentom finančnej správy (FS) Františkom Imreczem a podnikateľom Michalom Suchobom, majiteľom firmy Allexis, ktorá dodávala IT systémy pre FS. Hovoril tiež o projektoch, s ktorými mali súvisieť zmanipulované tendre a aj o tom, ako raz alebo dvakrát viezol Imreczeho za obžalovaným Jozefom B. starším, aby ho informoval o dianí na FS, o výberových konaniach a personálnych otázkach.

"Jeho výpoveď má veľmi nízku dôkaznú hodnotu. Na FS nastúpil v septembri 2014 a informačné systémy Aladin boli obstarané v roku 2013. Je to svedok, ktorý sa objektívne nemôže vyjadrovať k obstarávaniu, ani k machináciám. Neviem, prečo ho sem prokurátor volal," konštatoval pre TASR obhajca Michal Mandzák.

Ako tiež zdôraznil, je evidentné, že Makó nemá znalosti o informačných systémoch na FS. "Hovorí o tom, že FS využívala informačný systém e-kolok, čo však nebola pravda, lebo ten obstarala Slovenská pošta a dodávateľom nebola spoločnosť Allexis. Takže nulová dôkazná hodnota," zdôraznil Mandzák.

Podľa neho ide o manipuláciu trestného konania. "Makó bol oznamovateľom. V tejto trestnej veci vypovedal viackrát k projektom spoločnosti Allexis a ani raz neoznačil môjho klienta, ale iné osoby. Keď vyšetrovateľa vymenila vyšetrovateľka, prvá otázka bola, kto má vplyv na FS a vtedy začína rozprávať o mojom klientovi," objasnil Mandzák.

Robert Kaliňák, obhajca Radka K. vo štvrtok predložil senátu ŠTS ďalší návrh na doplnenie dokazovania, ktorý má potvrdzovať hrubé manipulovanie s trestnými konaniami, vrátane Mýtnika.

"Ide o súbor nahrávok, kde sa nachádzajú viaceré časti, ktoré priamo hovoria o príprave a podsúvaní dôkazov aj v kauze Mýtnik," uviedol Kaliňák. Vyplýva z nich, že svedkovia boli vopred inštruovaní, čo majú vypovedať tak, aby sa ich výpovede zhodovali. Žiada preto, aby sa súd s nimi oboznámil a tak posudzoval dôveryhodnosť svedkov. "Aj to potvrdzuje, že celá obžaloba stojí na vode," dodal Kaliňák.

Obžaloba v kauze Mýtnik sa týka porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zločinu prijímania úplatku. V jednom skutku bola ustálená škoda prevyšujúca sumu 45 miliónov eur. Obvineniu čelí aj Martin B., Milan G. a Miroslav S. Obžalovaní vinu popierajú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.