Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Ľudia zodpovední za dnešnú vládu sú definitívne politicky odpísaní

Aj keď sa výsledky parlamentných volieb nedajú vopred presne odhadnúť, zdá sa, že ľudia zodpovední za dnešnú vládu sú už politicky definitívne odpísaní. V TASR TV to povedal predseda Smeru-SD Robert Fico.

Neskorý termín predčasných parlamentných volieb podľa neho spôsobuje prehlbovanie chaosu v štáte, s čím rastie aj požiadavka na politickú zmenu. "Ľudia ako Káčer, Mikulec či Heger sú totálny prepadák. Heger sa tvári, že riadi štát, ale pritom neriadi nič," tvrdí Fico.

Okrem Hegerovho odchodu z OĽaNO do mimoparlamentných Demokratov pripomenul, že líder OĽaNO Igor Matovič cestuje s kampaňou po Slovensku a koaličná SaS je v opozícii. "Dnes nikto nie je za nič zodpovedný. Každý si robí, čo chce," vyhlásil. Zodpovednosť za vládu a „chaos a rozvrat" má prezidentka Zuzana Čaputová, myslí si Fico.

Krajina podľa neho potrebuje upokojenie a profesionálne riešenie nahromadených problémov. Za konštruktívny príspevok Smeru považuje napríklad zákony predložené na mimoriadnu schôdzu k zdražovaniu potravín, ktorú sa nepodarilo otvoriť.

„Absolvovali sme okrúhle stoly s potravinármi, prvovýrobcami a obchodníkmi a vznikli nejaké návrhy," uviedol s tým, že na rokovaniach bol prítomný aj predseda pôdohospodárskeho výboru parlamentu Jaroslav Karahuta zo Sme rodina. Hnutie aj podporilo opozíciu pri snahe otvoriť schôdzu. Podľa Fica mohli bývalí vládni poslanci zablokovať konanie schôdze, ale v takom prípade by mali nejaké návrhy na riešenie situácie predložiť sami, ale nič neurobili.

Smer-SD sa podľa neho chce téme zdražovania venovať aj naďalej, za prioritnú považujú aj zdravotnícku tému. „Myslím si, že 290 miliónov eur určených pre Rázsochy vyletí hore komínom. Radšej by mal Heger priznať, že na Rázsochy nie sú pripravení. Sú aj iné riešenia," poznamenal.

Aj keď posledná riadna schôdza parlamentu má byť v júni, líder Smeru-SD nevylučuje iniciatívu na zvolanie mimoriadnej schôdze aj po tomto termíne. Krajina je totiž podľa neho do predčasných parlamentných volieb vydaná napospas amatérom. Podľa Fica to platí aj v prípade, že fyzicky nebude k dispozícii rokovacia sála parlamentu pre možnú rekonštrukciu.

(tasr)

Minúta  |  

Biden podpísal výnos, ktorý umožní uvaliť sankcie na vinníkov krízy v Sudáne

Prezident USA Joe Biden vo štvrtok podpísal výkonné nariadenie, ktoré umožní uvalenie sankcií voči osobám zapojeným do nedávnych násilností v Sudáne.

Biden vo svojom vyhlásení uviedol, že jeho nariadenie „postihne osoby zodpovedné za ohrozenie mieru, bezpečnosti a stability Sudánu, za podkopávanie demokratického prechodu moci v Sudáne, za používanie násilia proti civilistom alebo za vážne porušovanie ľudských práv".

Biden dodal, že násilie, ku ktorému dochádza v Sudáne, je „tragédiou a je zradou jasnej požiadavky sudánskeho ľudu na civilnú vládu a prechod k demokracii".

Boje v Sudáne vypukli 15. apríla, a to medzi dvoma veliteľmi, ktorí pred 18 mesiacmi spoločne zosnovali vojenský prevrat s cieľom zmariť prechod krajiny k demokracii.

V dôsledku boja o moc medzi veliteľom ozbrojených síl generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a veliteľom polovojenskej skupiny Sily rýchlej podpory (RSF), generálom Muhammadom Hamdánom Daklúom sa milióny Sudáncov skrývajú vo svojich domovoch a státisíce ich už museli opustiť svoje domovy. Podľa agentúr OSN bolo najmenej 334-tisíc ľudí vysídlených v rámci Sudánu a ďalšie desaťtisíce sa pred bojmi uchýlili do susedných krajín – do Egypta, Čadu, Južného Sudánu, Stredoafrickej republiky či Etiópie.

Boje si vynútili aj evakuáciu tisícov cudzincov. Niektoré agentúry OSN pôsobiace v Sudáne pozastavili svoju činnosť. Svoju misiu tam prerušil aj Svetový potravinový program (WFP), keď v bojoch na juhu Sudánu zahynuli traja jeho miestni pracovníci. Medzičasom však WFP avizoval, že svoju prácu v Sudáne obnoví.

Súčasťou bojov boli aj bezprecedentné boje v hlavnom meste Chartúm. Znepriatelené strany v Sudáne sa v utorok dohodli na predĺžení prímeria o ďalších sedem dní – od 4. do 11. mája. Najnovšie prímerie sprostredkoval juhosudánsky prezident Salva Kiir. Obe strany sa dohodli, že vymenujú svojich zástupcov na mierové rokovania, ktoré sa budú konať na mieste podľa ich výberu.

(tasr)

Minúta  |  

V Česku sa etablovala protisystémová skupina ľudí, uvádza v správe rezort vnútra

V Česku sa postupom času etablovala rôznorodá skupina protisystémovo naladených občanov, ktorí sú ovplyvnení rôznymi konšpiračnými teóriami. Uviedlo to české ministerstvo vnútra v správe o extrémizme, ktorú zverejnilo vo štvrtok.

Títo ľudia podľa správy rezortu vnútra nedôverujú štátu a princípom, na ktorých je založený, rovnako ani vláde a jej domácej a zahraničnej politike. „Majú pocit, že v aktuálnej situácii a spoločenskom usporiadaní ich hlas nie je a nebude vypočutý," uvádza sa v správe, ktorú v stredu schválila česká vláda.

Skupina sa podľa rezortu čoraz viac izoluje od zvyšku spoločnosti a jej členovia sa v názoroch prelínajú s extrémistickými a xenofóbnymi subjektmi. Minuloročné protesty, ktoré organizoval Ladislav Vrabel, podľa ministerstva dokazujú, že mobilizovať ľudí cez sociálne siete je pomerne jednoduché.

Extrémistickú a xenofóbne populistickú scénu v Česku ovplyvnilo v roku 2022 zdražovanie, energetická a migračná kríza, vojna na Ukrajine a pomoc utečencom. Väčšina kvázimediálnych platforiem sa podľa správy rezortu vnútra stala užitočným nástrojom prokremeľskej propagandy. Naďalej podľa ministerstva rezonovali témy súvisiace s protipandemickými opatreniami.

V rámci xenofóbnej populistickej scény sa objavovali antisemitské konšpiračné teórie a prvýkrát aj výpady proti Ukrajincom. „Ukrajinci utekajúci pred vojnou boli prezentovaní ako nevďační, rozmaznaní ľudia, ktorí do ČR prichádzajú len za výhodami," uvádza správa o extrémizme.

V reakcii na streľbu v bratislavskom klube Tepláreň sa polícia zaoberala xenofóbnymi skutkami, ktoré boli namierené proti LGBT+ komunite.

V roku 2022 sa v ČR stalo 149 trestných činov s nenávistným podtextom. Z trestných činov spáchaných z rasových, národnostných a iných nenávistných pohnútok bolo obžalovaných 102 osôb, odsúdených bolo 61 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko podporí misiu pre Ukrajinu výcvikom i vyslaním vojakov

Slovenská republika vyšle do veliteľských štruktúr vojenskej asistenčnej misie pre Ukrajinu (EUMAM UA) do šiestich príslušníkov Ozbrojených síl SR. Pôsobiť by mali na území členských štátov Európskej únie.

Vyplýva to z návrhu ministerstva obrany, ktorý vo štvrtok odsúhlasili poslanci Národnej rady.

Slovenskí vojaci a príslušníci Vojenskej polície by zároveň mohli na území SR poskytovať výcvik príslušníkom Ozbrojených síl Ukrajiny. „Účasť Slovenskej republiky v rámci EUMAM UA umožní rozšíriť a zosúladiť existujúce výcvikové iniciatívy členských štátov EÚ. Ozbrojené sily SR tak budú poskytovať výcvik ukrajinským ozbrojeným silám na území Slovenskej republiky v rámci misie EUMAM UA i za možnej účasti zahraničných partnerov. „Súčasne sa príslušníci Ozbrojených síl SR zapoja do príslušných veliteľských štruktúr na území členských štátov Európskej únie na podporu EUMAM UA," píše sa v predloženom materiáli.

Cvičenia na Slovensku by sa mohli konať za prítomnosti vojakov z členských krajín EÚ, Ukrajiny, USA a Spojeného kráľovstva.

Zapojenie Slovenska do výcviku príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl je podľa ministerstva nielen jasnou podporou legitímne sa brániacej Ukrajiny, prejavom súdržnosti na úrovni EÚ, ale i investíciou do obnovy bezpečného prostredia na našej východnej hranici v budúcnosti.

Cieľom EUMAM UA je naplniť urgentné požiadavky ukrajinských ozbrojených síl v oblasti výcviku a posilniť tak ich kapacity v boji za obnovenie teritoriálnej integrity Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach. Trvanie misie sa zatiaľ plánuje do konca roku 2024. Aktuálne má za cieľ poskytnúť výcvik pre 30-tisíc ukrajinských vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Georgievová vyzvala na riešenie demografie a varovala pred rozdelením sveta do súperiacich blokov

Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová vyzvala Európsku úniu na aktívnejšie riešenie dlhodobých štrukturálnych problémov, ako sú demografia a produktivita.

Dôvodom na spokojnosť nemôže byť iba to, že sa nenaplnil najhorší scenár, uviedla vo štvrtok s odkazom na energetickú krízu.

Vlády v EÚ potrebujú obmedziť byrokraciu, zlepšiť systémy vzdelávania a viac investovať do vedy a výskumu, povedala šéfka MMF.

Georgievová ďalej varovala pred hrozbou rozdelenia sveta do súperiacich blokov a vyzvala na posilnenie multilaterálnej spolupráce. Fragmentácia v medzinárodnom obchode by podľa nej mohla vymazať až 7 percent globálneho hrubého domáceho produktu, čo zhruba zodpovedá spojenému ročnému výkonu nemeckej a japonskej ekonomiky.

MMF aktuálne predpovedá EÚ tohtoročný rast na úrovni 0,7 percenta. To je výrazne menej ako 3,7 percenta dosiahnutých v roku 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Štátna tajomníčka Brocková: Slovensko podporuje predĺženie iniciatívy na vývoz ukrajinského obilia

Krajiny EÚ podporujú opätovné predĺženie čiernomorskej obilnej iniciatívy. V rozhovore pre spravodajcu TASR to vo štvrtok v Bruseli uviedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci - segment rozvojová politika.

Brocková uviedla, že Rada ministrov sa intenzívne venovala globálnym dopadom vojny na Ukrajine. Hosťom diplomatov EÚ bola generálna tajomníčka Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) Rebecca Greenspanová.

"Bola to dobre načasovaná návšteva. Z Bruselu odchádza do Moskvy a je to jedna z hlavných aktérok pri rokovaniach o čiernomorskej obilnej iniciatíve. Všetci sme vyjadrili podporu týmto rokovaniam a veríme, že čiernomorská iniciatíva bude predĺžená," uviedla Brocková s odkazom na iniciatívu, ktorú vlani v júli pomohli sprostredkovať Turecko a OSN, a ktorá aj napriek vojne umožňuje čiastočný vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov na svetové trhy.

Rusko v marci tohto roku súhlasilo s predĺžením iniciatívy po dobu 60 dní, do polovice mája.

Brocková za Slovensko predstavila tri body. Ten prvý sa týka pokračovania čiernomorskej iniciatívy, zároveň s tým však treba hľadať aj iné doplňujúce nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii. Napríklad koridory solidarity pre vývoz ukrajinského obilia.

Upozornila tiež, že okrem krátkodobých priorít EÚ musí venovať pozornosť aj znižovaniu závislosti krajín tretieho sveta a pomáhať budovať kapacity "globálneho juhu" na to, aby táto oblasť bola sebestačnejšia pri produkcii potravín a v energetickej nezávislosti.

Do tretice sa vyslovila za to, aby EÚ aj naďalej prehlbovala strategickú komunikáciu s krajinami tretieho sveta, čo znamená zápasiť so šírením ruských naratívov a vysvetľovať dôvody vojny na Ukrajine a situáciu s tým vzniknutú v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti, energetiky a migrácie.

Rokovalo sa aj o rekonštrukcii Ukrajiny

Diplomati v Bruseli rokovali aj s predsedom Európskej investičnej banky (EIB) Wernerom Hoyerom.

"EIB je konkrétnym nástrojom, ktorý EÚ má, aby sa mohla cez rôzne projekty angažovať v tretích krajinách. Táto banka je veľmi aktívna aj na Ukrajine pri poskytovaní okamžitej pomoci na opravu zničenej kritickej infraštruktúry," vysvetlila Brocková.

Podľa jej slov EIB bude veľmi dôležitá aj po skončení vojny pri strednodobej rekonštrukcii Ukrajiny.

Brocková upozornila aj na význam blížiacej sa júnovej konferencie v Londýne, ktorá má zhodnotiť stav súčasnej pomoci pre Ukrajinu a zmobilizovať zdroje zo súkromného sektora pre okamžité potreby Ukrajiny a strednodobé rekonštrukčné plány.

Rada ministrov sa sústredila aj na otázku rekonštrukcie rozvojových bánk vo svete, a to z pohľadu ich kapitálovej sily, aby boli schopné poskytovať podporu krajinám tretieho sveta v ich boji s klimatickými zmenami a novými globálnymi výzvami.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.