Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Video: V Ankare sa pobili členovia ukrajinskej a ruskej delegácie

Na diplomatickej konferencii v Turecku sa ukrajinská delegácia snažila prerušiť prejav ruskej poslankyne. Neskôr im ruský delegát vytrhol z rúk ukrajinskú vlajku, za čo ho ukrajinský poslanec viackrát udrel päsťou.

Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa tento týždeň prenieslo z bojiska do konferenčných sál v tureckom hlavnom meste Ankara, kde sa konalo Parlamentné zhromaždenie čiernomorskej hospodárskej spolupráce (PABSEC).

Poslanci ukrajinského parlamentu sa pokúsili narušiť prejav ruskej delegátky, keď za ňou rozvinuli ukrajinskú vlajku a začali skandovať. Ukrajinskú delegáciu preto eskortovali zo sály.

Spory medzi reprezentantmi oboch štátov však pokračovali aj pred sálou. Člen ruskej delegácie vytrhol Ukrajincom z rúk predmetnú vlajku, keď sa fotili pred stenou s infografikou konferencie. Ukrajinský poslanec Oleksandr Marikovskij ho za to viackrát sotil a udrel päsťou. Bitku rýchlo rozohnali ochrankári a ďalší diplomati.

Ruská agentúra TASS informovala, že politika preventívne previezli do nemocnice a ruské veľvyslanectvo vyhlásilo, že „náležite upozorní turecké úrady na tento poburujúci incident“.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1654196101052788736

(est)

Minúta  |  

Premiér zneužil mimoriadny priestor vo verejnoprávnej televízii, vyhlásil Šimečka

Dočasne poverený premiér Eduard Heger zneužil mimoriadny priestor vo verejnoprávnej televízii. Vyhlásil to predseda mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka. Očakával, že premiér počas štvrtkového (4. 5.) mimoriadneho vystúpenia v RTVS skôr vysvetlí medializovanú kauzu okolo dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana.

"Mylne sme všetci očakávali, že sa vyjadrí ku korupčným podozreniam a vyvodí zodpovednosť. Nestalo sa tak. Nepovažujem za normálne, aby poverený premiér, ktorého vláda čelí podozreniam pri pridelení miliónovej dotácie, namiesto vysvetľovania zneužil mimoriadny priestor vo verejnoprávnej televízii, aby sa ako líder rozpadnutej vlády pasoval za ochrancu krajiny pred chaosom," skonštatoval.

Chaos sa podľa neho aj naďalej deje pre rozhodnutie koalície odložiť voľby až na september.

Heger v mimoriadnom príhovore oznámil, že si nevie predstaviť úradnícku vládu. Chce podľa vlastných slov priviesť krajinu k predčasným voľbám ako premiér.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Použitie jadrových zbraní Ruskom je veľmi nepravdepodobné

Je veľmi nepravdepodobné, že Rusko použije svoje jadrové zbrane. Uviedla to vo štvrtok riaditeľka amerických tajných služieb (DNI) Avril Hainesová. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Hainesová hovorila o rizikách použitia jadrových zbraní pred výborom amerického Senátu pre ozbrojené zložky (SASC). Podrobnosti v prípade Ruska však neposkytla.

Napätie medzi Moskvou a Washingtonom sa zvýšilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a ruský prezident Vladimir Putin opakovane upozornil, že Rusko je v prípade potreby pripravené použiť svoj jadrový arzenál na obranu svojej územnej celistvosti.

Putin tiež vo februári pozastavil účasť Moskvy na Novej dohode START s USA, obmedzujúcej počet jadrových zbraní oboch krajín.

Washington dlhodobo tvrdí, že odborníci nepozorujú žiadne náznaky o príprave Ruska použiť jadrové zbrane. Napriek tomu zostávajú obozretní.

Kremeľ minulý piatok (28. apríla) zľahčil význam myšlienky, že Rusko by sa mohlo pripravovať na test jadrových zbraní. Všetky krajiny, ktoré majú jadrové zbrane, podľa Kremľa rešpektujú moratórium na ich testovanie.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev testuje izraelský systém na detekciu rakiet, má chrániť pred útokmi Ruska

V Kyjeve testujú systém na detekciu rakiet vyvinutý v Izraeli a mohol by byť spustený do dvoch mesiacov. Obyvateľom Kyjeva potom poskytne viac času na ukrytie sa pred ruskými raketovými útokmi. Vo štvrtok to povedal ukrajinský veľvyslanec v Izraeli Jevhen Korničuk, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

Izrael sa minulý rok dohodol s Ukrajinou na poskytnutí tejto technológie, hoci odložil splniť jej ďalšie požiadavky na zbrane. Kyjev žiadal napríklad systém Železná kupola, ktorý Izrael chráni pred raketemi vypálenými palestínskymi militantmi z pásma Gazy.

Korničuk priblížil, že testovaný systém pracuje s údajmi z ukrajinských radarov. "Umožňuje identifikovať rôzne objekty, vrátane balistických rakiet, a vypočítava ich smerovanie..." povedal. To umožňuje uzavrieť len niektoré časti krajiny, namiesto toho, aby bola uzavretá celá krajina.

Systém má slúžiť ako varovanie pre obyvateľov a upozorniť ich na ruské útoky raketami alebo dronmi buď zvukom sirén alebo notifikáciami na mobilných telefónoch.

V prípade Izraela rozdeľuje krajinu na približne 1700 zón, pričom Tel Aviv a Jeruzalem sú rozdelené do štyroch alebo piatich zón. Pri spustení alarmu v jednotlivých zónach je veľmi presný, zatiaľ čo v zónach, kde zásah nehrozí, môžu ľudia pokračovať v každodennom živote.

"Umožní nám to uzavrieť Kyjev na základe sektorov," povedal Korničuk.

Izraelský systém by sa mal neskôr používať okrem ukrajinskej metropoly aj v ďalších piatich mestách, dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Experti hovoria o ,,masívnej" asimilácii ukrajinských detí deportovaných do Ruska

Stovky tisíc detí z Ukrajiny mohli byť prevezené do Ruska od roku 2015, po tom, čo Moskva anektovala Krymský polostrov. Vo štvrtok to uviedli medzinárodní experti vyšetrujúci "masívnu" asimiláciu ukrajinských detí. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Misia trojice odborníkov, ktorá vznikla pod záštitou Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), uviedla, že zistila početné porušenia práv detí deportovaných do Ruskej federácie. "Zdá sa, že existuje plán na ich asimiláciu v masívnom rozsahu," povedala novinárom členka tímu Veronika Bílková.

Ako uviedla, presné počty maloletých presunutých z Ukrajiny do Ruska nie sú známe. Podľa najnižších odhadov je to najmenej 20.000 detí, avšak ruské i ukrajinské zdroje podľa jej slov naznačujú až desaťnásobne vyššie čísla. "Takže skutočne hovoríme o masívnom fenoméne," dodala.

Rusko prijalo "právne a politické opatrenia..., aby udelilo ruské občianstvo niektorým z týchto detí a uľahčilo ich umiestnenie do náhradných rodín," uvádza sa v 82-stranovej správe o "nútenom presune detí". Ako ďalej priblížili jej autori, po príchode do Ruska sú deti "vystavené proruskej informačnej kampani, ktorá často vedie k cielenej reedukácii a tiež k účasti na vojenskej výchove.

Experti správu vypracovali na základe zozbieraných písomných materiálov, online alebo osobných rozhovorov s vyše 25 ľuďmi a takisto navštívili v termíne 14. až 20. apríla Kyjev. Správa bola sfinalizovaná 23. apríla. Rusko podľa jej autorov na výzvu o podieľanie sa na nej nereagovalo.

Kyjev tvrdí, že od začiatku invázie z februára 2022 bolo do Ruska deportovaných viac ako 19.000 ukrajinských detí, z ktorých boli mnohé údajne umiestnené do náhradných rodín či inštitúcií. Moskva tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že deti zachránila pred hrôzami vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Úrad nemeckého černošského poslanca sa stal terčom podpaľačského útoku

Prvý černošský poslanec nemeckého Spolkového snemu Karamba Diaby, ktorý už v uplynulých rokoch čelil vyhrážkam smrťou, vo štvrtok uviedol, že jeho kancelária sa stala terčom podpaľačského útoku. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Našťastie, nikto neutrpel zranenia," napísal sociálny demokrat Diaby na Twitteri. Dodal, že stredajší čin ho nahneval a jeho kancelária bude na istý čas zatvorená.

Karamba Diaby (61) je pôvodom Senegalčan, avšak od roku 2001 má nemecké občianstvo. Ako priblížil, muž, ktorého zadržali pre podozrenia z podpaľačstva, sa už v minulosti voči nemu dopustil rasistických prejavov.

"Som zhrozená z toho, že došlo k ďalšiemu, zbabelému útoku voči úradu môjho kolegu z Bundestagu," uviedla Saskia Eskenová, ktorá je spolupredsedníčkou Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).

V roku 2020 Diaby oznámil, že pravicoví extrémisti sa mu vyhrážali zabitím po tom, čo na okne svojho úradu našiel diery spôsobené strelnou zbraňou.

V Nemecku stúpa počet násilných incidentov voči politikom, a to od slovných útokov, až po napadnutie a hrozby smrťou. AFP pripomína, že v júni 2019 neonacista zastrelil konzervatívneho lokálneho politika Waltera Lübckeho, ktorý bol zástancom proimigračnej politiky vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej.

Prokuratúra v januári obvinila z vlastizrady piatich Nemcov, ktorí chceli v rámci sprisahania krajnej pravice zvrhnúť vládu a uniesť ministra zdravotníctva.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.