Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko chce, aby EÚ uvalila sankcie na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ruska

Poľsko chce, aby Európska únia (EÚ) uvalila sankcie na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ruska. Informuje o tom agentúra Reuters.

Poľsko bude požadovať, aby EÚ sankcionovala import ruských poľnohospodárskych produktov, uviedol v sobotu stály predstaviteľ Poľska pri EÚ Andrzej Sadoš.

"Európe teraz nehrozí narušenie dodávateľského reťazca poľnohospodárskych produktov, naopak, máme problém s prebytkami. Riešime problém zvýšeného dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny," citovala Sadoša poľská agentúra PAP.

Európska komisia začiatkom tohto týždňa prijala s platnosťou do 5. júna obmedzenia na dovoz ukrajinskej pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien s cieľom zmierniť prebytočnú ponuku týchto komodít v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.

EÚ prijala od minuloročného útoku Ruska na Ukrajinu 10 balíkov sankcií proti Rusku. Poľsko v apríli navrhlo nový súbor trestných opatrení voči Moskve vrátane zákazu dovozu ropy cez ropovody a diamantov.

(tasr)

Minúta  |  

Výbuch auta zranil prokremeľského spisovateľa Prilepina a zabil jeho vodiča

Výbuch auta v sobotu v Rusku zranil prominentného prokremeľského spisovateľa a jeho vodiča zabil. Informujú o tom agentúry AP a AFP.

Auto nacionalistického spisovateľa Zachara Prilepina vybuchlo v regióne Nižný Novgorod, asi 400 kilometrov od Moskvy. Informovala o tom štátna agentúra TASS s odvolaním sa na orgány činné v trestnom konaní. Podľa tohto zdroja je spisovateľ "OK", pričom neboli poskytnuté podrobnosti o jeho zranení.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Maria Zacharovová v sobotu bez akýchkoľvek dôkazov obvinila Západ a Ukrajinu zo zodpovednosti.

„Washington a NATO nakŕmili ďalšiu medzinárodnú teroristickú bunku - kyjevský režim," povedala na sieti Telegram krátko po výbuchu. „Modlíme sa za Zachara."

Na videosnímke, ktorú vydal ruský vyšetrovací výbor v sobotu 6. mája 2023, vrak auta po výbuchu v regióne Nižný Novgorod, asi 400 kilometrov od Moskvy. Foto: TASR/AP

Ruská spravodajská stanica RBC uviedla, že Prilepin sa v sobotu vracal z okupovaných ukrajinských regiónov Doneck a Luhansk. V regióne Nižného Novogorodu si spravil prestávku na jedlo.

Minulý rok bol Prilepin sankcionovaný Európskou úniou za podporu ruskej invázie na Ukrajinu.

Za výbuch, pri ktorom bol v sobotu zranený prokremeľský spisovateľ a bloger Zachar Prilepin, sú "v prvom rade" zodpovedné Spojené štáty, vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"Zodpovednosť za tento teroristický čin, ako aj za ďalšie, nenesie len Ukrajina, ale aj jej západní podporovatelia, predovšetkým Spojené štáty," uviedlo ministerstvo, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.

"Nedostatok odsúdenia zo strany Washingtonu po ďalšom teroristickom čine je seba prezrádzajúce. Mlčanie príslušných medzinárodných organizácií je neprijateľné," uvádza sa ďalej vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

Ide už o tretí atentát od začiatku ruskej vojny na Ukrajine proti osobnostiam, ktoré ju podporujú.

V auguste 2022 výbuch auta zabil na okraji Moskvy Dariu Duginu, dcéru politického teoretika označovaného aj ako "Putinov mozog".

Minulý mesiac výbuch v kaviarni v Petrohrade zabil vojenského blogera Vladlena Tatarského. V oboch prípadoch úrady obvinili z organizácie výbuchov ukrajinské spravodajské služby.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Káčer sa rozhodol, že povalí Hegerov kabinet. Bude to progresívna vláda Čaputovej

Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič je presvedčený, že bude vymenovaná úradnícka vláda. Uviedol to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer (Demokrati) podľa Matoviča uštedril vláde Eduarda Hegera poslednú ranu. Zdôraznil, že Káčer je pritom Hegerov človek a tiež člen jeho strany Demokrati. Expremiér však zdôraznil, že napokon sa Káčer rozhodol, že povalí Hegerov kabinet.

Matovič si myslí, že prezidentka Zuzana Čaputová vymenuje „progresívnu vládu". Tú nemieni ju podporiť. Pripustil však, že je tu taká možnosť, ak by Čaputová rokovala s jeho hnutím a dala jeho členom, ktorých volilo mnoho voličov, možnosť nominovať ľudí z mimopolitického prostredia.

https://standard.sk/351949/caputova-pripravuje-vymenu-vlady-s-vydatnou-pomocou-kacera/

Poslanec Národnej rady Marián Viskupič (SaS) súhlasí, že prezidentka už nemá na výber a myslí si, že by mala vymenovať úradnícku vládu a ukončiť chaos.

Matovič by už v tejto chvíli nepodporil skorší termín parlamentných volieb, ako je stanovený 30. september. Ak by boli voľby začiatkom leta, eliminovala by sa podľa neho možnosť volebnej kampane. Podotkol, že hoci by to bolo na začiatku leta, mnoho ľudí bude dovolenkovať.

Viskupič sa pripojil a zdôraznil, že by to prinieslo len ďalší chaos. Iný termín je už podľa neho dnes nerealistický a strana SaS by ho už nepodporila.

Kauza ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, ktorého firma získala dotáciu z ministerstva životného prostredia, je podľa Matoviča kauzou medzi dvomi nominantmi strany Demokrati a zlyhaním Eduarda Hegera. Myslí si, že v tejto strane by si to mali aj vyriešiť.

https://standard.sk/352063/progresivna-uradnicka-vlada-moze-byt-este-horsou-alternativou-ako-hegerov-chaos/

Trvá na tom, že Vlčan nie je nominantom hnutia OĽaNO, ale nominantom dočasne povereného premiéra Hegera, ktorý je predsedom strany Demokrati. Do tej patrí i poverený minister životného prostredia Ján Budaj. Šéf Obyčajných odmieta niesť zodpovednosť za nominanta inej strany.

Mimoriadny príhovor Hegera v RTVS vo štvrtok večer vníma Matovič ako strojený. Dodal, že Hegera naň nahovoril človek, ktorý robil kampaň aj Progresívnemu Slovenku. Predseda OĽaNO si zároveň myslí, že strana Michala Šimečku chce takto rozbiť Demokratov zvnútra.

(sita, red.)

Minúta  |  

Zomrela bývalá česká disidentka a novinárka Petruška Šustrová

V sobotu ráno zomrela vo veku 75 rokov novinárka, prekladateľka a bývalá disidentka Petruška Šustrová, informuje web lidovky.cz.

Šustrová z politických dôvodov nedokončila štúdium dejepisu a českého jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Za disidentské aktivity ju v roku 1969 zatkli a odsúdili na dvojročné väzenie.

V roku 1976 podpísala Chartu 77 a v roku 1985 bola jednou z jej hovorkýň. Po zmene režimu sa v roku 1990 stala štátnou tajomníčkou na federálnom ministerstve vnútra.

Po odchode z ministerstva v roku 1992 začala pôsobiť ako novinárka. Publikovala najmä v Lidových novinách v rubrike "Poslední slovo". V roku 2009 získala novinársku Cenu Ferdinanda Peroutku.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka vyberá už len z možností, ktoré sú pre ňu zlé, hovorí politológ

V súčasnej situácii už prezidentka Zuzana Čaputová vyberá iba z možností, ktoré sú pre ňu zlé. Vo všetkých scenároch preberá výrazný podiel na tom, ako bude do predčasných parlamentných volieb vyzerať vládnutie. Skonštatoval to politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Erik Láštic. V prvom rade treba podľa neho kritizovať rozhodnutie prezidentky nechať v úrade dočasne poverenú vládu Eduarda Hegera a netlačiť na skorší termín volieb.

Ak by sa Čaputová rozhodla poveriť zostavením vlády niekoho iného, čiže by šla do scenára úradníckej vlády, zodpovednosť za jej fungovanie prenáša podľa Láštica plne na seba s rizikom, že táto vláda nezíska dôveru v NR SR a nebude mať žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje v parlamente. "Ale súčasne existuje aspoň možnosť, že sa vládnutie upokojí natoľko, že prezidentka v tomto scenári nestratí podporu medzi voličmi a nezníži si šance na znovuzvolenie," uviedol.

Politológ si myslí, že v prípade Hegerovho zotrvania na čele vlády sa síce zodpovednosť za vládnutie rozdeľuje medzi prezidentku a vládu, no poukázal na riziko, že tento spôsob vládnutia a postupný personálny rozklad vlády napokon môže politicky výrazne uškodiť aj prezidentke a jej šanciam na znovuzvolenie.

Politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied tvrdí, že hlavnou chybou prezidentky v minulosti bolo, že príliš dlho zastávala voči súčasnej vláde ústretový postoj. "Napokon aj pri rokovaniach o predčasných voľbách, keď akceptovala termín 30. septembra," priblížil.

Po tohtotýždňovom prejave Hegera v RTVS si Marušiak nevie predstaviť, že by sa ho prezidentka snažila ešte stále udržať vo funkcii. Politologička Darina Malová z Univerzity Komenského v Bratislave rozumie tomu, že prezidentka sa nechcela stať práve tou inštitúciou, ktorej by sa vláda mala zodpovedať. "Navyše možno bolo ťažké nájsť v krátkom čase odborníkov, ktorí by prevzali zodpovednosť za fungovanie ministerstiev," skonštatovala. Situácia je však podľa nej stále zúfalejšia, takže je potreba jasného rozhodnutia.

Minúta  |  

Ceny pohonných látok by mali aj v ďalších týždňoch klesať

Relatívne nízke ceny ropy, vysoké zásoby a pokračujúci dovoz ruskej ropy zrazili veľkoobchodné ceny nafty na komoditnej burze v Rotterdame pod priemer rokov 2018 a 2019. Na niektorých čerpacích staniciach už cena nafty klesla pod 1,4 eura za liter. Ceny pohonných látok by mali klesať aj v nasledujúcich týždňoch, zhodli sa viacerí analytici.

"Ropa pokračuje naďalej v klesajúcom trende a aktuálne sa pohybuje mierne nad úrovňou 70 USD (63,21 eura) za barel (159 litrov). Za poklesom ropy stoja hlavne obavy zo spomalenia svetovej ekonomiky, ktoré prevážili aj nad očakávaniami rastúceho dopytu po rope z Číny," priblížila analytička 365.bank Jana Glasová. "Ak sa ropa udrží na týchto úrovniach, alebo bude pokračovať v klesajúcom trende, tak sa otvorí ďalší priestor pre pokles cien pohonných látok v nasledujúcich týždňoch. Na trhu totiž prevládajú obavy zo spomalenia globálnej ekonomiky, ktoré prevyšujú aj obavy z nižšej ťažby ropy zo strany OPEC-u," dodala.

Ďalší pokles cien pohonných látok, a to minimálne do druhej polovice mája, očakáva aj hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda. "Cenu veľkoobchodných palív, najmä nafty znižuje fakt, že ruská ropa naďalej prúdi na svetové trhy, pričom súčasne už od vlaňajšieho roka sa pre obavu, že to tak nebude, dochádzalo k silnému predzásobeniu trhu," uviedol Kovanda. Do EÚ sa podľa Kovandu navyše cez tretie trhy dostáva ruská nafta, ktorá je rafinovaná napríklad v Číne, Singapure, Spojených arabských emirátoch, v Turecku alebo Indii.

Ceny pohonných látok sa podľa údajov Štatistického úradu SR v minulom týždni znížili pri benzínoch aj pri nafte. Cena najpredávanejšieho 95-oktánového benzínu klesla o 1,9 eurocenta za liter, respektíve o -1,20 percenta. Nafta spadla v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o dva eurocenty za liter, teda o 1,36 percenta. "Benzín zlacnel druhý týždeň po sebe a je momentálne najlacnejší za posledné štyri týždne. Nafta klesá už siedmy týždeň v rade a je na najnižšej úrovni od polovice februára 2022. Ceny 95- a 98-oktánového benzínu sú v porovnaní s prvým týždňom tohto roka ešte stále vyššie o 4,8 percentya. Cena nafty je naopak o 10,3 percenta nižšie," spresnil analytik ČSOB Marek Gábriš. Výhľad je podľa neho aj naďalej veľmi priaznivý.

Cena severomorskej ropy Brent spadla za týždeň takmer o 9,5 percenta. Dôvodom je ďalšie zvýšenie sadzieb Fedu a ECB a obavy, že to zabrzdí rast ekonomiky, a teda aj dopyt po rope. Kurz eura voči doláru sa v porovnaní s minulým piatkom zmenil iba nepatrne a nehrá tak podľa Gábriša momentálne významnú rolu. "Samotný pokles cien komodity je však taký veľký, že sa motoristi môžu pravdepodobne tešiť na ďalšie zlacňovanie.

Klesajúce ceny pohonných látok by sa tak podľa Gábriša mohli prejaviť ako korigujúci príspevok v aprílovej a ak bude tento trend pokračovať, tak aj k májovej inflácii. "Sprostredkovane môže čiastočne prispieť aj k uvoľneniu tlaku na rast cien potravín, keďže ako rýchloobrátkový tovar na ich cenu vplývajú aj náklady na prepravu," dodal analytik.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.