Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Proti reforme súdnictva v Izraeli znova protestovali desaťtisíce ľudí

V Izraeli sa v sobotu večer znova konali demonštrácie proti plánovanej reforme súdnictva. Voči politike pravicovo-náboženskej vlády premiéra Benjamina Netanjahua protestovalo v Tel Avive okolo 100.000 ľudí. Tisíce Izraelčanov vyšli do ulíc aj v iných mestách. TASR informácie prevzala od agentúry DPA.

Veľké protesty proti kontroverzným plánom izraelskej vlády prebiehajú v krajine už štyri mesiace.

Netanjahuova koalícia chce reformou súdnictva posilniť pozíciu vlády a obmedziť kompetencie najvyššieho súdu, ktorý obviňuje z nadmerného zasahovania do politických rozhodnutí. Parlament by na základe návrhov mohol rušiť rozhodnutia najvyššieho súdu jednoduchou väčšinou hlasov. Kritici hovoria o ohrození deľby moci a varujú pred štátnou krízou.

Predseda vláda v marci oznámil dočasné pozastavenie schvaľovania reformy. Rozhovory medzi vládou a opozíciou sprostredkované prezidentom Jicchakom Herzogom však dosiaľ nepriniesli výsledky. Odporcovia reformy sa preto obávajú, že vláda pristúpi k realizácii pôvodných plánov.

Vláda však musí najskôr dosiahnuť schválenie rozpočtu. Ak by sa to nepodarilo do 29. mája, znamenalo by to automatické rozpustenie parlamentu a nové voľby. Ultraortodoxné strany podmieňujú podporu rozpočtu prijatím zákona, ktorý by prísne veriacich mužov fakticky oslobodil od vojenskej služby. To vyvoláva veľký hnev v liberálnom tábore.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko obvinilo USA z útoku na prokremeľského spisovateľa Zachara Prilepina

Za výbuch, pri ktorom bol v sobotu zranený prokremeľský spisovateľ a bloger Zachar Prilepin, sú "v prvom rade" zodpovedné Spojené štáty, vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"Zodpovednosť za tento teroristický čin, ako aj za ďalšie, nenesie len Ukrajina, ale aj jej západní podporovatelia, predovšetkým Spojené štáty," uviedlo ministerstvo, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.

"Nedostatok odsúdenia zo strany Washingtonu po ďalšom teroristickom čine je seba prezrádzajúce. Mlčanie príslušných medzinárodných organizácií je neprijateľné," uvádza sa ďalej vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

Útok na Prilepina, hlasného podporovateľa ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, bol "ďalším prejavom systémového prístupu Kyjeva k eliminácii ideologických oponentov", uviedlo ministerstvo.

Takéto metódy sú "aktívne implantované na Ukrajine od roku 2014 - vďaka úsiliu Washingtonu", dodal rezort.

Okrem toho, že je Prilepin (47) jedným z najslávnejších súčasných ruských spisovateľov, je známy aj svojou angažovanosťou v ruskej ultranacionalistickej politike. Veterán oboch krvavých vojen v Čečensku v 90. rokoch priznal, že bojoval i po boku proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Moskva považuje proeurópsku revolúciu na kyjevskom Majdane z roku 2014 za prevrat podporovaný Západom, ktorého cieľom je oslabiť Rusko v oblasti, ktorú Moskva považuje za svoju sféru vplyvu.

Prilepinovo auto vybuchlo na odľahlej ceste pri meste Nižnij Novgorod, pričom jeho spolujazdec zahynul. Prilepin sa vracal z okupovaných ukrajinských regiónov Doneck a Luhansk.

K útoku sa prihlásila partizánska skupina Ateš, ktorú tvoria Ukrajinci a krymskí Tatári, uvádza stanica BBC News.

Ide už o tretí atentát od začiatku ruskej vojny na Ukrajine proti osobnostiam, ktoré ju podporujú.

V auguste 2022 výbuch auta zabil na okraji Moskvy Darju Duginovú, dcéru politického teoretika Alexandra Dugina označovaného aj za "Putinov mozog". Cieľom mal byť zrejme on.

Výbuch v kaviarni v Petrohrade v apríli usmrtil vojenského blogera Vladlena Tatarského. V oboch prípadoch úrady obvinili z organizácie útokov ukrajinské spravodajské služby.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská stíhačka sa nad Čiernym morom priblížila k poľskému lietadlu, tvrdia Rumuni

Ruská stíhačka sa priblížila k poľskému lietadlu hliadkujúcemu nad Čiernym morom pre pohraničnú agentúru EÚ. Oznámilo to v sobotu rumunské ministerstvo obrany, ktoré odsúdilo "útočné a nebezpečné" konanie Moskvy. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Ministerstvo uviedlo, že lietadlo poľskej pohraničnej stráže bolo v piatok na bežnom hliadkovacom lete s rumunskou pohraničnou políciou, keď pri ňom ruská stíhačka Su-35 opakovane vykonala "agresívne a nebezpečné manévre".

V čase incidentu uviedlo NATO do "predbežnej pohotovosti" rumunské a španielske lietadlá, poľskej posádke sa však poradilo bezpečne pristáť.

Prípad sa odohral v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Čiernym morom, približne 60 kilometrov východne od vzdušného priestoru Rumunska, píše sa vo vyhlásení ministerstva. "Tento incident je ďalším dôkazom provokatívneho prístupu Ruskej federácie v Čiernom mori," dodal rezort.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) sa k správe zatiaľ nevyjadrila. Poľská pohraničná stráž odmietla záležitosť komentovať s tým, že vydá stanovisko v nedeľu.

(tasr)

Minúta  |  

Muž zabil v nákupnom centre v Texase osem ľudí. Masové streľby v USA sa dejú raz za týždeň

Osem ľudí zastrelil v sobotu v nákupnom centre v americkom štáte Texas ozbrojenec, ktorého zabil zasahujúci policajt. Sedem ďalších ľudí strelec zranil, traja z nich sú v kritickom stave. Oznámili to úrady v meste Allen pri Dallase, informuje TASR na základe spravodajstva agentúry AP a televízie CNN.

Streľba sa odohrala popoludní miestneho času pred budovou nákupného centra Allen Premium Outlets. Z miesta v panike utekali stovky nakupujúcich. Video šíriace sa po internete zachytáva ozbrojeného muža, ktorý vystupuje z vozidla a hneď začne strieľať na ľudí na chodníku. Na nahrávke počuť vyše 30 výstrelov.

Veliteľ mestského hasičského zboru Jonathan Boyd novinárom povedal, že na mieste činu prišlo o život sedem ľudí vrátane strelca. Dvaja ďalší zomreli po prevoze do nemocnice. Oblastná nemocničná sieť uviedla, že ošetruje osem zranených vo veku päť až 61 rokov.

Mesto Allen sa nachádza asi 40 kilometrov severne od centra Dallasu, má približne 105.000 obyvateľov.

Biely dom oznámil, že o streľbe informovali prezidenta Joea Bidena a že federálna vláda ponúkla miestnym predstaviteľov podporu. Republikánsky guvernér Texasu Greg Abbott, ktorý podpísal zákony zmierňujúce obmedzenia týkajúce sa strelných zbraní, označil sobotňajšiu streľbu za "nevýslovnú tragédiu".

V Spojených štátoch dochádza tento rok v hromadným vraždám s ohromujúcou frekvenciou, v priemere približne raz za týždeň, vyplýva zo spoločnej analýzy agentúry AP a denníka USA Today.

Sobotňajší útok je tiež 199. hromadnou streľbou v USA od začiatku roka 2023, ukazujú údaje skupiny Gun Violence Archive, ktorá takého činy definuje ako streľbu s najmenej štyrmi zranenými alebo zabitými ľuďmi, nerátajúc útočníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že nad Krymom zostrelilo ukrajinskú raketu krátkeho doletu

Rusko v sobotu oznámilo, že jeho sily zostrelili ukrajinskú raketu nad Krymským polostrovom, ktorý Moskva anektovala od Ukrajiny v roku 2014. Informácia prichádza na pozadí očakávanej ofenzívy Kyjeva. Uviedla to tlačová agentúra AFP.

"Sily protivzdušnej obrany zostrelili nad Krymskou republikou ukrajinskú balistickú raketu krátkeho doletu Hrim-2. Nedošlo však k žiadnym škodám ani obetiam," uviedol Moskvou vymenovaný gubernátor Krymu Sergej Aksionov.

Jeho poradca neskôr vyhlásil, že zostrelené boli dve takéto strely. Štátna tlačová agentúra TASS uviedla, že ide o druhé oficiálne potvrdenie zneškodnenia rakety nad Krymským polostrovom; prvý takýto prípad sa stal v apríli.

Rusko v uplynulých týždňoch zaznamenalo nárast počtu útokov pomocou dronov, ako aj sabotáží vlakov, ktoré sú podľa odborníkov súčasťou príprav Ukrajiny na očakávanú jarnú ofenzívu. Moskva odsúdila ukrajinskú "sabotáž bezprecedentného rozsahu", Kyjev sa však ku žiadnemu z incidentov neprihlásil.

Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že z ukrajinského zajatia boli "ako výsledok náročného vyjednávacieho procesu" prepustení traja piloti ruských vzdušných síl, zatiaľ čo Kyjev uviedol, že z ruského zajatia bolo recipročne prepustených 45 ukrajinských vojakov, dopĺňa tlačová agentúra DPA.

Ide celkovo o tri ženy a 42 mužov, ktorí bránili mesto Mariupol až do jeho pádu na jar minulého roka, uviedol na Telegrame vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Táto výmena sa líši od mnohých výmen zajatcov v minulosti, keďže počet Rusov a Ukrajincov bol zvyčajne približne rovnaký.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin prepúšťa pozície v Bachmute jednotkám Kadyrova. Rusi podľa Kyjeva použili v meste fosforovú muníciu

Šéf ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v sobotu požiadal Moskvu, aby mu umožnila odovzdať svoje pozície vo východoukrajinskom meste Bachmut, kde prebiehajú intenzívne boje, čečenskému vodcovi Ramzanovi Kadyrovovi. Uviedla to tlačová agentúr& AFP.

"Žiadam vás, aby ste do polnoci 10. mája vydali bojový rozkaz o presune pozícií vagnerovských polovojenských jednotiek v Bachmute a na jeho okraji k jednotkám práporu Achmat," uviedol Prigožin v liste adresovanom ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi.

Prápor Achmat sa vzťahuje na čečenské bojové jednotky pod velením Kadyrova - blízkeho spojenca Moskvy -, ktorý od roku 2007 vládne v prevažne moslimskom Čečensku, autonómnej republike Ruskej federácie na severnom Kaukaze.

Prigožin povedal, že jeho bojovníci budú nútení stiahnuť sa pre dlhodobý akútny nedostatok munície. Zároveň obvinil ruské ministerstvo obrany z toho, že vagnerovcom dodalo od októbra 2022 len 32 percent požadovanej munície.

Vagnerovci vedú bitku o Bachmut, počas ktorej vyplávala na povrch rivalita medzi Prigožinom a konvenčnou ruskou armádou. Prigožin v piatok pohrozil Kremľu stiahnutím svojich mužov v sérii videí, v ktorých nevyberavo zaútočil na Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

Kadyrov v piatok na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že jeho bojovníci sú "pripravení postupovať a obsadiť toto mesto". Čečenský vodca zároveň vyzdvihol vagnerovské jednotky a pripomenul, že obe skupiny bojovali bok po boku v "najťažších" bitkách o mestá Popasna, Severodoneck a Lysyčansk.

Prigožin vo svojej skoršej sobotňajšej správe poďakoval Kadyrovovi za jeho ponuku a uviedol, že čečenské sily sa "bezpochyby" zmocnia Bachmutu.

Bielo horiace plamene

Ukrajinské ministerstvo obrany súčasne obvinilo Rusko z použitia fosforovej munície v obliehanom Bachmute. Na videu ukázalo mesto osvetlené bielo horiacimi plameňmi, ale nemožno z neho určiť, kedy a kde boli zábery zhotovené. Denník Ukrajinska pravda napísal, že môže ísť o iný druh zápalnej munície, ktorej použitie v mestách a ich okolí medzinárodné právo zakazuje.

https://twitter.com/DefenceU/status/1654605507070402560

Použitie delostreleckej munície s bielym fosforom sa považuje za vojnový zločin. Vytvára rýchlo sa šíriace požiare, ktoré sa dajú len ťažko uhasiť. „Nedostatok delostreleckých granátov, ale viac ako dosť fosforu," napísalo na Twitteri ukrajinské ministerstvo obrany. Príspevok doplnilo o video horiaceho mesta, neuviedlo však, kedy k útoku došlo.

Ukrajinska pravda citovala vojenských predstaviteľov, podľa ktorých „nepriateľ použil fosforovú a zápalnú muníciu v Bachmute v snahe vymazať mesto z povrchu zemského". Rusko obvinenie nekomentovalo.

Biely fosfor je látka podobná vosku, ktorá horí pri teplote 800 stupňov Celzia a pri kontakte s kyslíkom sa vznieti, pričom sa tvorí svetlý dym.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) varuje, že táto chemikália je "neslávne známa závažnosťou zranení, ktoré spôsobuje". Ide o extrémne lepkavú a ťažko odstrániteľnú látku, ktorá sa aj po uhasení dokáže opäť vznietiť.

Ukrajinské ministerstvo obrany na Twitteri uviedlo, že cieľom útoku zápalnou muníciou boli "neobsadené oblasti Bachmutu".

Kedy k útoku došlo, nie je zatiaľ jasné. Na záberoch, ktoré zdieľala Ukrajina a ktoré zrejme zachytil pozorovací dron, je vidieť výškové budovy zachvátené požiarom.

Rusko bolo obvinené z použitia bieleho fosforu aj počas obliehania mesta Mariupol na začiatku vojny. Moskva sa však nikdy verejne nepriznala k použitiu tejto látky. Tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov vlani v tejto súvislosti vyhlásil, že "Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory".

Dlhodobé krvavé boje

Boje o Bachmut trvajú od augusta minulého roka. Napriek postupu sa ruským jednotkám - i s účasťou vagnerovcov - stále nepodarilo mesto úplne obsadiť.

Hoci má Bachmut, kde pred vojnou žilo približne 70-tisíc obyvateľov, z vojensko-strategického hľadiska iba sporný význam, obe strany oň zvádzajú urputné a krvavé boje.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová tvrdí, že ruské jednotky chcú ovládnuť Bachmut do 9. mája.

(tasr, české noviny)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.