7. mája 2023 | 10:01

Minúta | 7. mája 2023 | 10:01

Existenčné problémy rieši v krízových časoch viac ako pätina firiem

Aktuálna inflačná a energetická kríza spôsobila problémy rôzneho druhu 59 percent slovenských firiem. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu spoločnosti Investart, ktorý sa formou dotazníka uskutočnil od 24. do 28. apríla na vzorke 1050 zamestnaných respondentov. Až 22 percent pracovníkov firiem potvrdilo, že problémy, ktoré musel alebo stále musí ich zamestnávateľ riešiť, sú existenčné.

Ďalších 37 percent v prieskume opýtaných uviedlo, že pod vplyvom kríz sa riešia problémy vo firme, ale nejavia sa im ako existenčné. Ťažkosti zamestnávateľa nezaznamenalo 32 percent respondentov, zvyšných deväť percent nevedelo na túto otázku odpovedať.

"Je veľmi dôležité primeraným spôsobom komunikovať zamestnancom všetky zásadné problémy, ktorým firma čelí a aj spôsob, akým sa riešia. Netreba vynechať ani dosahy na firmu a jej zamestnancov. Je to spôsob, ako upevňovať ich lojalitu a ako sa vyhnúť ich prípadnému nežiaducemu odlevu," uviedol Michal Porubän, odborník na investovanie a ozdravovanie firiem z Investart.

Prieskum zároveň ukázal, že najčastejšou reakciou firiem na krízovú situáciu bolo šetrenie energiami. Pri otázke, "s akými krokmi svojho zamestnávateľa ste sa v období inflačnej a energetickej krízy stretli", si úsporu energií vybralo 65,6 percenta opýtaných. Označiť mohli maximálne tri možnosti.

Viac ako tretina (35 percent) zamestnancov si vo firme všimla snahy o optimalizáciu firemných procesov s cieľom šetriť na prevádzkových nákladoch. Takmer pätina (19,4 percenta) priznala pozastavenie prijímania nových ľudí a 14,7 percenta zaznamenalo snahy zamestnávateľa o zvýšenie platov zamestnancov na zmiernenie vplyvu inflácie.

Rovných 14 percent respondentov označilo v prieskume ako reakciu firmy na krízu prepúšťanie a 10,5 percenta intenzívnejšie hľadanie nových trhov a zákazníkov. Necelá desatina (8,8 percenta) zamestnancov si všimla aj zmrazenie platov a 4,8 percenta znižovanie miezd. Na otázku nevedelo odpovedať 11,8 percenta účastníkov prieskumu.

"Riešenie kríz si zvyčajne vyžaduje kombináciu viacerých nástrojov, ktoré znížia náklady a zvýšia šancu na ďalší rast, lepší odbyt, vyššie tržby. Krízy často prinášajú aj nové impulzy, ktoré v konečnom dôsledku umožnia firme rásť. Dôležité je dokázať sa na veci pozrieť novým spôsobom a hľadať cesty, ktoré dovtedy spoločnosť ešte neskúsila - či už to budú noví dodávatelia, nový výrobný postup, nové trhy alebo nový investor," dodal Porubän.

(tasr)

7. mája 2023 | 8:43

Minúta | 7. mája 2023 | 8:43

Experti: Zotrvávanie vlády podkopáva základy politického systému. Situácia je viac než chaotická

Dlhodobé zotrvávanie vlády, ktorá nemá mandát parlamentu, je precedensom, ktorý podkopáva základy politického systému na Slovensku. Myslí si to politológ z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Erik Láštic. Odborníci sa zhodujú na tom, že dostatočný dôvod na odchod vlády je chýbajúca dôvera parlamentu. O ňu prišla vláda v decembri 2022. Zotrvanie tejto vlády nie je podľa politológa Juraja Marušiaka garanciou pred prehlbovaním chaosu.

"Bez ohľadu na to, aká obava panuje u časti spoločnosti z výsledku predčasných volieb, je dlhodobé zotrvávanie vlády SR, ktorá nemá mandát parlamentu, precedensom, ktorý podkopáva základy politického systému na Slovensku," uviedol pre TASR Láštic.

Podľa Marušiaka je evidentné, že súčasná vláda je v štádiu rozpadu. "Neviem, či na úradnícku vládu už nie je neskoro. V každom prípade krajina potrebuje vládu a samotný premiér priznáva, že terajšia vláda a on sám nesú spoluzodpovednosť za to, že doviedli krajinu do chaosu," skonštatoval Marušiak, ktorý pôsobí v Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied.

Marušiak vidí permanentné zlyhávanie. "Sám premiér je lídrom strany, ktorá sa ešte pred pár týždňami vyhlasovala za opozičnú. Nominálne vládni poslanci sa snažia v parlamente presadzovať nesystémové opatrenia a fakticky každý sa zbavuje zodpovednosti za súčasný stav. Vláda je v procese agónie, ktorá trvá už príliš dlho, a posun volieb na 30. september túto agóniu iba predĺžil," skonštatoval.

Politologička Darina Malová z UK takisto priznáva, že politická situácia je viac ako značne chaotická už od vyslovenia nedôvery vláde. "Najmä ak sa pozeráme na dôležitý aspekt vládnutia, a to je povinnosť zodpovedať sa za politické rozhodnutia. My vlastne nevieme, voči komu a ako sa súčasná vláda má zodpovedať," priblížila pre TASR.

V prípade parlamentnej demokracie sa vlády majú zodpovedať prostredníctvom politických strán zastúpených v parlamente, ktoré nominovali jednotlivých ministrov. "A práve tu je zásadná a dlhodobá slabina demokracie na Slovensku, lebo politické strany sa inštitucionalizovali ako nástroje vôle ich zakladateľov, respektíve majiteľov, a nereprezentujú záujmy jednotlivých skupín občanov alebo transparentne fungujúcich záujmových skupín," povedala politologička s tým, že to platí o všetkých stranách zastúpených v parlamente od roku 2020.

Medzitým však veľa poslancov a ministrov vrátane premiéra zmenilo stranícku príslušnosť a to podľa Malovej ešte viac zneprehľadňuje povinnosť zodpovedať sa za politické rozhodnutia vo voľbách.

(tasr)

7. mája 2023 | 8:33

Minúta | 7. mája 2023 | 8:33

Rozuzlenie vládnej krízy môže prísť už v nedeľu. Čaputová po obede prijme Hegera aj Kollára

AKTUALIZOVANÉ Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijme dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera v nedeľu o 15.00 h. „Na stretnutie do Prezidentského paláca ho pozvala večer bezprostredne po návrate z Londýna," informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Hodinu predtým má zas naplánované stretnutie s predsedom NR SR Borisom Kollárom.

Hlava štátu v piatok (5. 5.) uviedla, že vie, ako bude postupovať v súvislosti s vnútropolitickou krízou. Verejnosti však svoje kroky chce predstaviť až po tom, ako sa stretne s menovanými ústavnými činiteľmi.

Dočasne poverený premiér avizoval na nedeľu o 11.00 h vyhlásenie k aktuálnej politickej situácii, z ktorého výstup bezprostredne potom prinesieme.

Parlament vyslovil nedôveru Hegerovej vláde v decembri minulého roka. Prezidentka kabinet dočasne poverila vládnutím do septembrových predčasných parlamentných volieb.

Dočasne poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer v piatok požiadal prezidentku o odobratie poverenia viesť ministerstvo. Urobil to iba deň po oznámení odchodu dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, ktorý tak reagoval na kauzu dotácie pre vlastnú rodinnú firmu. Z kabinetu už skôr odišli minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) a minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič.

(tasr)

7. mája 2023 | 7:20

Minúta | 7. mája 2023 | 7:20

Na Kryme hlásili výbuchy. Podľa ruského predstaviteľa Ukrajina útočila dronmi

Ukrajina vyslala v noci na nedeľu na Ruskom anektovaný Krym viac než desať dronov, z nich tri na prístav v Sevastopole. Po správach o výbuchoch na polostrove to ráno uviedol predstaviteľ ruskej okupačnej správy, informovala agentúra Reuters.

Medzinárodne neuznávaný gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev na platforme Telegram napísal, že systémy protivzdušnej obrany všetky útoky na toto mesto odrazili, pričom neboli poškodené žiadne objekty.

Informácie o prípadných škodách inde na Kryme, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014, neboli k dispozícii.

Telegramový kanál spojený s ruskými bezpečnostnými orgánmi predtým uviedol, že na Kryme došlo k sérii útokov, ktoré si podľa predbežných údajov nevyžiadali obete. Podľa ukrajinského monitorovania Telegramu sa explózie odohrali okrem Sevastopola v meste Saky, kde má Rusko leteckú základňu, a na niekoľkých ďalších miestach.

Reuters pripomína, že tieto správy nemohol nezávisle overiť.

Útoky na Ruskom ovládané lokality sa v posledných dvoch týždňoch zintenzívnili, najmä na Kryme. Ukrajina svoju účasť na týchto útokoch nepotvrdila, jej predstavitelia však uvádzajú, že ničenie infraštruktúry je prípravou na plánovanú pozemnú ofenzívu.

(tasr)

7. mája 2023 | 6:13

Minúta | 7. mája 2023 | 6:13

Proti reforme súdnictva v Izraeli znova protestovali desaťtisíce ľudí

V Izraeli sa v sobotu večer znova konali demonštrácie proti plánovanej reforme súdnictva. Voči politike pravicovo-náboženskej vlády premiéra Benjamina Netanjahua protestovalo v Tel Avive okolo 100.000 ľudí. Tisíce Izraelčanov vyšli do ulíc aj v iných mestách. TASR informácie prevzala od agentúry DPA.

Veľké protesty proti kontroverzným plánom izraelskej vlády prebiehajú v krajine už štyri mesiace.

Netanjahuova koalícia chce reformou súdnictva posilniť pozíciu vlády a obmedziť kompetencie najvyššieho súdu, ktorý obviňuje z nadmerného zasahovania do politických rozhodnutí. Parlament by na základe návrhov mohol rušiť rozhodnutia najvyššieho súdu jednoduchou väčšinou hlasov. Kritici hovoria o ohrození deľby moci a varujú pred štátnou krízou.

Predseda vláda v marci oznámil dočasné pozastavenie schvaľovania reformy. Rozhovory medzi vládou a opozíciou sprostredkované prezidentom Jicchakom Herzogom však dosiaľ nepriniesli výsledky. Odporcovia reformy sa preto obávajú, že vláda pristúpi k realizácii pôvodných plánov.

Vláda však musí najskôr dosiahnuť schválenie rozpočtu. Ak by sa to nepodarilo do 29. mája, znamenalo by to automatické rozpustenie parlamentu a nové voľby. Ultraortodoxné strany podmieňujú podporu rozpočtu prijatím zákona, ktorý by prísne veriacich mužov fakticky oslobodil od vojenskej služby. To vyvoláva veľký hnev v liberálnom tábore.

(tasr)

7. mája 2023 | 6:08

Minúta | 7. mája 2023 | 6:08

Rusko obvinilo USA z útoku na prokremeľského spisovateľa Zachara Prilepina

Za výbuch, pri ktorom bol v sobotu zranený prokremeľský spisovateľ a bloger Zachar Prilepin, sú "v prvom rade" zodpovedné Spojené štáty, vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"Zodpovednosť za tento teroristický čin, ako aj za ďalšie, nenesie len Ukrajina, ale aj jej západní podporovatelia, predovšetkým Spojené štáty," uviedlo ministerstvo, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.

"Nedostatok odsúdenia zo strany Washingtonu po ďalšom teroristickom čine je seba prezrádzajúce. Mlčanie príslušných medzinárodných organizácií je neprijateľné," uvádza sa ďalej vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

Útok na Prilepina, hlasného podporovateľa ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, bol "ďalším prejavom systémového prístupu Kyjeva k eliminácii ideologických oponentov", uviedlo ministerstvo.

Takéto metódy sú "aktívne implantované na Ukrajine od roku 2014 - vďaka úsiliu Washingtonu", dodal rezort.

Okrem toho, že je Prilepin (47) jedným z najslávnejších súčasných ruských spisovateľov, je známy aj svojou angažovanosťou v ruskej ultranacionalistickej politike. Veterán oboch krvavých vojen v Čečensku v 90. rokoch priznal, že bojoval i po boku proruských separatistov na východe Ukrajiny.

Moskva považuje proeurópsku revolúciu na kyjevskom Majdane z roku 2014 za prevrat podporovaný Západom, ktorého cieľom je oslabiť Rusko v oblasti, ktorú Moskva považuje za svoju sféru vplyvu.

Prilepinovo auto vybuchlo na odľahlej ceste pri meste Nižnij Novgorod, pričom jeho spolujazdec zahynul. Prilepin sa vracal z okupovaných ukrajinských regiónov Doneck a Luhansk.

K útoku sa prihlásila partizánska skupina Ateš, ktorú tvoria Ukrajinci a krymskí Tatári, uvádza stanica BBC News.

Ide už o tretí atentát od začiatku ruskej vojny na Ukrajine proti osobnostiam, ktoré ju podporujú.

V auguste 2022 výbuch auta zabil na okraji Moskvy Darju Duginovú, dcéru politického teoretika Alexandra Dugina označovaného aj za "Putinov mozog". Cieľom mal byť zrejme on.

Výbuch v kaviarni v Petrohrade v apríli usmrtil vojenského blogera Vladlena Tatarského. V oboch prípadoch úrady obvinili z organizácie útokov ukrajinské spravodajské služby.

(tasr)

7. mája 2023 | 6:05

Minúta | 7. mája 2023 | 6:05

Ruská stíhačka sa nad Čiernym morom priblížila k poľskému lietadlu, tvrdia Rumuni

Ruská stíhačka sa priblížila k poľskému lietadlu hliadkujúcemu nad Čiernym morom pre pohraničnú agentúru EÚ. Oznámilo to v sobotu rumunské ministerstvo obrany, ktoré odsúdilo "útočné a nebezpečné" konanie Moskvy. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Ministerstvo uviedlo, že lietadlo poľskej pohraničnej stráže bolo v piatok na bežnom hliadkovacom lete s rumunskou pohraničnou políciou, keď pri ňom ruská stíhačka Su-35 opakovane vykonala "agresívne a nebezpečné manévre".

V čase incidentu uviedlo NATO do "predbežnej pohotovosti" rumunské a španielske lietadlá, poľskej posádke sa však poradilo bezpečne pristáť.

Prípad sa odohral v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Čiernym morom, približne 60 kilometrov východne od vzdušného priestoru Rumunska, píše sa vo vyhlásení ministerstva. "Tento incident je ďalším dôkazom provokatívneho prístupu Ruskej federácie v Čiernom mori," dodal rezort.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) sa k správe zatiaľ nevyjadrila. Poľská pohraničná stráž odmietla záležitosť komentovať s tým, že vydá stanovisko v nedeľu.

(tasr)

7. mája 2023 | 5:59

Minúta | 7. mája 2023 | 5:59

Muž zabil v nákupnom centre v Texase osem ľudí. Masové streľby v USA sa dejú raz za týždeň

Osem ľudí zastrelil v sobotu v nákupnom centre v americkom štáte Texas ozbrojenec, ktorého zabil zasahujúci policajt. Sedem ďalších ľudí strelec zranil, traja z nich sú v kritickom stave. Oznámili to úrady v meste Allen pri Dallase, informuje TASR na základe spravodajstva agentúry AP a televízie CNN.

Streľba sa odohrala popoludní miestneho času pred budovou nákupného centra Allen Premium Outlets. Z miesta v panike utekali stovky nakupujúcich. Video šíriace sa po internete zachytáva ozbrojeného muža, ktorý vystupuje z vozidla a hneď začne strieľať na ľudí na chodníku. Na nahrávke počuť vyše 30 výstrelov.

Veliteľ mestského hasičského zboru Jonathan Boyd novinárom povedal, že na mieste činu prišlo o život sedem ľudí vrátane strelca. Dvaja ďalší zomreli po prevoze do nemocnice. Oblastná nemocničná sieť uviedla, že ošetruje osem zranených vo veku päť až 61 rokov.

Mesto Allen sa nachádza asi 40 kilometrov severne od centra Dallasu, má približne 105.000 obyvateľov.

Biely dom oznámil, že o streľbe informovali prezidenta Joea Bidena a že federálna vláda ponúkla miestnym predstaviteľov podporu. Republikánsky guvernér Texasu Greg Abbott, ktorý podpísal zákony zmierňujúce obmedzenia týkajúce sa strelných zbraní, označil sobotňajšiu streľbu za "nevýslovnú tragédiu".

V Spojených štátoch dochádza tento rok v hromadným vraždám s ohromujúcou frekvenciou, v priemere približne raz za týždeň, vyplýva zo spoločnej analýzy agentúry AP a denníka USA Today.

Sobotňajší útok je tiež 199. hromadnou streľbou v USA od začiatku roka 2023, ukazujú údaje skupiny Gun Violence Archive, ktorá takého činy definuje ako streľbu s najmenej štyrmi zranenými alebo zabitými ľuďmi, nerátajúc útočníkov.

(tasr)