Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Existenčné problémy rieši v krízových časoch viac ako pätina firiem

Aktuálna inflačná a energetická kríza spôsobila problémy rôzneho druhu 59 percent slovenských firiem. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu spoločnosti Investart, ktorý sa formou dotazníka uskutočnil od 24. do 28. apríla na vzorke 1050 zamestnaných respondentov. Až 22 percent pracovníkov firiem potvrdilo, že problémy, ktoré musel alebo stále musí ich zamestnávateľ riešiť, sú existenčné.

Ďalších 37 percent v prieskume opýtaných uviedlo, že pod vplyvom kríz sa riešia problémy vo firme, ale nejavia sa im ako existenčné. Ťažkosti zamestnávateľa nezaznamenalo 32 percent respondentov, zvyšných deväť percent nevedelo na túto otázku odpovedať.

"Je veľmi dôležité primeraným spôsobom komunikovať zamestnancom všetky zásadné problémy, ktorým firma čelí a aj spôsob, akým sa riešia. Netreba vynechať ani dosahy na firmu a jej zamestnancov. Je to spôsob, ako upevňovať ich lojalitu a ako sa vyhnúť ich prípadnému nežiaducemu odlevu," uviedol Michal Porubän, odborník na investovanie a ozdravovanie firiem z Investart.

Prieskum zároveň ukázal, že najčastejšou reakciou firiem na krízovú situáciu bolo šetrenie energiami. Pri otázke, "s akými krokmi svojho zamestnávateľa ste sa v období inflačnej a energetickej krízy stretli", si úsporu energií vybralo 65,6 percenta opýtaných. Označiť mohli maximálne tri možnosti.

Viac ako tretina (35 percent) zamestnancov si vo firme všimla snahy o optimalizáciu firemných procesov s cieľom šetriť na prevádzkových nákladoch. Takmer pätina (19,4 percenta) priznala pozastavenie prijímania nových ľudí a 14,7 percenta zaznamenalo snahy zamestnávateľa o zvýšenie platov zamestnancov na zmiernenie vplyvu inflácie.

Rovných 14 percent respondentov označilo v prieskume ako reakciu firmy na krízu prepúšťanie a 10,5 percenta intenzívnejšie hľadanie nových trhov a zákazníkov. Necelá desatina (8,8 percenta) zamestnancov si všimla aj zmrazenie platov a 4,8 percenta znižovanie miezd. Na otázku nevedelo odpovedať 11,8 percenta účastníkov prieskumu.

"Riešenie kríz si zvyčajne vyžaduje kombináciu viacerých nástrojov, ktoré znížia náklady a zvýšia šancu na ďalší rast, lepší odbyt, vyššie tržby. Krízy často prinášajú aj nové impulzy, ktoré v konečnom dôsledku umožnia firme rásť. Dôležité je dokázať sa na veci pozrieť novým spôsobom a hľadať cesty, ktoré dovtedy spoločnosť ešte neskúsila - či už to budú noví dodávatelia, nový výrobný postup, nové trhy alebo nový investor," dodal Porubän.

(tasr)

Minúta  |  

Najväčšie cylindrické akvárium AquaDom v berlínskom hoteli neobnovia

Najväčšie cylindrické akvárium AquaDom vo vestibule hotela Radisson Blu v Berlíne nebude obnovené. TASR informuje podľa správy agentúry DPA. Rekordne veľké akvárium z neznámych príčin prasklo minulý rok v decembri a voda zničila suterén a okolie.

"Aj bez poznania príčiny prasknutia AquaDomu, nové veľké akvárium pre túto lokalitu vylučujeme," povedal hovorca majiteľa budovy Fabian Hellbusch. Náklady na inštaláciu nového označil za neúmerne vysoké. "V súčasnosti skúmame množstvo alternatívnych, ekonomicky životaschopných koncepcií," povedal.

Odborníci už niekoľko mesiacov skúmajú viac ako 700 úlomkov a hľadajú príčinu nehody. Vyšetrovanie by malo byť ukončené do polovice júla, presná príčina však nemusí byť jasne stanovená.

AquaDom bolo 25 metrov vysoké akvárium valcového tvaru z akrylového skla so zabudovaným priehľadným výťahom v budove na berlínskej Karl Liebknecht Strasse. Podľa Guinessovej knihy rekordov bolo najväčším cylindrickým akváriom na svete. Žilo v ňom asi 1500 tropických rýb a jeho výstavba stála v roku 2003 asi 12,8 milióna eur. V roku 2020 bolo zmodernizované.

(tasr)

Minúta  |  

Experti: Zotrvávanie vlády podkopáva základy politického systému. Situácia je viac než chaotická

Dlhodobé zotrvávanie vlády, ktorá nemá mandát parlamentu, je precedensom, ktorý podkopáva základy politického systému na Slovensku. Myslí si to politológ z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Erik Láštic. Odborníci sa zhodujú na tom, že dostatočný dôvod na odchod vlády je chýbajúca dôvera parlamentu. O ňu prišla vláda v decembri 2022. Zotrvanie tejto vlády nie je podľa politológa Juraja Marušiaka garanciou pred prehlbovaním chaosu.

"Bez ohľadu na to, aká obava panuje u časti spoločnosti z výsledku predčasných volieb, je dlhodobé zotrvávanie vlády SR, ktorá nemá mandát parlamentu, precedensom, ktorý podkopáva základy politického systému na Slovensku," uviedol pre TASR Láštic.

Podľa Marušiaka je evidentné, že súčasná vláda je v štádiu rozpadu. "Neviem, či na úradnícku vládu už nie je neskoro. V každom prípade krajina potrebuje vládu a samotný premiér priznáva, že terajšia vláda a on sám nesú spoluzodpovednosť za to, že doviedli krajinu do chaosu," skonštatoval Marušiak, ktorý pôsobí v Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied.

Marušiak vidí permanentné zlyhávanie. "Sám premiér je lídrom strany, ktorá sa ešte pred pár týždňami vyhlasovala za opozičnú. Nominálne vládni poslanci sa snažia v parlamente presadzovať nesystémové opatrenia a fakticky každý sa zbavuje zodpovednosti za súčasný stav. Vláda je v procese agónie, ktorá trvá už príliš dlho, a posun volieb na 30. september túto agóniu iba predĺžil," skonštatoval.

Politologička Darina Malová z UK takisto priznáva, že politická situácia je viac ako značne chaotická už od vyslovenia nedôvery vláde. "Najmä ak sa pozeráme na dôležitý aspekt vládnutia, a to je povinnosť zodpovedať sa za politické rozhodnutia. My vlastne nevieme, voči komu a ako sa súčasná vláda má zodpovedať," priblížila pre TASR.

V prípade parlamentnej demokracie sa vlády majú zodpovedať prostredníctvom politických strán zastúpených v parlamente, ktoré nominovali jednotlivých ministrov. "A práve tu je zásadná a dlhodobá slabina demokracie na Slovensku, lebo politické strany sa inštitucionalizovali ako nástroje vôle ich zakladateľov, respektíve majiteľov, a nereprezentujú záujmy jednotlivých skupín občanov alebo transparentne fungujúcich záujmových skupín," povedala politologička s tým, že to platí o všetkých stranách zastúpených v parlamente od roku 2020.

Medzitým však veľa poslancov a ministrov vrátane premiéra zmenilo stranícku príslušnosť a to podľa Malovej ešte viac zneprehľadňuje povinnosť zodpovedať sa za politické rozhodnutia vo voľbách.

(tasr)

Minúta  |  

Rozuzlenie vládnej krízy môže prísť už v nedeľu. Čaputová po obede prijme Hegera aj Kollára

AKTUALIZOVANÉ Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijme dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera v nedeľu o 15.00 h. „Na stretnutie do Prezidentského paláca ho pozvala večer bezprostredne po návrate z Londýna," informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Hodinu predtým má zas naplánované stretnutie s predsedom NR SR Borisom Kollárom.

Hlava štátu v piatok (5. 5.) uviedla, že vie, ako bude postupovať v súvislosti s vnútropolitickou krízou. Verejnosti však svoje kroky chce predstaviť až po tom, ako sa stretne s menovanými ústavnými činiteľmi.

Dočasne poverený premiér avizoval na nedeľu o 11.00 h vyhlásenie k aktuálnej politickej situácii, z ktorého výstup bezprostredne potom prinesieme.

Parlament vyslovil nedôveru Hegerovej vláde v decembri minulého roka. Prezidentka kabinet dočasne poverila vládnutím do septembrových predčasných parlamentných volieb.

Dočasne poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer v piatok požiadal prezidentku o odobratie poverenia viesť ministerstvo. Urobil to iba deň po oznámení odchodu dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, ktorý tak reagoval na kauzu dotácie pre vlastnú rodinnú firmu. Z kabinetu už skôr odišli minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) a minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič.

(tasr)

Minúta  |  

Na Kryme hlásili výbuchy. Podľa ruského predstaviteľa Ukrajina útočila dronmi

Ukrajina vyslala v noci na nedeľu na Ruskom anektovaný Krym viac než desať dronov, z nich tri na prístav v Sevastopole. Po správach o výbuchoch na polostrove to ráno uviedol predstaviteľ ruskej okupačnej správy, informovala agentúra Reuters.

Medzinárodne neuznávaný gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev na platforme Telegram napísal, že systémy protivzdušnej obrany všetky útoky na toto mesto odrazili, pričom neboli poškodené žiadne objekty.

Informácie o prípadných škodách inde na Kryme, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014, neboli k dispozícii.

Telegramový kanál spojený s ruskými bezpečnostnými orgánmi predtým uviedol, že na Kryme došlo k sérii útokov, ktoré si podľa predbežných údajov nevyžiadali obete. Podľa ukrajinského monitorovania Telegramu sa explózie odohrali okrem Sevastopola v meste Saky, kde má Rusko leteckú základňu, a na niekoľkých ďalších miestach.

Reuters pripomína, že tieto správy nemohol nezávisle overiť.

Útoky na Ruskom ovládané lokality sa v posledných dvoch týždňoch zintenzívnili, najmä na Kryme. Ukrajina svoju účasť na týchto útokoch nepotvrdila, jej predstavitelia však uvádzajú, že ničenie infraštruktúry je prípravou na plánovanú pozemnú ofenzívu.

(tasr)

Minúta  |  

Proti reforme súdnictva v Izraeli znova protestovali desaťtisíce ľudí

V Izraeli sa v sobotu večer znova konali demonštrácie proti plánovanej reforme súdnictva. Voči politike pravicovo-náboženskej vlády premiéra Benjamina Netanjahua protestovalo v Tel Avive okolo 100.000 ľudí. Tisíce Izraelčanov vyšli do ulíc aj v iných mestách. TASR informácie prevzala od agentúry DPA.

Veľké protesty proti kontroverzným plánom izraelskej vlády prebiehajú v krajine už štyri mesiace.

Netanjahuova koalícia chce reformou súdnictva posilniť pozíciu vlády a obmedziť kompetencie najvyššieho súdu, ktorý obviňuje z nadmerného zasahovania do politických rozhodnutí. Parlament by na základe návrhov mohol rušiť rozhodnutia najvyššieho súdu jednoduchou väčšinou hlasov. Kritici hovoria o ohrození deľby moci a varujú pred štátnou krízou.

Predseda vláda v marci oznámil dočasné pozastavenie schvaľovania reformy. Rozhovory medzi vládou a opozíciou sprostredkované prezidentom Jicchakom Herzogom však dosiaľ nepriniesli výsledky. Odporcovia reformy sa preto obávajú, že vláda pristúpi k realizácii pôvodných plánov.

Vláda však musí najskôr dosiahnuť schválenie rozpočtu. Ak by sa to nepodarilo do 29. mája, znamenalo by to automatické rozpustenie parlamentu a nové voľby. Ultraortodoxné strany podmieňujú podporu rozpočtu prijatím zákona, ktorý by prísne veriacich mužov fakticky oslobodil od vojenskej služby. To vyvoláva veľký hnev v liberálnom tábore.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.