Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Novým ministrom vnútra by mal byť Ivan Šimko, ministrom obrany Martin Sklenár

Niekdajší politik SDKÚ, ktorý sa vrátil do KDH a pred pár týždňami neúspešne kandidoval na post krajského funkcionára hnutia, by mal byť podľa informácií Štandardu ministrom vnútra v úradníckej vláde. Obranu by mal viesť súčasný riaditeľ Sekcie obrannej politiky na rezorte obrany Martin Sklenár.

V prípade Šimka ide doteraz o najväčšie prekvapenie a pomerne rozpačitú voľbu prezidentky Zuzany Čaputovej. Štandardu menovanie potvrdil zdroj, ktorý si neželal byť menovaný a v čase publikovania túto informáciu priniesol aj portál Aktuality.

Ivan Šimko už ministrom vnútra bol v rokoch 2001 – 2002, na konci prvej Dzurindovej vlády, keď nahradil Ladislava Pittnera (tiež SDKÚ), ktorý bol donútený odstúpiť. Šimko bol ministrom aj v druhej Dzurindovej vláde, vtedy riadil ministerstvo obrany, aj tu skončil po roku, po tom, ako vznikol konflikt s premiérom a predsedom jeho strany Mikulášom Dzurindom. Išlo o kauzu skupinka a zápas o sféry vplyvu a vedenie Národného bezpečnostného úradu. Šimko napokon skončil ako poslanec parlamentu.

Ivan Šimko vynikal tým, že dlhé roky podporoval transformáciu KDH na stranu nemeckej CDU, neskôr svoje predstavy realizoval v SDKÚ, po neúspešnom pokuse vo vlastnej strane sa vrátil do KDH. Politicky sa prispôsoboval západným trendom, bol predstaviteľom liberálneho kresťanstva. Šimko nemal šťastnú ruku ani v personálnej politike. Kým nebude jeho menovanie potvrdené, treba si počkať, taká prekvapujúca nominácia to je.

Podľa zdrojov, ktoré si neželajú byť menované, by sa novým ministrom obrany mal stať Martin Sklenár, v súčasnosti riaditeľ Sekcie obrannej politiky na ministerstve obrany. Sklenár je atlantista, na obrane pôsobí pomerne krátko, v jeho vzťahu k vojne na Ukrajine a línii, ktorú presadzuje NATO, by nenastala zmena. Očakávať sa však dá, že nebude vystupovať tak hrubo a vulgárne ako súčasný minister Naď.

K svojmu nástupcovi sa už vyjadril aj končiaci Naď, ktorý síce meno nepotvrdil, ale pre médiá povedal, že výber prezidentky považuje za dobrú voľbu: „Je to človek z môjho najužšieho tímu a človek, ktorého som ja priviedol na ministerstvo obrany. Považujem ho za veľmi dobrého odborníka,“ priblížil.

Štandard ako prvé médium na Slovensku informoval, že úradnícku vládu by mal viesť Ľudovít Ódor, vo vláde by mala byť bývalá progresívna ombudsmanka Jana Dubovcová či Lívia Vašáková. Ministrom zahraničných vecí by sa mal stať Miroslav Wlachovský, vo vláde by mal podľa našich informácií zostať aj súčasný štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Peter Švec.

(fed)

Minúta  |  

INNES: Plyn v EÚ je šesťnásobne drahší než na amerických trhoch

Dekarbonizácia a elektrifikácia priemyslu vytvorí tlak na rast cien, pričom môže ohroziť konkurencieschopnosť EÚ vo svete. Plynu máme v Európe dostatok, no jeho cena je napriek poklesu šesťnásobne vyššia než na trhoch v USA.

Tieto informácie odzneli na konferencii "Free Market Road Show 2023: Energetická kríza - čo nás čaká v najbližších rokoch?", ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center.

"Keď na príklade Nemecka nahradíte funkčnú jadrovú elektráreň novými obnoviteľnými zdrojmi, to znamená, že všetky tie miliardy ste nemohli investovať do produktívnej činnosti, lebo len vyrábate elektrinu. Toto je niečo, čo bude zase brániť Európe v konkurencieschopnosti vo svete." uviedol analytik INESS Radovan Ďurana. Komentoval, že síce cena plynu v Európe klesla, stále je šesťkrát drahšia ako na amerických trhoch. Dodal, že ak energia je tou "krvou", ktorá zabezpečuje chod a produkciu, Európa ju má drahšiu ako zvyšok sveta, čím si komplikuje svoju konkurencieschopnosť.

Člen predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Peter Kučera povedal, že s energetickou krízou sa vyrovnali uzatvorením diverzifikačných kontraktov. Do vypuknutia vojny na Ukrajine mali uzatvorený len jeden zdrojový kontrakt s ruským Gazpromom, pričom mali záujem si poistiť dodávky aj z iných zdrojov. "Podarilo sa nám uzatvoriť diverzifikačné kontrakty so spoločnosťami BP, RWE, Exxon Mobil, Shell či ENI. Dnes môžeme povedať, že sme na 70 % diverzifikovaní z ruského kontraktu," spresnil Kučera.

Plyn z ruského kontraktu však podľa Kučeru zatiaľ stále dostávame, čo je dôvodom, prečo diverzifikácia nie je stopercentná. Na trhu s plynom je však podľa neho netypická situácia. "Naplnenosť zásobníkov v Európe je na obrovských číslach, v Európe okolo 55 %, na Slovensku okolo 60 %, čo môže byť zároveň signálom, že neistota na trhu pretrváva," uviedol Kučera. Dodal, že táto situácia naznačuje, že ostatní dodávatelia kalkujú s tým, že by problém s dodávkami plynu mohol v budúcnosti nastať.

Riaditeľ Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) Peter Dovhun uviedol, že SEPS umožnil v minulom roku pripojenie jednej gigawatthodiny obnoviteľných zdrojov, no regulácia a pomalá výstavba ich nábeh brzdí. Ak sa však hovorí o percentách obnoviteľných zdrojov energie (OZE), je podľa neho potrebné vnímať, že ide o celý energetický mix aj mimo elektriny, pričom výrobky z fosílnych palív sú len ťažko nahraditeľné. Upresnil, že v poľnohospodárstve ich potrebujeme na výrobu hnojív na potraviny, v doprave na pohonné látky, v stavebníctve na výrobu cementu a asfaltu či v zdravotníctve na rôzne výrobky z plastu.

Dovhun poznamenal, že Slovensko bude v budúcnosti stáť pred dvoma možnosťami, ako zabezpečiť stabilitu energetickej siete. Prvou bude nasledovanie nemeckého modelu, teda vytvorenie základu z OZE, napríklad veternými elektrárňami, a počas energetických špičiek ju dopĺňať stabilnými zdrojmi energie. Druhý model by bol založený na stabilných zdrojoch, pričom ich objem by bol doplnený obnoviteľnými zdrojmi. Na prvý model však treba veľké úložiská elektriny, ktoré by cenu elektriny výrazne predražili.

Riaditeľ komunikačného oddelenia spoločnosti Slovnaft Anton Molnár uviedol, že sankcie EÚ sa vzťahujú na ruskú ropu a produkty dovezené z Ruska, nie však na produkty vyrobené z ruskej ropy mimo EÚ. Výrobky z Turecka či z Arabského polostrova tak končia na európskom trhu bez obmedzení, čím ruské sankcie obchádzajú. Slovnaft sa však podľa Molnára snaží nahrádzať ruskú ropu ropou z celého sveta a vytvoriť si nový ropný mix. Od marca tohto roku napríklad do bratislavskej rafinérie prúdi ľahká ropa z Azerbajdžanu.

(tasr)

Minúta  |  

Londýn: Moskva sa snaží verbovať do boja na Ukrajine stredoázijských migrantov

Moskva verbuje do boja na Ukrajine aj migrantov zo Strednej Ázie pracujúcich v Rusku, vyplýva z informácií britských tajných služieb, o ktorých v pondelok informovalo ministerstvo obrany v Londýne.

Náboroví pracovníci podľa správy navštevujú mešity a imigračné úrady, kde sa zameriavajú na ľudí zo Strednej Ázie. "Na imigračných úradoch sa zamestnanci, ktorí hovoria tadžicky a uzbecky, bežne snažia o nábor migrantov," uviedlo britské ministerstvo.

Migrantom údajne ponúkajú rýchlejšie získanie ruského občianstva, po pol roku až roku namiesto obvyklých piatich rokov. Lákajú ich zrejme aj náborovými odmenami a výškou platu.

Takýchto odvedencov podľa britských spravodajských expertov pravdepodobne pošlú na frontové línie v rámci snahy Ruska splniť cieľ 400.000 dobrovoľníkov pre boj na Ukrajine. Londýn tiež tvrdí, že ruská vláda sa takmer určite snaží čo najdlhšie oddialiť novú "neskrývanú" mobilizáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina obvinila Rusko z podkopávania dohody o obilí

Ukrajina obvinila Rusko z podkopávania dohody o obilí. Ukrajinská vláda v pondelok uviedla, že dohoda je fakticky zastavená, keďže Rusko odmieta registrovať a kontrolovať lode prichádzajúce do čiernomorských prístavov.

Po začiatku útoku na Ukrajinu Rusko niekoľko mesiacov blokovalo čiernomorské prístavy susednej krajiny. Vzhľadom na to, že Ukrajina patrí medzi najväčších exportérov poľnohospodárskych produktov na svete, rástli obavy, že ceny potravín sa prudko zvýšia a najchudobnejšie krajiny budú trpieť hladom.

Dohodu o ukončení blokády minulý rok v lete sprostredkovali OSN a Turecko. Okrem iného počíta s uvoľnením ukrajinských prístavov a vytvorením koridoru pre vývoz obilia v Čiernom mori. Rusko opakovane hrozilo ukončením dohody, ktorá sa naposledy predlžovala v polovici marca o 60 dní.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová navštívi v utorok Kyjev. Piatykrát od vypuknutia ruskej invázie

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová navštívi v utorok Kyjev, aby tam rokovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, oznámil v pondelok hovorca EK.

„Návšteva bude zameraná na všetky oblasti našich vzťahov s Ukrajinou," uviedol hovorca EK Eric Mamer. Zároveň potvrdil neochvejnú podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie.

Pôjde v poradí o piatu návštevu von der Leyenovej v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Jej cesty do ukrajinského hlavného mesta, ktoré je často cieľom ruských raketových útokov, sa uskutočňujú za prísnych bezpečnostných opatrení a Mamer preto nezverejnil bližšie informácie týkajúce sa jej programu.

„Samozrejme ste si všimli, že návšteva sa uskutoční na Deň Európy," uviedol Mamer. Odkazoval pritom na pripomienku európskej jednoty, ktorá sa zhoduje s výročím konca druhej svetovej vojny.

„V tejto súvislosti vrelo vítame oznámenie prezidenta Zelenského, že 9. mája si budú na Ukrajine odteraz taktiež pripomínať Deň Európy," povedal Mamer.

Európska únia odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu a v rámci odvetných krokov uvalila na Rusko sankcie. Brusel okrem toho koordinuje spoločnú snahu členských krajín EÚ vyrábať a dodávať Ukrajine muníciu pred očakávanou ukrajinskou protiofenzívou.

Mamer pred cestou von der Leyenovej potvrdil, že Európska komisia navrhla ďalší, v poradí už 11. balík sankcií v súvislosti s vojnou na Ukrajine.        

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko znižuje predpísaný podiel biopalív v pohonných látkach

Švédsko obmedzuje podiel biopalív v automobiloch so spaľovacími motormi. Cieľom tohto kroku je podľa vlády znížiť ceny pohonných látok, a tým zmierniť dosahy inflácie na obyvateľov.

Od začiatku roka 2024 sa predpísaný podiel biozložky znižuje na 6 %. Doteraz to bolo 30,5 % pre naftu a 7,8 % pre benzín. Podľa plánov predchádzajúcej vládnej koalície sa mal podiel každým rokom postupne zvyšovať.

Liter nafty stojí v súčasnosti približne 20,3 švédskych korún (1,81 eura) a benzín 18,8 SEK. Vláda uviedla, že vďaka zníženiu množstva biopalív liter nafty zlacní o 5,5 SEK.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.