Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chcú odstúpenie časti vlády a menej násilia v médiách. V Belehrade sa zhromaždili tisíce ľudí

Tisíce ľudí sa v pondelok zhromaždili v srbskej metropole Belehrad, aby požadovali zvýšenie bezpečnosti, zákaz násilného obsahu v médiách a odstúpenie niektorých vládnych predstaviteľov po tom, ako touto krajinou minulý týždeň otriasli dve masové streľby, ktoré si vyžiadali 17 obetí. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

K prvej streľbe došlo minulý týždeň v stredu na základnej škole v Belehrade. Trinásťročný útočník tam zastrelil školského strážnika a osem spolužiakov – sedem dievčat a jedného chlapca. O deň neskôr 21-ročný strelec pri meste Mladenovac zabil osem ľudí.

Pondelková demonštrácia niesla názov "Srbsko proti násiliu". Pred budovou srbského parlamentu sa zhromaždilo viac ako 10.000 protestujúcich, ktorí sa následne presunuli k vládnym budovám. Protesty sa konali i v ďalších srbských mestách.

Protestujúci od vlády požadovali väčšiu bezpečnosť v školách i na uliciach. Zároveň vyzvali na odstúpenie viacerých predstaviteľov vrátane srbského ministra vnútra Bratislava Gašiča a šéfa tajnej služby Aleksandara Vulina. Z dôvodu minulotýždňovej tragickej streľby na základnej škole v Belehrade podal v nedeľu demisiu srbský minister školstva Branko Ružič.        

Opozícia zároveň požaduje, aby boli v Srbsku z televízneho vysielania stiahnuté relácie známe propagáciou násilia, a tiež zákaz provládnych novín, ktoré pravidelne podnecujú napätie článkami cielenými na politických disidentov.

Koaličná Srbská pokroková strana (SNS) prezidenta Aleksandara Vučiča pondelkovú demonštráciu odsúdila a opozičné skupiny zúčastňujúce sa na zhromaždení označila podľa miestnych médií za "zlo bez tváre", ktoré sa "odváži využiť národnú tragédiu vo svoj vlastný záujem".

Vučič povedal, že vzhľadom na nedávne udalosti je pripravený vypísať predčasné voľby, no ich dátum bližšie nešpecifikoval.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri Arménska a Azerbajdžanu budú v Bruseli rokovať o mierovej dohode

Predseda Európskej rady Charles Michel v pondelok večer oznámil, že lídri Arménska a Azerbajdžanu budú v nedeľu rokovať v Bruseli o úsilí dosiahnuť mierovú dohodu o ich územnom spore o Náhorný Karabach. Informuje o tom spravodajca TASR.

Michel v oficiálnom vyhlásení potvrdil, že bude hostiť arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva v rámci úsilia EÚ "podporiť stabilitu na južnom Kaukaze a normalizáciu medzi oboma krajinami".

Podľa jeho slov sa lídri Arménska a Azerbajdžanu spolu s ním dohodli, že sa opätovne stretnú 14. mája na trilaterálnom stretnutí v Bruseli. Diskusie však budú mať širší rozmer, obohatí ich totiž aj stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. V tomto formáte prerokujú aj témy nadchádzajúceho summitu Európskeho politického spoločenstva, ktorý sa uskutoční 1. júna v Moldavsku.

Prvé zasadnutie Európskeho politického spoločenstva sa konalo vlani v októbri v Prahe. Tento koncept, ktorý vlani navrhol Macron, má za cieľ podporovať politický dialóg a spoluprácu pri riešení otázok spoločného záujmu, posilnenia bezpečnosti, stability a prosperity európskeho kontinentu.

V poradí tretí summit Európskeho politického spoločenstva sa má konať v októbri toho roku v španielskom meste Granada. Michel vyhlásil, že aj pred týmto podujatím chce zorganizovať stretnutie lídrov Arménska, Azerbajdžanu, Francúzska a Nemecka.

Predseda Európskej rady s odkazom na rokovania o normalizácii vzťahov medzi Jerevanom a Baku spresnil, že trilaterálne stretnutia pod taktovkou EÚ sa budú konať v Bruseli "tak často, ako to bude potrebné".

Znepriatelené Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je od sovietskych čias formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región.

(tasr)

Minúta  |  

USA kritizujú opätovné prijatie Sýrie do Ligy arabských štátov

Americké ministerstvo zahraničných vecí v pondelok kritizovalo rozhodnutie Ligy arabských štátov (LAŠ) opätovne prijať Sýriu do svojich radov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Nemyslíme si, že Sýria si v súčasnosti zaslúži znovuprijatie do Ligy arabských štátov," povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Vedant Patel. Washington si podľa jeho slov myslí, že sýrsky prezident Bašár Asad si po rozpútaní brutálnej občianskej vojny nezaslúži normalizáciu vzťahov.

Sýrii bola pozastavená účasť v 22-člennej Lige arabských krajín v roku 2011 po brutálnom zásahu sýrskeho prezidenta Bašára Asada proti civilistom počas povstania, ktoré vyústilo do občianskej vojny. V jej dôsledku dosiaľ zahynulo viac než 350-tisíc ľudí, milióny ľudí museli opustiť svoje domovy a bola zničená veľká časť infraštruktúry a priemyslu Sýrie. Krvavá občianska vojna v krajine pokračuje aj po vyše desiatich rokoch.

USA viackrát vyjadrili nesúhlas s uzmierením sa so Sýriou. Arabské krajiny sa však cez víkend rozhodli ukončiť diplomatickú izoláciu Asadovho režimu.

Patel i napriek tomu povedal, že Spojené štáty zdieľajú so svojimi arabskými partnermi mnoho spoločných cieľov na vyriešenie krízy v Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko pricestoval na neohlásenú návštevu Ruska

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok pricestoval na neohlásenú návštevu Moskvy, kde sa v utorok bude konať vojenská prehliadka pri príležitosti Dňa víťazstva. TASR prevzala správu z agentúry DPA. Lukašenka v Moskve privítal ruský vicepremiér Denis Manturov.

Bieloruský líder sa zvyčajne na vojenskej prehliadke na moskovskom Červenom námestí pri príležitosti Dňa víťazstva nezúčastňuje, pretože v tomto termíne vedie oslavy v Bielorusku, píše DPA.

Svoju účasť na utorkovej vojenskej prehliadke v Moskve krátko pred jej konaním potvrdili kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, líder Tadžikistanu Emómalí-ji Rahmón, uzbecká hlava štátu Šavkat Mirzijojev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Na oslavách Dňa víťazstva v Rusku sa zúčastní aj prezident Kirgizska Sadyr Žaparov.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO: Slovensko sa asi nevyhne pokute za zlú inklúziu rómskych detí, môže za to Gröhling

Slovensko sa pravdepodobne nevyhne pokute za nedostatočnú inklúziu rómskych detí v školách. Zodpovednosť za to nesie bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Na tlačovej konferencii to uviedol poslanec Peter Pollák mladší (OĽANO). Slovensko aktuálne pre segregáciu rómskych detí čelí žalobe na Súdnom dvore Európskej únie.

Zmena, ktorá by napomohla zaraďovaniu rómskych detí do školského systému, mohla byť podľa Polláka schválená pozmeňovacím návrhom v rámci aktuálne otvoreného školského zákona. "Na jednej strane tu máme míľnik plánu obnovy za 800 miliónov eur, ktorý ideme naplniť školským zákonom, a na druhej strane sa sankcia môže vyšplhať do sumy 800 miliónov eur," podotkol.

Poukázal na to, že v minulosti požiadal ministrov školstva, aby potrebnú zmenu aplikovali. "Keď si minister Ján Horecký narátal všetky hlasy, ktoré potrebuje na prejdenie zákona, tak natrafil na Gröhlinga, cez ktorého by pozmeňovací návrh neprešiel," skonštatoval. Pollák však predpokladá, že tento rok príde nariadenie od EK, aby Slovensko urobilo smerom k integrácii a inklúzii rómskych detí čo najviac. Mali by to byť podľa neho opatrenia, ktoré nebudú naviazané na eurofondy, ale na štátny rozpočet.

Ministerstvo školstva začalo podľa Gröhlinga riešiť otázku segregácie po jeho nástupe v roku 2020. Tvrdí, že rezort vtedy priniesol viaceré riešenia na zníženie segregácie, v ktorých však nové vedenie ministerstva nepokračuje, a to napríklad v doučovaní či letných školách. "Tieto kroky sme pravidelne riešili s Európskou komisiou a jej odozva bola pozitívna," skonštatoval Gröhling s tým, že Horecký si neplní úlohy, ku ktorým ho zaväzuje plán obnovy v oblasti zníženia segregácie.

Bývalý minister tiež upozornil, že o otázku segregácie nejavilo záujem OĽANO a ani Peter Pollák mladší či Peter Pollák starší. Pollák starší bol už poslancom, europoslancom a splnomocnencom vlády pre rómske komunity, a to v čase infringementu v roku 2015. Vinníkom je podľa neho OĽANO. "Pretože v školstve odmieta pokračovať v opatreniach v oblasti desegregácie, ktoré sme rozbehli, a túto tému vôbec nerieši. OĽANO teraz ukazuje prstom na iných a zbavuje sa zodpovednosti," poznamenal Gröhling.

EK viedla od roku 2015 konanie voči SR za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách. V roku 2019 adresovala SR odôvodnené stanovisko. Komisia sa v apríli rozhodla obrátiť na súd v Luxemburgu. SR podľa nej síce urobila viacero opatrení, považuje ich však za nedostatočné.

Žaloba za segregáciu rómskych detí je podľa Horeckého účet za minulosť, nie odraz súčasnej situácie. Verí, že EK pri zohľadnení aktuálneho stavu pomôže v pokračovaní začatých opatrení na nápravu.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské úrady pozastavili prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne

Prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne pozastavujú, oznámil v pondelok podľa ruských médií predstaviteľ okupačnej správy. Ako dôvod uviedol možné "provokácie" zo strany ukrajinských síl.

Rusko obsadilo najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe vlani v prvých dňoch svojej invázie na Ukrajinu. Očakáva sa, že Kyjev čoskoro začne protiofenzívu s cieľom opätovne získať územia dobyté Ruskom vrátane Záporožskej oblasti, kde ruské úrady začali s evakuáciami.

"Hladina (vody v neďalekej Kachovskej priehrade) stúpla na 17,8 metra. Uvedomujeme si, že je to manipulácia. Jadrové reaktory boli pozastavené," citovala agentúra TASS šéfa ruskej oblastnej správy Jevgenija Balického.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v minulosti uviedol, že všetkých šesť reaktorov záporožskej elektrárne už je v stave "studeného odstavenia", čo znamená, že nevyrábajú elektrinu, avšak stále sa v nich nachádza nukleárny materiál.

Grossi v sobotu varoval, že situácia v oblasti elektrárne je čoraz nestabilnejšia a nebezpečnejšia. Balickij podľa agentúry TASS v pondelok povedal, že z dedín blízko frontovej línie dosiaľ evakuovali okolo tritisíc ľudí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.