Preskočiť na obsah
  |  

OĽaNO: Slovensko sa asi nevyhne pokute za zlú inklúziu rómskych detí, môže za to Gröhling

Slovensko sa pravdepodobne nevyhne pokute za nedostatočnú inklúziu rómskych detí v školách. Zodpovednosť za to nesie bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Na tlačovej konferencii to uviedol poslanec Peter Pollák mladší (OĽANO). Slovensko aktuálne pre segregáciu rómskych detí čelí žalobe na Súdnom dvore Európskej únie.

Zmena, ktorá by napomohla zaraďovaniu rómskych detí do školského systému, mohla byť podľa Polláka schválená pozmeňovacím návrhom v rámci aktuálne otvoreného školského zákona. "Na jednej strane tu máme míľnik plánu obnovy za 800 miliónov eur, ktorý ideme naplniť školským zákonom, a na druhej strane sa sankcia môže vyšplhať do sumy 800 miliónov eur," podotkol.

Poukázal na to, že v minulosti požiadal ministrov školstva, aby potrebnú zmenu aplikovali. "Keď si minister Ján Horecký narátal všetky hlasy, ktoré potrebuje na prejdenie zákona, tak natrafil na Gröhlinga, cez ktorého by pozmeňovací návrh neprešiel," skonštatoval. Pollák však predpokladá, že tento rok príde nariadenie od EK, aby Slovensko urobilo smerom k integrácii a inklúzii rómskych detí čo najviac. Mali by to byť podľa neho opatrenia, ktoré nebudú naviazané na eurofondy, ale na štátny rozpočet.

Ministerstvo školstva začalo podľa Gröhlinga riešiť otázku segregácie po jeho nástupe v roku 2020. Tvrdí, že rezort vtedy priniesol viaceré riešenia na zníženie segregácie, v ktorých však nové vedenie ministerstva nepokračuje, a to napríklad v doučovaní či letných školách. "Tieto kroky sme pravidelne riešili s Európskou komisiou a jej odozva bola pozitívna," skonštatoval Gröhling s tým, že Horecký si neplní úlohy, ku ktorým ho zaväzuje plán obnovy v oblasti zníženia segregácie.

Bývalý minister tiež upozornil, že o otázku segregácie nejavilo záujem OĽANO a ani Peter Pollák mladší či Peter Pollák starší. Pollák starší bol už poslancom, europoslancom a splnomocnencom vlády pre rómske komunity, a to v čase infringementu v roku 2015. Vinníkom je podľa neho OĽANO. "Pretože v školstve odmieta pokračovať v opatreniach v oblasti desegregácie, ktoré sme rozbehli, a túto tému vôbec nerieši. OĽANO teraz ukazuje prstom na iných a zbavuje sa zodpovednosti," poznamenal Gröhling.

EK viedla od roku 2015 konanie voči SR za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách. V roku 2019 adresovala SR odôvodnené stanovisko. Komisia sa v apríli rozhodla obrátiť na súd v Luxemburgu. SR podľa nej síce urobila viacero opatrení, považuje ich však za nedostatočné.

Žaloba za segregáciu rómskych detí je podľa Horeckého účet za minulosť, nie odraz súčasnej situácie. Verí, že EK pri zohľadnení aktuálneho stavu pomôže v pokračovaní začatých opatrení na nápravu.

(tasr)

  |  

Ruské úrady pozastavili prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne

Prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne pozastavujú, oznámil v pondelok podľa ruských médií predstaviteľ okupačnej správy. Ako dôvod uviedol možné "provokácie" zo strany ukrajinských síl.

Rusko obsadilo najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe vlani v prvých dňoch svojej invázie na Ukrajinu. Očakáva sa, že Kyjev čoskoro začne protiofenzívu s cieľom opätovne získať územia dobyté Ruskom vrátane Záporožskej oblasti, kde ruské úrady začali s evakuáciami.

"Hladina (vody v neďalekej Kachovskej priehrade) stúpla na 17,8 metra. Uvedomujeme si, že je to manipulácia. Jadrové reaktory boli pozastavené," citovala agentúra TASS šéfa ruskej oblastnej správy Jevgenija Balického.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v minulosti uviedol, že všetkých šesť reaktorov záporožskej elektrárne už je v stave "studeného odstavenia", čo znamená, že nevyrábajú elektrinu, avšak stále sa v nich nachádza nukleárny materiál.

Grossi v sobotu varoval, že situácia v oblasti elektrárne je čoraz nestabilnejšia a nebezpečnejšia. Balickij podľa agentúry TASS v pondelok povedal, že z dedín blízko frontovej línie dosiaľ evakuovali okolo tritisíc ľudí.

(tasr)

  |  

Pri raketovom útoku na Odesu bol zničený sklad Červeného kríža

Pri pondelkovom raketovom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa bol zničený sklad miestnej pobočky Červeného kríža.

Regionálna pobočka Červeného kríža vo vyhlásení uviedla, že pri pondelkovom útoku bol zničený sklad s rozlohou tisíc štvorcových metrov, v ktorom sa nachádzali predmety humanitárnej pomoci. V čase útoku sa však žiaden zo zamestnancov ani miestnych dobrovoľníkov v sklade nenachádzal.

„Poskytovanie humanitárnej pomoci a aktivít v rámci niektorých projektov odeskej regionálnej pobočky Ukrajinského Červeného kríža boli pozastavené," uviedol Červený kríž vo vyhlásení.

Ukrajina v pondelok ráno hlásila ruské útoky na viacero ukrajinských miest vrátane hlavného mesta Kyjev a Odesy na pobreží Čierneho mora.

(tasr)

  |  

Novým ministrom vnútra by mal byť Ivan Šimko, ministrom obrany Martin Sklenár

Niekdajší politik SDKÚ, ktorý sa vrátil do KDH a pred pár týždňami neúspešne kandidoval na post krajského funkcionára hnutia, by mal byť podľa informácií Štandardu ministrom vnútra v úradníckej vláde. Obranu by mal viesť súčasný riaditeľ Sekcie obrannej politiky na rezorte obrany Martin Sklenár.

V prípade Šimka ide doteraz o najväčšie prekvapenie a pomerne rozpačitú voľbu prezidentky Zuzany Čaputovej. Štandardu menovanie potvrdil zdroj, ktorý si neželal byť menovaný a v čase publikovania túto informáciu priniesol aj portál Aktuality.

Ivan Šimko už ministrom vnútra bol v rokoch 2001 – 2002, na konci prvej Dzurindovej vlády, keď nahradil Ladislava Pittnera (tiež SDKÚ), ktorý bol donútený odstúpiť. Šimko bol ministrom aj v druhej Dzurindovej vláde, vtedy riadil ministerstvo obrany, aj tu skončil po roku, po tom, ako vznikol konflikt s premiérom a predsedom jeho strany Mikulášom Dzurindom. Išlo o kauzu skupinka a zápas o sféry vplyvu a vedenie Národného bezpečnostného úradu. Šimko napokon skončil ako poslanec parlamentu.

Ivan Šimko vynikal tým, že dlhé roky podporoval transformáciu KDH na stranu nemeckej CDU, neskôr svoje predstavy realizoval v SDKÚ, po neúspešnom pokuse vo vlastnej strane sa vrátil do KDH. Politicky sa prispôsoboval západným trendom, bol predstaviteľom liberálneho kresťanstva. Šimko nemal šťastnú ruku ani v personálnej politike. Kým nebude jeho menovanie potvrdené, treba si počkať, taká prekvapujúca nominácia to je.

Podľa zdrojov, ktoré si neželajú byť menované, by sa novým ministrom obrany mal stať Martin Sklenár, v súčasnosti riaditeľ Sekcie obrannej politiky na ministerstve obrany. Sklenár je atlantista, na obrane pôsobí pomerne krátko, v jeho vzťahu k vojne na Ukrajine a línii, ktorú presadzuje NATO, by nenastala zmena. Očakávať sa však dá, že nebude vystupovať tak hrubo a vulgárne ako súčasný minister Naď.

K svojmu nástupcovi sa už vyjadril aj končiaci Naď, ktorý síce meno nepotvrdil, ale pre médiá povedal, že výber prezidentky považuje za dobrú voľbu: „Je to človek z môjho najužšieho tímu a človek, ktorého som ja priviedol na ministerstvo obrany. Považujem ho za veľmi dobrého odborníka,“ priblížil.

Štandard ako prvé médium na Slovensku informoval, že úradnícku vládu by mal viesť Ľudovít Ódor, vo vláde by mala byť bývalá progresívna ombudsmanka Jana Dubovcová či Lívia Vašáková. Ministrom zahraničných vecí by sa mal stať Miroslav Wlachovský, vo vláde by mal podľa našich informácií zostať aj súčasný štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Peter Švec.

(fed)

  |  

INNES: Plyn v EÚ je šesťnásobne drahší než na amerických trhoch

Dekarbonizácia a elektrifikácia priemyslu vytvorí tlak na rast cien, pričom môže ohroziť konkurencieschopnosť EÚ vo svete. Plynu máme v Európe dostatok, no jeho cena je napriek poklesu šesťnásobne vyššia než na trhoch v USA.

Tieto informácie odzneli na konferencii "Free Market Road Show 2023: Energetická kríza - čo nás čaká v najbližších rokoch?", ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center.

"Keď na príklade Nemecka nahradíte funkčnú jadrovú elektráreň novými obnoviteľnými zdrojmi, to znamená, že všetky tie miliardy ste nemohli investovať do produktívnej činnosti, lebo len vyrábate elektrinu. Toto je niečo, čo bude zase brániť Európe v konkurencieschopnosti vo svete." uviedol analytik INESS Radovan Ďurana. Komentoval, že síce cena plynu v Európe klesla, stále je šesťkrát drahšia ako na amerických trhoch. Dodal, že ak energia je tou "krvou", ktorá zabezpečuje chod a produkciu, Európa ju má drahšiu ako zvyšok sveta, čím si komplikuje svoju konkurencieschopnosť.

Člen predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Peter Kučera povedal, že s energetickou krízou sa vyrovnali uzatvorením diverzifikačných kontraktov. Do vypuknutia vojny na Ukrajine mali uzatvorený len jeden zdrojový kontrakt s ruským Gazpromom, pričom mali záujem si poistiť dodávky aj z iných zdrojov. "Podarilo sa nám uzatvoriť diverzifikačné kontrakty so spoločnosťami BP, RWE, Exxon Mobil, Shell či ENI. Dnes môžeme povedať, že sme na 70 % diverzifikovaní z ruského kontraktu," spresnil Kučera.

Plyn z ruského kontraktu však podľa Kučeru zatiaľ stále dostávame, čo je dôvodom, prečo diverzifikácia nie je stopercentná. Na trhu s plynom je však podľa neho netypická situácia. "Naplnenosť zásobníkov v Európe je na obrovských číslach, v Európe okolo 55 %, na Slovensku okolo 60 %, čo môže byť zároveň signálom, že neistota na trhu pretrváva," uviedol Kučera. Dodal, že táto situácia naznačuje, že ostatní dodávatelia kalkujú s tým, že by problém s dodávkami plynu mohol v budúcnosti nastať.

Riaditeľ Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) Peter Dovhun uviedol, že SEPS umožnil v minulom roku pripojenie jednej gigawatthodiny obnoviteľných zdrojov, no regulácia a pomalá výstavba ich nábeh brzdí. Ak sa však hovorí o percentách obnoviteľných zdrojov energie (OZE), je podľa neho potrebné vnímať, že ide o celý energetický mix aj mimo elektriny, pričom výrobky z fosílnych palív sú len ťažko nahraditeľné. Upresnil, že v poľnohospodárstve ich potrebujeme na výrobu hnojív na potraviny, v doprave na pohonné látky, v stavebníctve na výrobu cementu a asfaltu či v zdravotníctve na rôzne výrobky z plastu.

Dovhun poznamenal, že Slovensko bude v budúcnosti stáť pred dvoma možnosťami, ako zabezpečiť stabilitu energetickej siete. Prvou bude nasledovanie nemeckého modelu, teda vytvorenie základu z OZE, napríklad veternými elektrárňami, a počas energetických špičiek ju dopĺňať stabilnými zdrojmi energie. Druhý model by bol založený na stabilných zdrojoch, pričom ich objem by bol doplnený obnoviteľnými zdrojmi. Na prvý model však treba veľké úložiská elektriny, ktoré by cenu elektriny výrazne predražili.

Riaditeľ komunikačného oddelenia spoločnosti Slovnaft Anton Molnár uviedol, že sankcie EÚ sa vzťahujú na ruskú ropu a produkty dovezené z Ruska, nie však na produkty vyrobené z ruskej ropy mimo EÚ. Výrobky z Turecka či z Arabského polostrova tak končia na európskom trhu bez obmedzení, čím ruské sankcie obchádzajú. Slovnaft sa však podľa Molnára snaží nahrádzať ruskú ropu ropou z celého sveta a vytvoriť si nový ropný mix. Od marca tohto roku napríklad do bratislavskej rafinérie prúdi ľahká ropa z Azerbajdžanu.

(tasr)

  |  

Londýn: Moskva sa snaží verbovať do boja na Ukrajine stredoázijských migrantov

Moskva verbuje do boja na Ukrajine aj migrantov zo Strednej Ázie pracujúcich v Rusku, vyplýva z informácií britských tajných služieb, o ktorých v pondelok informovalo ministerstvo obrany v Londýne.

Náboroví pracovníci podľa správy navštevujú mešity a imigračné úrady, kde sa zameriavajú na ľudí zo Strednej Ázie. "Na imigračných úradoch sa zamestnanci, ktorí hovoria tadžicky a uzbecky, bežne snažia o nábor migrantov," uviedlo britské ministerstvo.

Migrantom údajne ponúkajú rýchlejšie získanie ruského občianstva, po pol roku až roku namiesto obvyklých piatich rokov. Lákajú ich zrejme aj náborovými odmenami a výškou platu.

Takýchto odvedencov podľa britských spravodajských expertov pravdepodobne pošlú na frontové línie v rámci snahy Ruska splniť cieľ 400.000 dobrovoľníkov pre boj na Ukrajine. Londýn tiež tvrdí, že ruská vláda sa takmer určite snaží čo najdlhšie oddialiť novú "neskrývanú" mobilizáciu.

(tasr)