Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Thajsko: Opozičný líder Pita ohlásil víťazstvo, je pripravený byť premiérom

Thajský opozičný líder Pita Limdžarenrat v pondelok po nedeľných parlamentných voľbách vyhlásil, že je pripravený stať sa premiérom. Jeho nová prodemokratická strana Vpred dosiahla výrazný úspech a stala sa najväčšou v parlamente. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Pita novinárom povedal, že sa bude snažiť vytvoriť koalíciu s piatimi ďalšími stranami vrátane strany Za Thajsko (Pchak pchüa Tchaj, PTP), ktorá počas sčítavania hlasov voličov postupne smerovala k druhému miestu.

Thajskí voliči v nedeľných parlamentných voľbách jednoznačne odmietli armádou podporovanú vládu premiéra Prajuta Čanóčchu, ktorá je pri moci takmer desať rokov, a dali prednosť opozičným prodemokratickým stranám.

Po sčítaní takmer 99 percent hlasov sa ukazovalo, že najväčší počet kresiel v parlamente získa progresívna strana Vpred, ktorá chce napríklad reformovať prísne zákony o urážke kráľovskej rodiny.

Lídri pred voľbami favorizovanej opozičnej strany Za Thajsko počas volebnej noci uznali, že zrejme voľby nevyhrajú. Tretia skončila Strana zjednoteného thajského národa premiéra Prajuta.

Strana Vpred tak zrejme získa 113 zo 400 kresiel v parlamente. Druhá strana Za Thajsko ich bude mať 112 a tretia Strana zjednoteného thajského národa 23. Volebná komisia však pravdepodobne potvrdí počty kresiel jednotlivých strán až za niekoľko týždňov.

Agentúra AP upozorňuje, že víťazovi nedeľňajších volieb neprináleží automaticky právo zostaviť vládu. Parlamentné zákony totiž zostavila po prevrate v roku 2014 armáda. Na ich základe v júli na spoločnom zasadnutí Snemovne reprezentantov a Senátu, teda dolnej a hornej komory parlamentu, zvolia premiéra, ktorý novú vládu zostaví. Tento proces je však podľa mnohých nedemokratický, pretože senátori neboli zvolení vo voľbách, ale dosadila ich armáda.

Volebná účasť dosiahla v nedeľu približne 75 percent, keď k urnám prišlo asi 39,5 milióna Thajčanov.

(tasr)

Minúta  |  

The Washington Post: Prigožin ponúkol Ukrajine odhalenie pozícii ruskej armády

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin údajne ponúkol ukrajinskej vláde, že jej prezradí pozície ruskej armády. V nedeľu o tom napísal americký denník The Washington Post (WP) s odvolaním na uniknuté tajné dokumenty americkej spravodajskej služby. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Žoldnieri z Vagnerovej skupiny vedú už niekoľko mesiacov ruskú ofenzívu v bojoch o mesto Bachmut na východe Ukrajiny. Prigožin mal v januári ponúknuť Kyjevu, že mu odhalí pozície ruskej armády výmenou za stiahnutie ukrajinských obrancov z tejto oblasti, napísal WP. Ukrajina však túto ponuku odmietla.

Šéf vagnerovcov nedávno verejne pohrozil Moskve stiahnutím svojich bojovníkov z Bachmutu v prípade, ak nedostanú muníciu, o ktorú dlhodobo žiadajú.

Prigožin v utorok povedal, že on a jeho bojovníci by boli považovaní za zradcov, ak by túto oblasť opustili, pripomína Reuters.

Prigožinova ponuka na prezradenie pozícii ruskej armády prišla cez jeho kontakty s ukrajinskou spravodajskou službou, uviedol WP.

Biely dom sa odmietol vyjadriť k tejto záležitosti, ktorá na verejnosť unikla prostredníctvom amerických tajných dokumentov zverejnených v diskusnej skupine na platforme Discord. Zo zverejnenia týchto materiálov na internete je obvinený zamestnanec Vzdušných síl Národnej gardy USA Jack Teixeira.

(tasr)

Minúta  |  

Americké stíhačky vzlietli pri Aljaške k šiestim ruským lietadlám

Americké stíhačky vzlietli k šiestim ruským lietadlám, ktoré sa nachádzali v medzinárodnom vzdušnom priestore neďaleko amerického štátu Aljaška, oznámilo v nedeľu Severoamerické velenie protivzdušnej obrany (NORAD). TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

NORAD opísalo zásah ako bežnú prax. Takáto situácia podľa vyjadrení velenia nastáva približne šesť až sedemkrát za rok.

"Činnosť Ruska v širšom vzdušnom priestore Severnej Ameriky sa vyskytuje pravidelne a nie je vnímaná ako hrozba," uviedlo NORAD vo vyhlásení. "NORAD sleduje a identifikuje všetky vojenské lietadlá, ktoré do neho vstúpia, bežne monitoruje pohyb lietadiel a ak je to nutné, poskytuje im sprievod na ceste von z tejto zóny," dodáva velenie.

Podľa NORAD boli medzi ruskými lietadlami bombardéry TU-95, tankovacie lietadlá IL-78 a stíhačky SU-35. Na americkej strane boli do incidentu zapojené stíhačky F-16 a F-22, tankovacie lietadlá KC-135 a lietadlá E-3A včasnej výstrahy a riadenia (AWACS).

(tasr)

Minúta  |  

V Číne odsúdili na doživotie Američana obvineného zo špionáže

V Číne odsúdili v pondelok na základe obvinení zo špionáže na doživotie 78-ročného Američana. TASR správu prevzala od agentúry AP.

John Shing-Wan Leung má americké občianstvo a povolenie na trvalý pobyt v Hongkongu. Zadržaný bol 15. apríla 2021 v meste Su-čou na juhovýchode Číny kontrarozviedkou, uvádza súd mesta Su-čou, ktorý neposkytol bližšie informácie týkajúce sa mužových obvinení

Takéto vyšetrovania sú však podľa AP často vedené za zatvorenými dverami a je o nich zverejňovaných len málo informácií.

Medzi Washingtonom a Pekingom prevláda napätie v dôsledku sporov týkajúcich sa obchodu, technológií, ľudských práv a stále agresívnejšiemu postoju Číny v súvislosti s jej územnými nárokmi.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko vojnu už geopoliticky prehralo a stáva sa vazalským štátom Číny, tvrdí Macron

Rusko vojnu na Ukrajine už geopoliticky prehralo a stáva sa vazalským štátom Číny. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore, ktorý francúzsky denník L'Opinion zverejnil v nedeľu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"De facto sa dostalo do formy podriadenosti voči Číne a prišlo o svoj prístup k Baltskému moru, čo bolo rozhodujúce, pretože to podnietilo Švédsko a Fínsko prijať rozhodnutie vstúpiť do NATO," uviedol Macron.

"Toto bolo len pred dvoma rokmi nemysliteľné. Takže už to je geopolitická porážka," dodal francúzsky prezident.

Rusko podľa Macrona nemôže vojnu na Ukrajine vyhrať ani vojensky. "Takže je na nás zistiť, ako pomôcť Ukrajincom s ich protiútokom a pripraviť bezpečnostné záruky na rokovania, ktoré sa nevyhnutne uskutočnia," povedal.

"Vždy som hovoril, že nakoniec bude musieť európska bezpečnostná architektúra plne brániť Ukrajinu," uviedol Macron s tým, že zároveň musí počítať s nekonfrontačnou politikou voči Rusku a zamerať sa na opätovné vybudovanie udržateľnej rovnováhy síl.

"Predtým, ako sa k tomu dostaneme, však treba prijať ešte veľa krokov," dodal francúzsky prezident.

(tasr)

Minúta  |  

O tureckom prezidentovi sa rozhodne až v druhom kole, oznámila volebná komisia

O budúcom tureckom prezidentovi sa rozhodne až v druhom kole volieb 28. mája, oznámil v pondelok šéf tureckej volebnej komisie Ahmet Yener, ktorého citovala agentúra AP. Prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý vládne v krajine už 20 rokov, má náskok pred svojím hlavným súperom Kemalom Kiličdaroglom, ale nedosahuje počet hlasov potrebný pre víťazstvo už v prvom kole.

Podľa vyjadrenia predsedu Najvyššej volebnej komisie z pondelka popoludnia predbežné, takmer kompletné výsledky nedeľňajších prezidentských volieb ukazujú, že Erdogan získal 49,51 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavného súpera, opozičného kandidáta Kemala Kiličdarogla podporilo 44,88 percenta voličov. Na treťom mieste skončil s 5,17 percentami pravicový kandidát Sinan Ogan.

Podľa Ahmeta Yenera ešte nebolo zrátaných 35 874 hlasov odovzdaných v zahraničí, no tie by už nič nezmenili na tom, že ani jeden z kandidátov nezískal viac než 50 percent hlasov potrebných na víťazstvo už v prvom kole prezidentských volieb.

Predvolebné prieskumy naznačovali, že by už v prvom kole volieb mohol zvíťaziť Erdoganov súper Kiličdaroglu. Úradujúci prezident však napokon získal viac hlasov, než sa očakávalo.

Kandidáti sú na druhé kolo pripravení

Erdogan ešte v noci na pondelok uviedol, že je pripravený aj na druhé kolo volieb, ak to bude potrebné, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Z celého srdca verím, že budeme aj ďalších päť rokov slúžiť nášmu národu," viedol Erdogan. "Ešte nevieme, či sa voľby skončia v prvom kole, no ak nás ľudia pošlú do druhého kola, budeme to rešpektovať," vyhlásil turecký prezident.

"Ak náš národ povie druhé kole, toto druhé kole jednoznačne vyhráme... Vôľa na zmenu v spoločnosti je vyššia než 50 percent," uviedol jeho oponent Kiličdaroglu. Opozícia tiež obvinila vládu, že zámerne spomaľovala sčítavanie hlasov v okrskoch, v ktorých mal údajne Kiličdaroglu podporu.

Prezidentské voľby v Turecku si získali veľkú pozornosť

Voľby sú pozorne sledované z hľadiska toho, či strategicky umiestnená členská krajina NATO zostane pod kontrolou čoraz viac autoritárskeho prezidenta Erdogana, alebo sa vydá na demokratickejšiu cestu, ktorú presadzuje Kiličdaroglu. Turecku patrí na severe pobrežie Čierneho mora a na juhu susedí s Iránom, Irakom a Sýriou.

Prieskumy verejnej mienky ukazovali pred nedeľným hlasovaním mierny náskok Kiličdarogla, spoločného kandidáta koalície šiestich opozičných strán, pred Erdoganom, ktorý vládne v Turecku od roku 2003 ako premiér aj ako prezident.

Tretí kandidát Sinan Ogan nepovedal, koho svojim voličom odporučí, ak sa bude konať druhé kolo. Údajne ho podporujú voliči, ktorí si želajú zmenu po dvoch desaťročiach Erdoganovho pôsobenia pri moci, ale nie sú presvedčení, že šesťstranová aliancia vedená Kiličdaroglom je schopná riadiť krajinu.

Výsledky nedeľných parlamentných volieb ukázali, že Erdoganova vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) si zachová väčšinu v 600-člennom parlamente. Ten však prišiel o mnohé zákonodarné právomoci po referende, ktoré v roku 2017 tesne odsúhlasilo zmenu systému riadenia krajiny na výkonný prezidentský systém.

Turecká tlačová agentúra Anadolu uviedla, že Erdoganova aliancia vrátane vládnucej strany AKP získala okolo 49,3 percenta hlasov, kým Kiličdaroglova Národná aliancia má okolo 35,2 percenta a podpora pre prokurdskú stranu je nad desať percent.

Fakt, že Erdogan si zachová parlamentnú väčšinu, zvyšuje aj jeho šance zvíťaziť v druhom kole prezidentských volieb – viac voličov môže podporiť Erdogana, aby sa nerozbil zákonodarný proces.

(tasr, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.