Preskočiť na obsah
  |  

Lídri Rady Európy podporili vznik registra škôd spôsobených Ruskom

Lídri členských krajín Rady Európy (RE) vrátane slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej podporili v stredu na Islande vznik registra škôd spôsobených ruskou inváziou na Ukrajine. Podporu potvrdili podpisom deklarácie, informuje osobitný spravodajca TASR.

Register škôd bude spravovať nový úrad v rámci RE, ktorý bude sídliť v holandskom Haagu, pobočku však bude mať i priamo na Ukrajine.

Register bude slúžiť ako evidencia dôkazov a oznámení poškodených o škodách, stratách alebo ujmách. Podľa RE bude prvým krokom k budúcemu medzinárodnému mechanizmu odškodnenia obetí ruskej agresie. Zriaďuje sa na počiatočné obdobie troch rokov.

K dohode o registri sa podľa oznámenia Rady Európy pridalo 40 krajín – 37 členov Rady Európy vrátane Slovenska, ako aj Kanada, Japonsko a USA ako pozorovateľské štáty. Signatárom je tiež Európska únia, pričom úmysel pripojiť sa k dohode vyjadrili tri ďalšie krajiny – Andorra, Bulharsko a Švajčiarsko.

Generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová označila rozhodnutie vytvoriť register škôd pod záštitou Rady Európy za historické. "Podporí obete pri zaznamenávaní ich strát a má zásadný význam pre kompenzačný mechanizmus," zdôraznila.

Ukrajina zriadenie registra škôd víta a je vďačná zúčastneným štátom za vysokú úroveň podpory, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s výzvou, aby sa k iniciatíve pridali ďalšie krajiny z celého sveta.

Významný príspevok k pokrytiu počiatočných nákladov poskytla Európska únia, uviedla RE.

Myšlienku medzinárodného registra dokumentujúceho škody počas vojny Ruska na Ukrajine podporilo vlani v novembri v nezáväznej rezolúcii Valné zhromaždenie OSN. Pejčinovičová Buričová tento rok navrhla, aby sa iniciatívy v tejto veci chopila Rada Európy.

Stretnutie hláv štátov a vlád Rady Európy na Islande je len štvrtým samitom tejto organizácie od jej vzniku v roku 1949. Naposledy ho v roku 2005 hostilo Poľsko. Island po skončení samitu v stredu odovzdá rotujúce predsedníctvo vo Výbore ministrov RE Lotyšsku.

(tasr)

  |  

Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia budúci rok v júni

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočnia 6. – 9. júna 2024, oznámilo v stredu švédske predsedníctvo v Rade EÚ. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

Na voľbách sa v 27 členských štátoch zúčastní vyše 400 miliónov európskych voličov. Tí rozhodnú o novom zložení EP dozerajúcom na európsku legislatívu, v ktorom aktuálne zasadá 705 poslancov.

Voľby do EP sa konajú každých päť rokov. Posledné voľby sa uskutočnili 23. – 26. mája 2019, pričom každá z členských krajín si vtedy vybrala, v ktorom z týchto dní sa voľby uskutočnia. Niektoré krajiny môžu tiež v deň hlasovania o členoch europarlamentu usporiadať aj vlastné národné voľby.

Budúcoročné voľby do EP budú prvými, v ktorých nebudú kandidovať britskí politici. Británia totiž v roku 2020 Európsku úniu opustila, pripomína AFP.

Európsky parlament je jedinou európskou inštitúciou, ktorej členovia sú priamo volení. Europoslanci volia predsedu a členov Európskej komisie (EK). Súčasná predsedníčka EK Ursula von der Leyenová ešte neuviedla, či sa bude budúci rok o túto pozíciu opäť uchádzať. Ak tak spraví, očakáva sa, že si udrží podporu stredopravých členov EP i kľúčových členských štátov.

(tasr)

  |  

NAKA zadržala a obvinila sedem osôb z korupcie v akcii Urýchľovač

Národná kriminálna agentúra (NAKA) aktuálne zadržala a obvinila sedem osôb z korupcie. V rámci policajnej akcie s krycím názvom Urýchľovač zasahovala v Nitrianskom kraji. Polícia SR o tom informovala na sociálnej sieti.

"Osoby boli obvinené z korupčnej trestnej činnosti, v súvislosti s prihlasovaním vozidiel na Okresnom úrade Topoľčany. Vo veci sú vykonávané prvotné neodkladné úkony, a preto nie je možné poskytnúť bližšie informácie," priblížili policajti.

(tasr)

  |  

Mafián na súde skolaboval. Sudkyňa Záleská nereagovala na jeho prosby pichnúť si inzulín

Krajská prokuratúra preverí neľudské zaobchádzanie sudkyne Pamely Záleskej s obžalovaným mafiánom. Napriek jeho opakovanej žiadosti údajne žena v talári neprerušila pojednávanie, aby si mohol aplikovať inzulín, čo viedlo k jeho kolapsu.

Na podklade trestného oznámenia, ako aj medializovaných informácií, preverí Krajská prokuratúra v Bratislave prípad údajného odopretia podania inzulínu obžalovanému na pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.

Ako informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová, prokuratúra bude skúmať, či v danom prípade nebol spáchaný trestný čin. Dohľad nad činnosťou podriadených prokurátorov bude vykonávať prokurátor Generálnej prokuratúry SR.

„Pre komplexnosť posúdenia veci zároveň generálny prokurátor uložil špeciálnemu prokurátorovi preskúmať aj zákonnosť postupu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, konajúceho na hlavnom pojednávaní," doplnila Drobová.

O kauze informoval týždenník Plus 7 dní, ktorý získal audiozáznam z pojednávania Špecializovaného trestného súdu v Pezinku 19. apríla tohto roku. Počuť v ňom, ako sudkyňa Pamela Záleská ignoruje prosby obžalovaného Lehela Horvátha.

„Ja si musím pichať inzulín, ja som diabetik, už nevydržím,“ hovorí muž prezývaný „Hrobár". Jeho obžaloba aj prezývka súvisia s tým, že spolupracoval s mafiánskou skupinou sátorovcov a na svojom pozemku zakopával telá ich obetí.

Záleská jeho prvú požiadavku úplne odignorovala. Neskôr si vypýtal slovo opäť. „Chcem kvôli inzulínu prestávku urobiť a potom musím jesť,“ mal jej pripomínať Horváth. 

„Veď prečítame výpoveď svedka, preložíme do maďarského jazyka a bude daná obedňajšia prestávka,“ odpovedala mu sudkyňa. Obžalovaný zdôraznil, že je diabetik, ale to na pôvodnom rozhodnutí Záleskej nič nezmenilo. Neskôr ju mal ešte Horváth upozorniť, že sa nedokáže koncentrovať, lebo o jedenástej hodine si vo väzení zvykne pichať inzulín.

„Nie sme vo väznici. Sme na hlavnom pojednávaní. Začínali sme o deviatej, vykonávame dokazovanie s patričnou prestávkou,“ odpovedala žena v talári, pričom obedňajšiu prestávku napriek opakovaným prosbám obžalovaného vyhlásila až o 12:20.  

To už bolo pre Horvátha príliš neskoro a skolaboval. „Otec po osemdesiatminútovom omeškaní pri pokuse o podanie inzulínu odpadol. Len vďaka rýchlej pomoci väzenskej stráže a privolaniu záchranárov so sanitkou nedošlo k najhoršiemu,“ uviedla pre Plus 7 dní Horváthova dcéra.

(sita, est)

  |  

Výmeny na ministerstvách sa nekončia, skôr sa začínajú, tvrdí Ódor. Dočkáme sa aj nového šéfa spravodajskej služby?

Zmeny na postoch štátnych tajomníkov, prípadne ďalších blízkych spolupracovníkov nových ministrov sa nekončia, skôr sa začínajú. Po stredajšom prvom rokovaní úradníckej vlády, ktorého podstatnú časť tvorili personálne zmeny na rezortoch, to uviedol predseda vlády SR Ľudovít Ódor.

"Je len prirodzené, že v časovo limitovanom období tejto vlády potrebuje mať minister okolo seba ľudí, na ktorých sa môže plne spoľahnúť," vysvetlil zmeny. Dodal, že nezachytil, aby dôvodom odvolávania štátnych tajomníkov bola nespokojnosť či nedôvera. "Naozaj ide o to, že na pozíciách tých najbližších spolupracovníkov potrebujú mať ministri ľudí, ktorých poznajú a stopercentne im dôverujú," upozornil premiér.

Mali by prísť i ďalšie výmeny na ministerstvách, respektíve ich podriadených organizáciách. Ministri majú od premiéra vo výbere voľnú ruku, Ódor si však vyhradil v prípade menovania právo veta.

Na svojom prvom rokovaní vláda odborníkov schvaľovala zmeny na pozíciách štátnych tajomníkov rezortov zdravotníctva, financií, práce, sociálnych vecí a rodiny i životného prostredia.

Výmena šéfa SIS je otvorená

Téma výmeny šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) je otvorená, uviedol Ďalej Ľudovít Ódor. "Ešte som ani len nestihol navštíviť pána ministra vnútra. Nejaké kompetencie tam má pani prezidentka, takže budeme o tejto možnosti diskutovať," povedal. Zatiaľ sa nestretol ani s aktuálnym riaditeľom SIS Michalom Aláčom.

Pri ďalších personálnych výmenách, napríklad pri šéfovi Pôdohospodárskej platobnej agentúry alebo policajnom prezidentovi, dal predseda vlády ministrom voľnú ruku. Ako skonštatoval, ministri potrebujú na kľúčových pozíciách ľudí, ktorým dôverujú. "Každý minister teraz zvažuje, koho si ponechá, kde donesie svojho vlastného človeka," načrtol Ódor s tým, že bude mať právo veta.

Na výmenu šéfa SIS vyzvali nového premiéra viaceré politické strany. Riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády. V prípade Aláča, ako aj jeho predchodcu Vladimíra Pčolinského, išlo o personálnu nomináciu hnutia Sme rodina.

Premiér chce zriadiť skupinu, zaoberať sa má návratom mladých na Slovensko

Ódor plánuje aj zriadiť pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať plánom na návrat mladých ľudí na Slovensko. Potvrdil to po prvom rokovaní nového vládneho kabinetu.

"Považujem to za veľmi dôležitú prioritu. Je to aj moja osobná priorita, aby sme do konca našej vlády vedeli predstaviť konkrétny plán pre ďalšiu vládu, čo všetko treba urobiť," povedal Ódor. Zhodnotil, že doteraz sa v tejto veci urobili viaceré pozitívne kroky v súvislosti s plánom obnovy.

Premiér poznamenal, že napríklad v Košiciach sa vedia spájať, aby si tam udržali svoje talenty. "Budeme smerovať k nejakým klastrom, k užšej spolupráci medzi najlepšími mozgami, ktoré máme na Slovensku. To znamená súkromné firmy, fakulty a hoci aj vláda," dodal.

(tasr)

  |  

Rada Európy chráni hodnoty, ktoré sú základom mieru v Európe, uviedla Čaputová

Úlohou Rady Európy (RE) je chrániť demokraciu, právny poriadok a ľudské práva, sú totiž základom mieru v Európe a najlepšou ochranou pred autoritárskymi režimami. V stredu to uviedla prezidenta SR Zuzana Čaputová na summite RE v islandskej metropole Reykjavík. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Prezidentka upozornila na to, že dnes naše spoločné demokratické hodnoty čelia rastúcemu tlaku. Extrémisti a populisti podľa nej využívajú demokratické práva ako sloboda prejavu či názoru k útokom na demokraciu samotnú. Na šírenie nenávisti využívajú aj online priestor, ktorý musí RE taktiež chrániť.

Pripomenula, že Rada Európy vznikla v roku 1949 po najničivejšej vojne, akú ľudstvo zažilo. "Dnes je jej úloha taká naliehavá, ako bola pred siedmimi desaťročiami. Ruská agresia voči Ukrajine prinavrátila veľkú vojnu do Európy, ohrozuje milióny nevinných ľudí. Ide proti všetkému, za čím Rada Európy stojí - je to priama hrozba pre mier, bezpečnosť a demokraciu. Je našou povinnosťou, aby táto agresia skončila," uviedla.

Čaputová v rámci summitu diskutovala s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, holandským premiérom Markom Ruttem, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou či ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom.

"Rozprávali sme sa o bilaterálnych vzťahoch, ale aj o situácii v našom regióne. Na dnešný deň (stredu) mám naplánované ďalšie stretnutia, počas ktorých európskych lídrov ubezpečím, že Slovensko je spoľahlivým partnerom," uviedla prezidentka v príspevku na sociálnej sieti.

(tasr)