Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina poprela, že strela Kinžal zničila v Kyjeve americký systém Patriot

Ukrajina v stredu poprela tvrdenie Ruska, že ruská hypersonická strela Kinžal v utorok počas leteckého útoku na Kyjev zničila raketový systém protivzdušnej obrany Patriot. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters a portál britského denníka The Guardian.

Ruské ministerstvo obrany v utorok po nočnom útoku tvrdilo, že systém Patriot americkej výroby bol zničený. Dvaja predstavitelia USA neskôr povedali, že bol zrejme poškodený, ale nezdá sa, že by bol zničený.

"Chcem povedať: nebojte sa o osud Patriota," povedal v stredu hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat pre ukrajinskú televíziu. Vylúčil možnosť, že ruská hypersonická strela Kinžal vyradila systém Patriot.

"Zničiť tento systém jednou takou strelou ako Kinžal nie je možné. Všetko, čo o tom hovoria, je stále len ich typická propaganda," povedal Ihnat.

Raketový systém Patriot je jedným z viacerých vyspelých systémov protivzdušnej obrany, ktoré Západ poskytol Ukrajine proti ruským útokom zo vzduchu.

Patrí k najvyspelejším americkým systémom protivzdušnej obrany proti lietadlám, riadeným strelám a balistickým raketám. Tvorí ho viac súčastí: odpaľovacie zariadenia, radar a ďalšie podporné vozidlá. Preto ho nie je možné zničiť jednou raketou, dodal Ihnat.

Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý spustil útočnú vojnu proti Ukrajine vlani vo februári, označil ruskú hypersonickú strelu Kinžal za dôkaz, že jeho krajina má najlepšiu bojovú techniku na svete.

Ukrajina v utorok oznámila, že v ten deň zostrelila šesť ruských striel Kinžal, ale Rusko to poprelo. Nie je jasné, akú západnú zbraň na to Kyjev použil, a americké ministerstvo obrany (Pentagón) sa k tomu zatiaľ nevyjadrilo, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Realizácia tretej hodiny telesnej výchovy je zmätočná a neuskutočniteľná, povedal nový minister Bútora

Myšlienka zavedenia tretej hodiny telesnej výchovy bola dobrá, realizácia je nesystémová a zmätočná. V reakcii na schválenie tretej hodiny telesnej výchovy v základných školách parlamentom to uviedol po rokovaní vlády nový minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Daniel Bútora.

Šéf rezortu školstva si myslí, že to nie je ani uskutočniteľné. "Myslím si, že tomu zodpovedá aj odozva z terénu," povedal.

V tejto veci zvažujú ďalšie kroky, konkretizovať ich zatiaľ nechcel. "Vnímame to ako zbytočné znepríjemnenie neuveriteľne náročnej situácie, v ktorej sa školy a učitelia nachádzajú," povedal Bútora.

Vyučovací predmet telesná a športová výchova bude povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dvoch hodín týždenne. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok (16. 5.) schválili. Legislatívna zmena má byť účinná od 1. septembra.

Účinnosť je posunutá pre školy, ktoré k 31. augustu nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Novela má pre ne platiť od 1. septembra 2025. Rovnako sa takto odkladá účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Tieto majú k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.

K tejto zmene sa pre TASR už kriticky vyjadrila prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková, ale aj Slovenská komora učiteľov. Poukazujú na to, že riaditelia škôl dostanú minimálny čas na zavedenie zmien, ale aj na problém s kapacitami v telocvičniach. Riaditelia škôl budú musieť podľa nich niektorým učiteľom znížiť úväzky či dokonca niektorých učiteľov aj prepustiť.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri Rady Európy podporili vznik registra škôd spôsobených Ruskom

Lídri členských krajín Rady Európy (RE) vrátane slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej podporili v stredu na Islande vznik registra škôd spôsobených ruskou inváziou na Ukrajine. Podporu potvrdili podpisom deklarácie, informuje osobitný spravodajca TASR.

Register škôd bude spravovať nový úrad v rámci RE, ktorý bude sídliť v holandskom Haagu, pobočku však bude mať i priamo na Ukrajine.

Register bude slúžiť ako evidencia dôkazov a oznámení poškodených o škodách, stratách alebo ujmách. Podľa RE bude prvým krokom k budúcemu medzinárodnému mechanizmu odškodnenia obetí ruskej agresie. Zriaďuje sa na počiatočné obdobie troch rokov.

K dohode o registri sa podľa oznámenia Rady Európy pridalo 40 krajín – 37 členov Rady Európy vrátane Slovenska, ako aj Kanada, Japonsko a USA ako pozorovateľské štáty. Signatárom je tiež Európska únia, pričom úmysel pripojiť sa k dohode vyjadrili tri ďalšie krajiny – Andorra, Bulharsko a Švajčiarsko.

Generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová označila rozhodnutie vytvoriť register škôd pod záštitou Rady Európy za historické. "Podporí obete pri zaznamenávaní ich strát a má zásadný význam pre kompenzačný mechanizmus," zdôraznila.

Ukrajina zriadenie registra škôd víta a je vďačná zúčastneným štátom za vysokú úroveň podpory, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s výzvou, aby sa k iniciatíve pridali ďalšie krajiny z celého sveta.

Významný príspevok k pokrytiu počiatočných nákladov poskytla Európska únia, uviedla RE.

Myšlienku medzinárodného registra dokumentujúceho škody počas vojny Ruska na Ukrajine podporilo vlani v novembri v nezáväznej rezolúcii Valné zhromaždenie OSN. Pejčinovičová Buričová tento rok navrhla, aby sa iniciatívy v tejto veci chopila Rada Európy.

Stretnutie hláv štátov a vlád Rady Európy na Islande je len štvrtým samitom tejto organizácie od jej vzniku v roku 1949. Naposledy ho v roku 2005 hostilo Poľsko. Island po skončení samitu v stredu odovzdá rotujúce predsedníctvo vo Výbore ministrov RE Lotyšsku.

(tasr)

Minúta  |  

Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia budúci rok v júni

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočnia 6. – 9. júna 2024, oznámilo v stredu švédske predsedníctvo v Rade EÚ. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

Na voľbách sa v 27 členských štátoch zúčastní vyše 400 miliónov európskych voličov. Tí rozhodnú o novom zložení EP dozerajúcom na európsku legislatívu, v ktorom aktuálne zasadá 705 poslancov.

Voľby do EP sa konajú každých päť rokov. Posledné voľby sa uskutočnili 23. – 26. mája 2019, pričom každá z členských krajín si vtedy vybrala, v ktorom z týchto dní sa voľby uskutočnia. Niektoré krajiny môžu tiež v deň hlasovania o členoch europarlamentu usporiadať aj vlastné národné voľby.

Budúcoročné voľby do EP budú prvými, v ktorých nebudú kandidovať britskí politici. Británia totiž v roku 2020 Európsku úniu opustila, pripomína AFP.

Európsky parlament je jedinou európskou inštitúciou, ktorej členovia sú priamo volení. Europoslanci volia predsedu a členov Európskej komisie (EK). Súčasná predsedníčka EK Ursula von der Leyenová ešte neuviedla, či sa bude budúci rok o túto pozíciu opäť uchádzať. Ak tak spraví, očakáva sa, že si udrží podporu stredopravých členov EP i kľúčových členských štátov.

(tasr)

Minúta  |  

NAKA zadržala a obvinila sedem osôb z korupcie v akcii Urýchľovač

Národná kriminálna agentúra (NAKA) aktuálne zadržala a obvinila sedem osôb z korupcie. V rámci policajnej akcie s krycím názvom Urýchľovač zasahovala v Nitrianskom kraji. Polícia SR o tom informovala na sociálnej sieti.

"Osoby boli obvinené z korupčnej trestnej činnosti, v súvislosti s prihlasovaním vozidiel na Okresnom úrade Topoľčany. Vo veci sú vykonávané prvotné neodkladné úkony, a preto nie je možné poskytnúť bližšie informácie," priblížili policajti.

(tasr)

Minúta  |  

Mafián na súde skolaboval. Sudkyňa Záleská nereagovala na jeho prosby pichnúť si inzulín

Krajská prokuratúra preverí neľudské zaobchádzanie sudkyne Pamely Záleskej s obžalovaným mafiánom. Napriek jeho opakovanej žiadosti údajne žena v talári neprerušila pojednávanie, aby si mohol aplikovať inzulín, čo viedlo k jeho kolapsu.

Na podklade trestného oznámenia, ako aj medializovaných informácií, preverí Krajská prokuratúra v Bratislave prípad údajného odopretia podania inzulínu obžalovanému na pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.

Ako informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová, prokuratúra bude skúmať, či v danom prípade nebol spáchaný trestný čin. Dohľad nad činnosťou podriadených prokurátorov bude vykonávať prokurátor Generálnej prokuratúry SR.

„Pre komplexnosť posúdenia veci zároveň generálny prokurátor uložil špeciálnemu prokurátorovi preskúmať aj zákonnosť postupu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, konajúceho na hlavnom pojednávaní," doplnila Drobová.

O kauze informoval týždenník Plus 7 dní, ktorý získal audiozáznam z pojednávania Špecializovaného trestného súdu v Pezinku 19. apríla tohto roku. Počuť v ňom, ako sudkyňa Pamela Záleská ignoruje prosby obžalovaného Lehela Horvátha.

„Ja si musím pichať inzulín, ja som diabetik, už nevydržím,“ hovorí muž prezývaný „Hrobár". Jeho obžaloba aj prezývka súvisia s tým, že spolupracoval s mafiánskou skupinou sátorovcov a na svojom pozemku zakopával telá ich obetí.

Záleská jeho prvú požiadavku úplne odignorovala. Neskôr si vypýtal slovo opäť. „Chcem kvôli inzulínu prestávku urobiť a potom musím jesť,“ mal jej pripomínať Horváth. 

„Veď prečítame výpoveď svedka, preložíme do maďarského jazyka a bude daná obedňajšia prestávka,“ odpovedala mu sudkyňa. Obžalovaný zdôraznil, že je diabetik, ale to na pôvodnom rozhodnutí Záleskej nič nezmenilo. Neskôr ju mal ešte Horváth upozorniť, že sa nedokáže koncentrovať, lebo o jedenástej hodine si vo väzení zvykne pichať inzulín.

„Nie sme vo väznici. Sme na hlavnom pojednávaní. Začínali sme o deviatej, vykonávame dokazovanie s patričnou prestávkou,“ odpovedala žena v talári, pričom obedňajšiu prestávku napriek opakovaným prosbám obžalovaného vyhlásila až o 12:20.  

To už bolo pre Horvátha príliš neskoro a skolaboval. „Otec po osemdesiatminútovom omeškaní pri pokuse o podanie inzulínu odpadol. Len vďaka rýchlej pomoci väzenskej stráže a privolaniu záchranárov so sanitkou nedošlo k najhoršiemu,“ uviedla pre Plus 7 dní Horváthova dcéra.

(sita, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.