Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené kráľovstvo a Nemecko: O stíhačkách F-16 pre Ukrajinu musia rozhodnúť Spojené štáty

Akékoľvek rozhodnutie ohľadom dodávok stíhačiek F-16 Ukrajine bude závisieť od Spojených štátov. Povedal to v stredu v Berlíne britský minister obrany Ben Wallace po stretnutí so svojím nemeckým rezortným partnerom Borisom Pistoriusom.

Hoci Spojené kráľovstvo a Holandsko v utorok večer na samite Rady Európy (RE) na Islande ohlásili zámer vybudovať medzinárodnú koalíciu, ktorej cieľom bude pomôcť Ukrajine získať stíhačky F-16, "záleží na Bielom dome..., aby rozhodol, či budú môcť byť stíhačky F-16 doručené" ukrajinským silám, povedal Pistorius.

Wallace na tlačovej konferencii poukázal na to, že Spojené kráľovstvo nedisponuje nijakými stíhačkami F-16 a zdôraznil tiež, že neplánuje Kyjevu poslať žiadne zo svojich stíhacích lietadiel Typhoon. "Čím môžeme prispieť, je výcvik a podpora a to zopakujem, s obmedzeniami, pretože nemáme pilotov F-16," podotkol.

Dodal však, že Londýn môže napriek tomu umožniť iným krajinám, aby Ukrajine dodali stíhačky či iné vojenské vybavenie. "Ak sa na nás obráti akákoľvek krajina a povie, že chceme dať tanky Ukrajine... pomôžeme s týmto procesom," uviedol.

Pistorius uviedol, že ani Nemecko nemôže v možnej medzinárodnej koalícii "zohrávať aktívnu rolu", pretože nemá "kapacity na výcvik, súvisiace spôsobilosti ani lietadlá". Nemecký kancelár Olaf Scholz vyjadril v tejto otázke tiež zdržanlivý postoj. Berlín podľa jeho slov nemá v pláne prispieť do dodávok lietadiel F-16 Ukrajine.

Holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra v stredu uviedol, že zatiaľ nenastal pokrok, čo sa týka medzinárodných rozhovorov o vytvorení spomínanej koalície. "Dosiaľ sme nedosiahli riešenie," citoval jeho slová denník The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Boris Kollár v Azerbajdžane rokoval o odmínovaní v Náhornom Karabachu aj o plyne

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) sa v stredu v Baku stretol s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom. V mene Slovenska vyjadril plnú podporu územnej celistvosti Azerbajdžanu a rokoval tiež o spolupráci v oblasti odmínovania aj energetiky.

Kollár pripomenul, že slovenské firmy majú záujem zúčastniť sa na projektoch obnovy na územiach, ktoré web Azernews nazval "oslobodenými od okupácie". Ide o územia Náhorného Karabachu, o ktoré sa sporia už celé desaťročia Arménsko a Azerbajdžan. Územie je formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni. Tieto krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí. Posledná vojna sa odohrala na jeseň 2020, trvala 44 dní a skončila sa úspechom Azerbajdžanu.

Šéf slovenského parlamentu taktiež poukázal, že odmínovacie zariadenia zo Slovenska sa používajú na humanitárne účely v tejto oblasti.

S Alijevom diskutovali aj o možnostiach spolupráce v energetike, predovšetkým dodávkach plynu z Azerbajdžanu na Slovensko v rámci iniciatívy Solidarity Ring, ktorú podporuje aj Európska komisia a zúčastňujú sa na nej okrem Slovenska a Azerbajdžanu aj prevádzkovatelia prepravných sietí z Bulharska, Rumunska a Maďarska. Memorandum o porozumení podpísali zúčastnené strany v apríli v Sofii.

Alijev podľa Azernews vyzdvihol "obrovský potenciál" na rozšírenie bilaterálnej spolupráce v obchode, vzájomných investíciách či doprave.

Ako pripomenul Kollár, išlo o jeho druhú návštevu Azerbajdžanu vo funkcii predsedu parlamentu. Vlani okrem iného navštívil Šušu, druhé najväčšie mesto v Náhornom Karabachu.

(tasr)

Minúta  |  

Fico kritizuje prvé rokovanie vlády a kontroly na hraniciach pre Globsec

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico kritizoval program prvého rokovania vlády odborníkov. Kabinetu vyčíta, že napríklad miesto riešenia cien potravín robil čistky medzi veľvyslancami a posielal vojakov na hranice pre konferenciu mimovládnej organizácie.

"Na rokovaní vlády sa preukázal rukopis prezidentky. Nerokovali o ničom inom, len o výmene štátnych tajomníkov, a urobili niekoľko zmien medzi veľvyslancami," skonštatoval Fico. Tvrdí, že prezidentka Zuzana Čaputová takto "zabetónovala" vo funkciách veľvyslancov svojich ľudí.

Kritizuje tiež, že vláda riešila konferenciu Globsec. Pýta sa, prečo by mal kabinet na prvom zasadnutí rozhodovať o vyčlenení vojakov na pomoc polícii pri kontrolách na hraniciach v tejto súvislosti. Dodal, že pre konferenciu mimovládnej organizácie sa budú niekoľko dní tvoriť rady na hraničných priechodoch.

O zavedení kontrol na hraniciach od 24. mája do 8. júna rozhodla ešte dočasne poverená vláda Eduarda Hegera koncom apríla. Kontroly sa obnovia na hraniciach s Rakúskom, Maďarskom, Poľskom a Českom a na medzinárodných letiskách. Dôvodom je zaistenie bezpečnosti počas konania konferencie Globsec 2023 Bratislava Forum.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka bude o výmene šéfa SIS rokovať s premiérom. Označuje to za otvorenú otázku

Prezidentka SR Zuzana Čaputová označuje výmenu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) za otvorenú otázku. O téme plánuje rokovať s premiérom Ľudovítom Ódorom. Uviedla to v stredu.

"Úprimne ma prekvapujú výzvy najmä od predstaviteľov predchádzajúcej vlády, ktorá tú možnosť, keď teraz to vidí ako takú akútnu potrebu, mala a mohla k tomu pristúpiť," komentovala hlava štátu. S Ódorom o téme hovorila minulý týždeň, pokračovať budú na ďalších stretnutiach.

Na výmenu šéfa SIS vyzvali nového premiéra viaceré politické strany. Riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády. V prípade súčasného riaditeľa Michala Aláča, ako aj jeho predchodcu Vladimíra Pčolinského, išlo o personálnu nomináciu hnutia Sme rodina.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina poprela, že strela Kinžal zničila v Kyjeve americký systém Patriot

Ukrajina v stredu poprela tvrdenie Ruska, že ruská hypersonická strela Kinžal v utorok počas leteckého útoku na Kyjev zničila raketový systém protivzdušnej obrany Patriot. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters a portál britského denníka The Guardian.

Ruské ministerstvo obrany v utorok po nočnom útoku tvrdilo, že systém Patriot americkej výroby bol zničený. Dvaja predstavitelia USA neskôr povedali, že bol zrejme poškodený, ale nezdá sa, že by bol zničený.

"Chcem povedať: nebojte sa o osud Patriota," povedal v stredu hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat pre ukrajinskú televíziu. Vylúčil možnosť, že ruská hypersonická strela Kinžal vyradila systém Patriot.

"Zničiť tento systém jednou takou strelou ako Kinžal nie je možné. Všetko, čo o tom hovoria, je stále len ich typická propaganda," povedal Ihnat.

Raketový systém Patriot je jedným z viacerých vyspelých systémov protivzdušnej obrany, ktoré Západ poskytol Ukrajine proti ruským útokom zo vzduchu.

Patrí k najvyspelejším americkým systémom protivzdušnej obrany proti lietadlám, riadeným strelám a balistickým raketám. Tvorí ho viac súčastí: odpaľovacie zariadenia, radar a ďalšie podporné vozidlá. Preto ho nie je možné zničiť jednou raketou, dodal Ihnat.

Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý spustil útočnú vojnu proti Ukrajine vlani vo februári, označil ruskú hypersonickú strelu Kinžal za dôkaz, že jeho krajina má najlepšiu bojovú techniku na svete.

Ukrajina v utorok oznámila, že v ten deň zostrelila šesť ruských striel Kinžal, ale Rusko to poprelo. Nie je jasné, akú západnú zbraň na to Kyjev použil, a americké ministerstvo obrany (Pentagón) sa k tomu zatiaľ nevyjadrilo, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Realizácia tretej hodiny telesnej výchovy je zmätočná a neuskutočniteľná, povedal nový minister Bútora

Myšlienka zavedenia tretej hodiny telesnej výchovy bola dobrá, realizácia je nesystémová a zmätočná. V reakcii na schválenie tretej hodiny telesnej výchovy v základných školách parlamentom to uviedol po rokovaní vlády nový minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Daniel Bútora.

Šéf rezortu školstva si myslí, že to nie je ani uskutočniteľné. "Myslím si, že tomu zodpovedá aj odozva z terénu," povedal.

V tejto veci zvažujú ďalšie kroky, konkretizovať ich zatiaľ nechcel. "Vnímame to ako zbytočné znepríjemnenie neuveriteľne náročnej situácie, v ktorej sa školy a učitelia nachádzajú," povedal Bútora.

Vyučovací predmet telesná a športová výchova bude povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dvoch hodín týždenne. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok (16. 5.) schválili. Legislatívna zmena má byť účinná od 1. septembra.

Účinnosť je posunutá pre školy, ktoré k 31. augustu nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Novela má pre ne platiť od 1. septembra 2025. Rovnako sa takto odkladá účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Tieto majú k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.

K tejto zmene sa pre TASR už kriticky vyjadrila prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková, ale aj Slovenská komora učiteľov. Poukazujú na to, že riaditelia škôl dostanú minimálny čas na zavedenie zmien, ale aj na problém s kapacitami v telocvičniach. Riaditelia škôl budú musieť podľa nich niektorým učiteľom znížiť úväzky či dokonca niektorých učiteľov aj prepustiť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.