Preskočiť na obsah
  |  

Česká vláda odštartovala boj proti suchu. Na prevenciu chce dať ročne miliardu eur

České ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo spoločne s rezortom životného prostredia plán proti suchu na roky 2023 až 2027. Ročne chcú na prevenciu dávať 25 miliárd korún (približne jednu miliardu eur). V stredu to uviedol rezort pôdohospodárstva, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Ministerstvo chce v rámci prevencie proti suchu podporovať výstavbu a obnovu rybníkov, vodovodov a kanalizácií. Ráta tiež s podporou pozemkových úprav, ktoré vracajú vodu do krajiny, a s prepájaním vodárenských sústav, aby bolo možné v prípade sucha priviesť vodu do postihnutých miest.

„Cieľom všetkých opatrení je zaistiť dostatok vody pre obyvateľstvo, zadržiavať vodu v krajine, posilňovať vodné zdroje a zaistiť aj dostatok vodných zdrojov pre dobrý stav životného prostredia a zároveň poľnohospodársku produkciu," spresnil minister pôdohospodárstva Zdeněk Nekula.

„Dobre vieme, že čím viac tôní, rašelinísk, rybníkov, alejí, meandrujúcich potokov a riek či remízok, tým pomalšie voda z krajiny odtečie," zdôraznil minister životného prostredia Petr Hladík.

Zároveň pripomenul, že podľa modelových scenárov je možné očakávať nárast teploty vzduchu o viac než dva stupne Celzia ešte pred rokom 2040. Preto je podľa neho nutné adaptovať sa na prichádzajúce zmeny čo najrýchlejšie.

Rezort pôdohospodárstva plánuje na preventívne opatrenia ročne vynaložiť takmer 16 miliárd korún (viac ako 670 miliónov eur), pričom 40 percent budú tvoriť financie z národného rozpočtu a zvyšok fondy EÚ. Rezort životného prostredia počíta so sumou deväť miliárd korún ročne. V rokoch 2017 až 2022 vynaložili obe ministerstvá na prevenciu proti suchu ročne o deväť miliárd menej.

(tasr)

  |  

Ukrajinská tajná služba donútila blogerov ospravedlniť sa. Ukázali, čo nemali

Po zverejnení videonahrávok fungovania protivzdušnej obrany v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev prinútila Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) viacero blogerov k tomu, aby svoje konanie verejne oľutovali. Uviedla to v stredu agentúra DPA.

"Plne priznávam svoju vinu, prosím ukrajinský ľud o odpustenie a zaväzujem sa, že to už nikdy neurobím," uviedla známa instagramová blogerka Inna Voronovová vo videu nakrútenom v sídle SBU, ktoré ukrajinská tajná služba zverejnila v stredu.

Voronovová sa predtým ospravedlnila aj z vlastnej iniciatívy po tom, čo sa stala terčom ostrej kritiky za zverejnenie záberov explózií pri jednej z pozícií protivzdušnej obrany.

SBU okrem toho zverejnila aj úryvky podobných vyhlásení troch ďalších mužov a žien. Za šírenie informácií o armáde hrozí celkovo šiestim blogerom až osemročné väzenie.

Ukrajinská protivzdušná obrana pri utorkovom ruskom útoku síce včas zlikvidovala všetky rakety, podľa medializovaných informácií však predsa len došlo k poškodeniu najmenej jedného odpaľovacieho zariadenia amerického mobilného systému Patriot, ktorý bol Ukrajine dodaný len nedávno.

Ukrajina sa už takmer 15 mesiacov bráni voči ruskej invázii. Na obranu svojho vzdušného priestoru dostala od viacerých západných spojencov vrátane Nemecka moderné systémy protivzdušnej obrany.

(tasr)

  |  

Cesta Kollára do Južnej Ameriky sa neuskutoční, pretože rokuje parlament

Cesta predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) do Južnej Ameriky sa neuskutoční,lebo parlament bude zrejme rokovať aj budúci týždeň. Skonštatovali to podpredseda parlamentu Peter Pčolinský a poslanec Milan Krajniak (obaja Sme rodina) v reakcii na kritiku predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Podotkli však, že cestu odobril aj predseda zahraničného výboru zo Smeru-SD Marián Kéry. Krajniak navyše podčiarkol diplomatický charakter zahraničných ciest šéfa parlamentu, na ktoré nadväzujú aj prípadné dohody a spolupráce s inými krajinami.

„Cesta jednoducho nebude možná práve kvôli tomu, že rokuje Národná rada SR," uviedol Pčolinský. Poznamenal, že na poslaneckom grémiu nebola zhoda na ukončení rokovania tento týždeň, preto bude pravdepodobne pokračovať. Zdôraznil, že na programe ostáva ešte približne 100 neprerokovaných bodov. Kritizovali pritom aj niektoré cesty Fica z čias, keď bol premiérom. Spomenul napríklad jeho návštevu USA a Bieleho domu.

Krajniak zdôraznil význam zahraničných ciest predsedu parlamentu a prezidenta krajiny z diplomatického hľadiska. „Nie sú to výkonní politici. Ich cesty sú zamerané na to, aby otvárali dvere," uviedol s tým, že na základe diplomatických návštev sa následne môžu podpísať s inými krajinami aj zmluvy prospešné pre Slovensko.

Pripomenul napríklad nedávnu cestu Kollára do Číny, ktorej zámerom bolo, aby čínski investori na Slovensku rozširovali prevádzky a výroby. Rovnako spomenul aktuálnu cestu predsedu parlamentu do Azerbajdžanu. „Už po minulej ceste došlo k podpisu pomerne významných kontraktov so slovenskými firmami a pred necelým mesiacom podpísal Azerbajdžan s viacerými krajinami Európskej únie vrátane Slovenska zmluvy o dodávkach plynu," podotkol.

Fico na stredajšej tlačovej konferencii vyzval predsedu parlamentu, aby zrušil plánovanú týždňovú zahraničnú cestu do Južnej Ameriky. Tvrdí, že cesta nemá žiadny poriadny oficiálny program okrem pár stretnutí, nereflektuje na aktuálne dianie v krajine a vo svete, nerieši ani ekonomické záujmy Slovenska. Označil ju za výlet.

(tasr)

  |  

Szijjártó: Ukrajina je voči Maďarsku čoraz nepriateľskejšia

Ukrajina podniká nepriateľské a výhražné kroky voči Maďarsku, vyhlásil v stredu vo Viedni maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó. Pokiaľ s tým Ukrajina neprestane, Maďarsko jej podľa ministra nebude ochotné pomôcť proti ruskej agresii.

„Pokiaľ Ukrajinci nevyškrtnú banku OTP z medzinárodného zoznamu spoločností podporujúcich vojnu, Maďarsko sa nebude môcť podieľať na rozhodnutiach týkajúcich sa Európskeho mierového nástroja a sankcií," podčiarkol Szijjártó. Ako dodal, Ukrajina sa voči Maďarsku správa čoraz nepriateľskejšie, preto vláda nemôže podporiť ani 11. balík sankcií, ani nový grant 500 miliónov eur z Európskeho mierového nástroja.

Šéf maďarskej diplomacie označil za druhý nepriateľský krok rozhodnutie Kyjeva, v dôsledku ktorého nebudú môcť od 1. septembra fungovať maďarské školy v Zakarpatskej oblasti.

Ďalší nepriateľský krok naznačili podľa Szijjártóa správy denníka The Washington Post o tom, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chcel dať zlikvidovať ropovod Družba, prostredníctvom ktorého prúdi ropa aj do Maďarska.

„Takéto ohrozenie je proti suverenite Maďarska, keďže bezpečnosť dodávok energie je vecou suverenity. Ak niekto volá po znemožnení dodávok energie Maďarsku, tak prakticky útočí na suverenitu Maďarska," zdôraznil maďarský minister.

Maďarsko neschválilo pridelenie ďalšej tranže vojenskej pomoci Ukrajine z prostriedkov Európskeho mierového nástroja (EPF). V maile pre agentúru Reuters to v utorok potvrdila tlačová služba maďarskej vlády.

EPF, ktorý vznikol v roku 2021, je mimorozpočtový nástroj zameraný na zvýšenie schopnosti EÚ predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.

Maďarsko nesúhlasí s tým, aby Európska únia spolu s ďalšími existujúcimi nástrojmi využívala EPF „výlučne na podporu Ukrajiny, pretože to neumožňuje vyčleniť dostatočné prostriedky na presadzovanie záujmov EÚ v iných oblastiach".

Maďarsko, ktoré je členom EÚ i NATO, po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny odmietlo tomuto svojmu susedovi poskytnúť akúkoľvek vojenskú pomoc. Maďarsko navyše opakovane kritizovalo sankcie, ktoré EÚ uvalila voči Rusku. Ide o sankcie, ktoré musia byť schválené jednomyseľne všetkými 27 členskými štátmi EÚ. Napriek svojej kritike Maďarsko doteraz podporilo všetky dohodnuté reštriktívne opatrenia voči Rusku.

(tasr)

  |  

Rusko súhlasilo s predĺžením obilnej dohody

Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more o dva mesiace. V stredu to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Platnosť dohody mala uplynúť vo štvrtok.         

"Vďaka úsiliu našej krajiny, s podporou našich ruských priateľov a prispením našich ukrajinských priateľov bolo rozhodnuté o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody o dva mesiace," vyhlásil Erdogan.

AP konštatuje, že tento krok prospeje predovšetkým krajinám z Afriky, Blízkeho východu a Ázie, ktoré sa spoliehajú na dodávky ukrajinskej pšenice, jačmeňa, rastlinného oleja a ďalších cenovo dostupných potravinových produktov.

Dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more sprostredkovalo medzi Ruskom a Ukrajinou vlani v júli Turecko a OSN. Dohoda pomohla znížiť ceny potravín vo svete, ktoré stúpli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V rámci dohody sa z Ukrajiny vyviezlo už viac než 30 miliónov ton obilia a poľnohospodárskych produktov.

Moskva vlani v novembri súhlasila s predĺžením dohody o 120 dní, v marci odobrila predĺženie iba o 60 dní. Až dosiaľ Moskva namietala voči predĺženiu dohody po 18. máji a žiadala odstránenie prekážok, ktoré bránia vývozu obilia a hnojív z Ruska.

Z Ukrajiny v stredu vyplávala posledná loď, na ktorú sa vzťahuje súčasná dohoda. Podľa údajov OSN plavidlo DSM Capella s 30-tisíc tonami kukurice z Čornomorska smeruje do Turecka.

(tasr)

  |  

Mimo EÚ budeme možno nakupovať drahšie. Eurokomisia chce zvýšiť clá

Nákupy z krajín mimo Európskej únie by sa mohli zákazníkom online obchodov v budúcnosti predražiť. Európska komisia (EK) plánuje zaviesť clo na mnohé tovary do 150 eur, oznámil v stredu eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Zatiaľ nie je jasné, aké veľké by mohlo byť zvýšenie cien.

V súčasnosti sa clo neplatí, ak je hodnota tovaru nižšia ako 150 eur. Podľa Komisie existuje iba niekoľko výnimiek, napríklad v prípade tabaku alebo parfumov.

Navrhovaná reforma predpokladá, že za platenie cla a dane z pridanej hodnoty (DPH) pri nákupe budú zodpovedať najmä internetové nákupné platformy. V súčasnosti tovar po príchode do EÚ zvyčajne zadržiavajú colné úrady a odovzdajú ho až po tom, ako príjemcovia zaplatia clo alebo iné potrebné poplatky, uviedla Komisia.

Zvýšenie ciel na tovar s hodnotou menej ako 150 eur by zákazníci nemali výraznejšie pocítiť, keďže nákupné platformy sú už teraz veľmi dobre pripravené zahrnúť ho do svojich služieb, povedal Gentiloni. Opatrenie by podľa neho mohlo priniesť do rozpočtu EÚ približne jednu miliardu eur ročne.

(tasr)