Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý Most-Híd sa po odchode z Aliancie spojil s Dzurindom. Chcú osloviť aj Demokratov

Maďarská kresťanskodemokratická aliancia (MKDA) sa premenovala na Most-Híd 2023. Na jej čele stoja ľudia z bývalého Mostu-Híd, ktorí opustili stranu Aliancia. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informoval nový predseda László Sólymos. Strana sa tiež dohodla na strategickej volebnej spolupráci so stranou Modrí - Európske Slovensko Mikuláša Dzurindu.

"Sme realisti. Most nezakladáme preto, aby sme ďalej drobili už i tak rozdrobenú politickú scénu. (...) Chceme byť pri spájaní nám hodnotovo blízkych demokratických síl," povedal Sólymos.

Most-Híd 2023 a Modrí chcú spoločne osloviť aj ďalšie strany ako Maďarské fórum či Demokratov. "Máme pár dní na to, aby sme dosiahli takú dohodu, ktorá bude pre všetky strany a ich voličov dôveryhodnou politickou ponukou, a ktorá dokáže zabezpečiť, že Slovensko nezíde z cesty, po ktorej sa pred rokmi vydalo," povedal Sólymos.

Strana je pripravená rokovať o volebnej spolupráci 24 hodín denne. Chce, aby vznikol demokratický blok stredopravých strán. "Nemôžeme dovoliť, aby hlasy prepadli," podotkol Sólymos.

Most-Híd 2023 bude vyznávať základné princípy demokracie, právneho štátu, ľudských práv, práv menšín, členstvo v NATO a Európskej únii. Odmieta populizmus a extrémizmus. Sólymos zdôraznil, že Most-Híd vždy dodržiaval dohody a stál za nimi.

Strana tiež podpísala na ustanovujúcom sneme deklaráciu. Za podpredsedov si zvolila Konráda Rigóoa, Petra Krajňáka, Attilu Agócsa a Alžbetu Ozsvaldovú.

Platforma Most-Híd v utorok (16. 5.) opustila mimoparlamentnú maďarskú stranu Aliancia po jej grémiu, na ktorom sa nedohodli na obsadení kandidátnej listiny. Most-Híd tvrdí, že platforma SMK trvá na tom, aby bol bývalý poslanec parlamentu za OĽaNO György Gyimesi na kandidátke Aliancie. Gyimesi podľa Mosta-Híd ohrozuje hodnotové ukotvenie Aliancie, preto v nej nemôže zotrvať.

(tasr)

  |  

Warhol porušil autorské práva fotografky, rozhodol súd v USA

Najvyšší súd USA vo štvrtok rozhodol, že pop artový umelec Andy Warhol porušil autorské práva fotografky Lynn Goldsmithovej, keď vytvoril sériu sieťotlačí podľa jej portrétovej fotografie speváka Princea.

Súd odmietol argumenty právnika Nadácie Andyho Warhola - umelec zomrel ešte v roku 1987 -, že jeho dielo bolo dostatočne transformatívne, aby nevyvolalo obavy z porušenia autorských práv.

CNN dodala, že umelecký svet očakával verdikt Najvyššieho súdu USA veľmi napäto, pričom sledoval, ako súd vyváži slobodu umelca "požičiavať si" námety či prvky z existujúcich diel na jednej strane a na druhej strane obmedzenia vyplývajúce z autorského práva.

Jadrom sporu bolo 16 sieťotlačových portrétov, ktoré Warhol vytvoril v roku 1984 podľa fotografie legendárneho hudobníka. Tú tri roky predtým urobila Goldsmithová. Fotografka, známa tým, že zvečnila niekoľko rockových hviezd, požiadala Nadáciu Andyho Warhola o honorár, ktorý jej však bol zamietnutý, pripomenul vo štvrtok denník Le Figaro.

Po protichodných súdnych rozhodnutiach rozhodol napokon vo štvrtok Najvyšší súd USA. Jeho rozhodnutie objasňuje právo duševného vlastníctva vo vzťahu k takzvaným "transformatívnym" dielam - dielam, ktoré si "požičiavajú" z prvotného diela s cieľom vytvoriť originálny výtvor.

Le Figaro vo svojom článku zverejnil časovú os kauzy - začína ju rokom 1981, keď Goldsmithová na žiadosť týždenníka Newsweek urobila portrétovú fotografiu hudobníka Princea, ktorý sa práve začínal etablovať v hudobnom svete. Šlo o niekoľko čiernobielych záberov.

V roku 1984 album Purple Rain posunul Princea medzi hviezdy. Časopis Vanity Fair o ňom chcel napísať článok a požiadal Andyho Warhola, aby urobil jeho portrét na spôsob jeho slávnych kolorovaných portrétov Marilyn Monroe či Mao Ce-tunga.

Lynn Goldsmithová vtedy za honorár vo výške štyristo dolárov dala časopisu povolenie použiť jednu z jej fotografií, avšak výlučne pre daný článok. Text s názvom Purple Fame (Purpurová sláva) sprevádza Princeova tvár - s fialovou pokožkou a strapatými vlasmi na oranžovom pozadí. Medzi autormi je uvedené aj meno fotografky.

Warhol však danú fotografiu použil rôznymi spôsobmi na vytvorenie série 16 portrétov hudobníka, ktorého obdivoval pre jeho talent a androgýnny štýl. Lynn Goldsmithová objavila ich existenciu v roku 2016 - po Princeovej smrti, keď časopis Vanity Fair uverejnil na titulnej strane obrázok Minneapolis Kid, ktorý vychádza z jej fotografie, ale tentoraz v oranžovej farbe.        

Sudkyňa Najvyššieho súdu USA Sonia Sotomayorová v stanovisku odsúhlasenom väčšinou kolegov-sudcov konštatovala, že "Goldsmithovej originálne diela, rovnako ako diela iných fotografov, majú nárok na ochranu autorských práv," a to aj v prípade, že ide o slávnych umelcov. Ochrana autorských práv sa týka aj prác, ktoré transformujú originál.

Iná sudkyňa, Elena Kaganová, ku ktorej sa pripojil predseda Najvyššieho súdu USA John Roberts, vo svojom odmietavom stanovisku argumentovala, že verdikt schválený väčšinou členov Najvyššieho sudu USA "potlačí kreativitu každého druhu".

"Bude to brániť novému umeniu, hudbe a literatúre. Znemožní vyjadrenie nových myšlienok a dosiahnutie nových poznatkov. Náš svet bude chudobnejší," upozornila Kaganová podľa CNN.

(tasr)

  |  

Štyri deti po páde lietadla sa ešte nenašli. Kolumbijský prezident zmazal post na Twitteri

Kolumbijský prezident Gustavo Petro vo štvrtok odvolal svoje predchádzajúce vyhlásenie, podľa ktorého sa našli viac než dva týždne po havárii lietadla v Amazonskom pralese štyri živé deti.

Petro na sociálnej sieti Twitter zmazal svoj príspevok o záchrane detí, ktorý zverejnil v stredu v noci. "Mrzí ma, čo sa stalo. Jednotky armády a domorodé komunity budú neúnavne pokračovať v pátraní, aby mohli priniesť správy, ktoré krajina tak veľmi očakáva," dodal.

Lietadlo, v ktorom deti cestovali, sa zrútilo ešte 1. mája v Amazonskom pralese, pričom pád neprežili traja dospelí. Záchranári sa domnievali, že štyri deti – 11-mesačné batoľa a jeho súrodenci vo veku štyroch, deviatich a 13 rokov – sa od havárie túlali džungľou v departmente Caquetá na juhu Kolumbie.

Vojaci objavili v priebehu pondelka a utorka telá pilota a dvoch dospelých, ktorí zmieneným lietadlom smerovali z džungle do San José del Guaviare, jedného z najväčších miest v kolumbijskej časti Amazonského pralesa. Jednou z nájdených obetí bola aj Ranoque Mucutuyová, matka zmienených detí.

Príčina pádu lietadla dosiaľ nie je známa. Pilot podľa úradov hlásil problémy s motorom len niekoľko minút predtým, ako lietadlo zmizlo z radarov.

(tasr)

  |  

Johnson raz súkromne označil Macrona za Putinovho pätolízača

Bývalý britský premiér Boris Johnson podľa jeho vtedajšieho riaditeľa odboru komunikácie Guta Harriho v mesiacoch nasledujúcich po ruskom útoku na Ukrajinu spustil sériu nadávok na adresu Emmanuela Macrona. Francúzskeho prezidenta podľa neho raz súkromne označil za „Putinovho pätolízača" a povedal, že „mu rozbije ciferník". Uviedol to portál Politico.

V podcaste, v ktorom popísal svoje zážitky s Johnosonom, Guto Harri povedal: „Na našom rannom stretnutí, na ktorom nás bol zopár, spustil ostrý útok proti Emmanuelovi Macronovi. V podstatne povedal, že ‘je čudák, je Putinov pätolízač.’”

Johnsonov hovorca sa vyjadril, že nepozná Harriho správu o stretnutí. „Je pravdou, že Macron vôbec nemá rád Borisa Johnsona," vyjadril sa vlani pre Politico riaditeľ neziskovej organizácie Centrum pre európske reformy Charles Grant.

„Napätie bolo aj skôr, keď ľudia ako francúzska hlava štátu Emmanuel Macron išli do Moskvy diskutovať s Putinom," vyjadril sa Harri s odkazom na Macronovu návštevu Moskvy v týždňoch pred otvorenou inváziou na Ukrajinu. Harri však dodal, že Johnson a Macron dokázali krátko potom zakopať vojnovú sekeru. „O niekoľko týždňov neskôr to urovnali. Vychádzali naozaj dobre. Na samite G7 dokonca spolu išli na whisky," dodal Harri.

(sita)

  |  

Čo sa predalo a rozdalo za Fica? Rezort obrany predloží správu

Ministerstvo obrany (MO) SR by malo Národnej rade predložiť v správe zoznam všetkého vojenského majetku, ktorý sa predal alebo rozdal počas obdobia troch vlád Roberta Fica (Smer-SD).

Obsahovať má aj finančné ohodnotenie každej položky. Vyplýva to z procedurálneho návrhu nezaradeného poslanca a exministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý parlament vo štvrtok schválil.

Naď takto reagoval na predchádzajúcu požiadavku Fica, ktorého procedurálny návrh však v pléne neprešiel. Predseda Smeru-SD požadoval, aby rezort obrany predložil správu o stave obranyschopnosti SR. Žiadal informácie o stave munície a výzbroje vrátane všetkého materiálu, ktorý bol odovzdaný Ukrajine. Tvrdí, že aktuálne sa taja informácie o stave obranyschopnosti krajiny.

(tasr)

  |  

Prigožin: Ruská armáda nás nechala v Bachmute bez krytia. Moje listy v Moskve nečítajú

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vo štvrtok obvinil jednotky ruskej armády, že sa stiahli o 570 metrov severne od východoukrajinského mesta Bachmut, čím podľa neho spôsobili, že jeho bojovníci zostali bez krytia.

TASR informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá upozornila, že tieto správy nebolo možné overiť. Ministerstvo obrany v Moskve túto záležitosť tiež bezprostredne nekomentovalo.

"Žiaľ, jednotky ruského ministerstva obrany sa stiahli do 570 metrov severne od Bachmutu, čím zostali naše krídla nechránené," uviedol šéf vagnerovcov vo videoprejave. "Apelujem na najvyššie vedenie ministerstva obrany, a to verejne, keďže moje listy nikto nečíta," povedal s tým, aby ruská armáda neponechala jeho jednotky bez krytia.

Žoldnieri z Vagnerovej skupiny vedú už niekoľko mesiacov ruskú ofenzívu v bojoch o Bachmut. Prigožin nedávno verejne pohrozil Moskve stiahnutím svojich bojovníkov z Bachmutu v prípade, ak nedostanú muníciu, o ktorú dlhodobo žiadajú.

Vagnerovci tvrdia, že dobyli väčšinu Bachmutu ležiaceho v Doneckej oblasti. Ukrajinské sily však tento týždeň uviedli, že v posledných dňoch dobyli späť zhruba 20 kilometrov štvorcových územia v okolí Bachmutu.

(tasr)