Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež chce vyslať do Moskvy a Kyjeva mierových vyslancov

Pápež František by chcel do Ruska a na Ukrajinu vyslať mierových vyslancov s cieľom pokúsiť sa dosiahnuť prímerie medzi Moskvou a Kyjevom. Vo štvrtok o tom informovala vatikánska spravodajská stránka Il Sismografo, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters.

Vatikán by mal podľa informácií uvedeného katolíckeho webu vyslať do Kyjeva bolonského arcibiskupa Mattea Zuppiho, ktorý by viedol rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Do Moskvy by mal zase vycestovať arcibiskup Claudio Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi, ktorý by sa stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

V správe Il Sismografo sa píše, že Zelenskyj i Putin súhlasili so stretnutím s pápežskými vyslancami. Web však ďalšie podrobnosti neuvádza, a ani nemenuje svoje zdroje.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni správu nechcel komentovať a novinárov odkázal na nedávne vyjadrenie štátneho sekretára Pietra Parolina. Ten uviedol, že "teraz nastal čas na prevzatie iniciatívy na dosiahnutie spravodlivého mieru na Ukrajine".

Zuppiho ani Gugerottiho sa Reuters nepodarilo zastihnúť a hlavný diplomatický zdroj uviedol, že v tejto veci zatiaľ neexistujú žiadne konkrétne plány.

Ak by došlo k návšteve vyslancov Vatikánu v Kyjeve a Moskve, išlo by o podobné gesto, aké v roku 2003 učinil vtedajší pápež Ján Pavol II., keď do Washingtonu a Bagdadu vyslal vysokopostavených zástupcov. Tento pokus však nepomohol odvrátiť začiatok vojny v Iraku.

Zelenskyj sa s pápežom stretol minulú sobotu vo Vatikáne. Následne sa však vyjadril skepticky, čo sa týka mediácie Vatikánu pri riešení konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. "Pri všetkej úcte k Jeho Svätosti, nepotrebujeme sprostredkovateľov, potrebujeme spravodlivý mier," uviedol. "Putin len zabíja. Nepotrebujeme s ním mediáciu," dodal pre taliansku televíziu.

Pápeža podľa vlastných slov vyzval, aby podporil mierový plán Kyjeva, ktorý žiada obnovu územnej celistvosti Ukrajiny, stiahnutie ruských vojsk a ukončenie bojov.

Keď sa pápež 30. apríla vracal z návštevy Maďarska, naznačil, že Vatikán je zapojený do misie na ukončenie vojny. Pred novinármi však poznamenal, že to zatiaľ nie je verejné, preto o tom nemôže hovoriť. Moskva aj Kyjev v tom čase uviedli, že o tejto iniciatíve nič nevedia.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón spravil účtovnú chybu. Ešte má dosť peňazí, aby poslal Ukrajine ďalšie zbrane

Pentagón v dôsledku účtovnej chyby nadhodnotil americkú vojenskú pomoc Ukrajine o tri miliardy dolárov. Otvára sa tak možnosť poslať Ukrajine ďalšie zbrane. Napísala to vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje v americkom Senáte.

Americké ministerstvo obrany pripísalo zaslanému vojenskému materiálu hodnotu zbraní, ktorými ho nahradilo – namiesto hodnoty, akú mal tento materiál v čase zakúpenia a po následnej amortizácii.

Od augusta 2021 – teda pol roka pred začiatkom ruskej invázie – poslali USA zo svojich skladov Ukrajine zbrane v celkovej hodnote vyčíslenej na 21,1 miliardy dolárov.

Reuters pripomína, že nateraz nie je jasné, ako na informáciu o nadhodnotení zaslaných zbraní na Ukrajinu zareaguje Kongres. Avšak administratíve prezidenta Joea Bidena to vytvára väčší priestor na poskytnutie ďalšej pomoci Ukrajine bez toho, aby musela žiadať Kongres o schválenie týchto prostriedkov – a to práve v čase, keď v USA prebieha intenzívna diskusia o zvýšení stropu štátneho dlhu.

(tasr)

Minúta  |  

Dlh voči Číne dostal desiatky krajín na pokraj kolapsu

Desiatka chudobných krajín čelí ekonomickej nestabilite a dokonca kolapsu pod ťarchou pôžičiek v hodnote stoviek miliárd dolárov, z ktorých väčšina je od Číny.

Analýza agentúry AP o desiatke krajín s najväčším dlhom voči Pekingu, vrátane Pakistanu, Kene, Zambie, Laosu a Mongolska, zistila, že splácanie dlhov pohlcuje čoraz väčšie množstvo daňových príjmov potrebných na udržanie školstva, výrobu elektriny a platby za potraviny a pohonné hmoty. Dlh voči Číne vyčerpáva rezervy v cudzej mene, ktoré tieto krajiny používajú na platenie úrokov z týchto pôžičiek.

V zákulisí je navyše neochota Číny odpustiť dlh a jej extrémne tajomstvá o tom, koľko peňazí požičala a za akých podmienok, čo bráni ďalším významným poskytovateľom pôžičiek, aby vstúpili do prípadnej pomoci.

Krajiny v analýze AP mali až 50 % svojich zahraničných pôžičiek z Číny a väčšina z nich dávala viac ako tretinu vládnych príjmov na splatenie zahraničného dlhu. Dve z nich, Zambia a Srí Lanka, sa už dostali do platobnej neschopnosti a neboli schopné splácať ani úroky z úverov na financovanie výstavby prístavov, baní a elektrární.

V Pakistane boli prepustené milióny pracovníkov v textilnom priemysle, pretože krajina má príliš vysoký zahraničný dlh a nemôže si dovoliť udržať v chode elektrinu a stroje. V Keni zasa vláda pozastavila výplaty tisícok pracovníkov štátnej správy, aby ušetrila hotovosť na zaplatenie zahraničných pôžičiek. Prezidentov hlavný ekonomický poradca minulý mesiac na Twitteri napísal: „Platy alebo bankrot? Vyberte si.“

Odkedy Srí Lanka pred rokom nebola schopná splácať dlh, zaniklo pol milióna pracovných miest v priemysle, inflácia presiahla úroveň 50 % a viac ako polovica obyvateľstva v mnohých častiach krajiny upadla do chudoby.

Zambia, v ktorej žije 20 miliónov obyvateľov, si za ostatné dve desaťročia požičala od čínskych štátnych bánk miliardy dolárov na výstavbu priehrad, železníc a ciest. Pôžičky posilnili zambijskú ekonomiku, ale zvýšili aj zahraničné úrokové platby tak vysoko, že vláde toho veľa nezostávalo. To ju prinútilo znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, sociálne služby a dotácie farmárom na osivo a hnojivá. V novembri 2020, keď sa rezervy takmer minuli, Zambia sa ocitla v platobnej neschopnosti. Inflácia v Zambii odvtedy stúpla o 50 %, nezamestnanosť dosiahla 17-ročné maximum a národná mena stratila 30 % svojej hodnoty len za sedem mesiacov.

Odborníci predpovedajú, že pokiaľ Čína nezačne zmierňovať svoj postoj k svojim pôžičkám chudobným krajinám, môže dôjsť k vlne ďalších nesplácaných úverov a politických otrasov. „V mnohých krajinách sveta už odbila polnoc,“ povedal ekonóm z Harvardu Ken Rogoff.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina použila strely Storm Shadow, potvrdil britský minister obrany

Britský minister obrany Ben Wallace vo štvrtok potvrdil, že ukrajinské ozbrojené sily už použili strely dlhého doletu Storm Shadow, ktoré im na obranu pred ruskou armádou poskytla Británia.

"Jediné, čo môžem povedať, je, že podľa mojich informácií sa použili, odkedy sme oznámili ich nasadenie na Ukrajine, ale nebudem zachádzať do ďalších podrobností," povedal Wallace na tlačovej konferencii. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.

Ruské zdroje predtým uviedli, že ukrajinská armáda použila rakety Storm Shadow 12. mája pri údere na mesto Luhansk na Ruskom okupovanom území Ukrajiny. Na internete boli zverejnené aj zábery, o ktorých autori tvrdili, že ukazujú trosky takýchto rakiet.

Podľa výrobcu má strela Storm Shadow s plochou dráhou letu dolet viac než 250 kilometrov. Strely GMLRS, ktoré v súčasnosti dodávajú USA do odpaľovacích zariadení HIMARS a ktoré Ukrajina úspešne používa už niekoľko mesiacov, majú dolet len približne 80 kilometrov.

Storm Shadow má tak teraz najdlhší dolet zo všetkých rakiet, ktoré má Ukrajina k dispozícii, a preto môže zasiahnuť ciele, ktoré ruské jednotky predtým považovali za dobre chránené. Británia je prvou krajinou, ktorá Kyjevu dodala strely s plochou dráhou letu, dodala britská stanica BBC.

Storm Shadow je riadená strela dlhého doletu typu vzduch-zem vyrábaná európskym konzorciom MBDA. Je určená na ničenie statických pozemných cieľov vysokej hodnoty, ako sú letecké základne, radarové stanice, komunikačné uzly, mosty a prístavy. Je schopná zasahovať ciele s vysokou presnosťou za akýchkoľvek poveternostných podmienok. Dlhý dostrel v kombinácii s letom v nízkej nadmorskej výške podzvukovou rýchlosťou dávajú strele stealth charakteristiky.         

Technológia neviditeľnosti či stealth je založená na tom, že dizajn a ďalšie prvky sťažujú odhalenie a pozorovanie stroja. Do služby v ozbrojených silách bola uvedená v roku 2004.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý Most-Híd sa po odchode z Aliancie spojil s Dzurindom. Chcú osloviť aj Demokratov

Maďarská kresťanskodemokratická aliancia (MKDA) sa premenovala na Most-Híd 2023. Na jej čele stoja ľudia z bývalého Mostu-Híd, ktorí opustili stranu Aliancia. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informoval nový predseda László Sólymos. Strana sa tiež dohodla na strategickej volebnej spolupráci so stranou Modrí - Európske Slovensko Mikuláša Dzurindu.

"Sme realisti. Most nezakladáme preto, aby sme ďalej drobili už i tak rozdrobenú politickú scénu. (...) Chceme byť pri spájaní nám hodnotovo blízkych demokratických síl," povedal Sólymos.

Most-Híd 2023 a Modrí chcú spoločne osloviť aj ďalšie strany ako Maďarské fórum či Demokratov. "Máme pár dní na to, aby sme dosiahli takú dohodu, ktorá bude pre všetky strany a ich voličov dôveryhodnou politickou ponukou, a ktorá dokáže zabezpečiť, že Slovensko nezíde z cesty, po ktorej sa pred rokmi vydalo," povedal Sólymos.

Strana je pripravená rokovať o volebnej spolupráci 24 hodín denne. Chce, aby vznikol demokratický blok stredopravých strán. "Nemôžeme dovoliť, aby hlasy prepadli," podotkol Sólymos.

Most-Híd 2023 bude vyznávať základné princípy demokracie, právneho štátu, ľudských práv, práv menšín, členstvo v NATO a Európskej únii. Odmieta populizmus a extrémizmus. Sólymos zdôraznil, že Most-Híd vždy dodržiaval dohody a stál za nimi.

Strana tiež podpísala na ustanovujúcom sneme deklaráciu. Za podpredsedov si zvolila Konráda Rigóoa, Petra Krajňáka, Attilu Agócsa a Alžbetu Ozsvaldovú.

Platforma Most-Híd v utorok (16. 5.) opustila mimoparlamentnú maďarskú stranu Aliancia po jej grémiu, na ktorom sa nedohodli na obsadení kandidátnej listiny. Most-Híd tvrdí, že platforma SMK trvá na tom, aby bol bývalý poslanec parlamentu za OĽaNO György Gyimesi na kandidátke Aliancie. Gyimesi podľa Mosta-Híd ohrozuje hodnotové ukotvenie Aliancie, preto v nej nemôže zotrvať.

(tasr)

Minúta  |  

Warhol porušil autorské práva fotografky, rozhodol súd v USA

Najvyšší súd USA vo štvrtok rozhodol, že pop artový umelec Andy Warhol porušil autorské práva fotografky Lynn Goldsmithovej, keď vytvoril sériu sieťotlačí podľa jej portrétovej fotografie speváka Princea.

Súd odmietol argumenty právnika Nadácie Andyho Warhola - umelec zomrel ešte v roku 1987 -, že jeho dielo bolo dostatočne transformatívne, aby nevyvolalo obavy z porušenia autorských práv.

CNN dodala, že umelecký svet očakával verdikt Najvyššieho súdu USA veľmi napäto, pričom sledoval, ako súd vyváži slobodu umelca "požičiavať si" námety či prvky z existujúcich diel na jednej strane a na druhej strane obmedzenia vyplývajúce z autorského práva.

Jadrom sporu bolo 16 sieťotlačových portrétov, ktoré Warhol vytvoril v roku 1984 podľa fotografie legendárneho hudobníka. Tú tri roky predtým urobila Goldsmithová. Fotografka, známa tým, že zvečnila niekoľko rockových hviezd, požiadala Nadáciu Andyho Warhola o honorár, ktorý jej však bol zamietnutý, pripomenul vo štvrtok denník Le Figaro.

Po protichodných súdnych rozhodnutiach rozhodol napokon vo štvrtok Najvyšší súd USA. Jeho rozhodnutie objasňuje právo duševného vlastníctva vo vzťahu k takzvaným "transformatívnym" dielam - dielam, ktoré si "požičiavajú" z prvotného diela s cieľom vytvoriť originálny výtvor.

Le Figaro vo svojom článku zverejnil časovú os kauzy - začína ju rokom 1981, keď Goldsmithová na žiadosť týždenníka Newsweek urobila portrétovú fotografiu hudobníka Princea, ktorý sa práve začínal etablovať v hudobnom svete. Šlo o niekoľko čiernobielych záberov.

V roku 1984 album Purple Rain posunul Princea medzi hviezdy. Časopis Vanity Fair o ňom chcel napísať článok a požiadal Andyho Warhola, aby urobil jeho portrét na spôsob jeho slávnych kolorovaných portrétov Marilyn Monroe či Mao Ce-tunga.

Lynn Goldsmithová vtedy za honorár vo výške štyristo dolárov dala časopisu povolenie použiť jednu z jej fotografií, avšak výlučne pre daný článok. Text s názvom Purple Fame (Purpurová sláva) sprevádza Princeova tvár - s fialovou pokožkou a strapatými vlasmi na oranžovom pozadí. Medzi autormi je uvedené aj meno fotografky.

Warhol však danú fotografiu použil rôznymi spôsobmi na vytvorenie série 16 portrétov hudobníka, ktorého obdivoval pre jeho talent a androgýnny štýl. Lynn Goldsmithová objavila ich existenciu v roku 2016 - po Princeovej smrti, keď časopis Vanity Fair uverejnil na titulnej strane obrázok Minneapolis Kid, ktorý vychádza z jej fotografie, ale tentoraz v oranžovej farbe.        

Sudkyňa Najvyššieho súdu USA Sonia Sotomayorová v stanovisku odsúhlasenom väčšinou kolegov-sudcov konštatovala, že "Goldsmithovej originálne diela, rovnako ako diela iných fotografov, majú nárok na ochranu autorských práv," a to aj v prípade, že ide o slávnych umelcov. Ochrana autorských práv sa týka aj prác, ktoré transformujú originál.

Iná sudkyňa, Elena Kaganová, ku ktorej sa pripojil predseda Najvyššieho súdu USA John Roberts, vo svojom odmietavom stanovisku argumentovala, že verdikt schválený väčšinou členov Najvyššieho sudu USA "potlačí kreativitu každého druhu".

"Bude to brániť novému umeniu, hudbe a literatúre. Znemožní vyjadrenie nových myšlienok a dosiahnutie nových poznatkov. Náš svet bude chudobnejší," upozornila Kaganová podľa CNN.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.