Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Strana Most-Híd 2023 sa dohodla na volebnej spolupráci s Dzurindom

Platforma Most-Híd opustila mimoparlamentnú stranu Aliancia a stala sa z nej politická strana Most-Híd 2023. Na štvrtkovom ustanovujúcom sneme zvolili delegáti za predsedu strany Lászlóa Sólymosa. Ten zdôraznil, že založením novej strany nechcú ďalej drobiť už i tak rozdrobenú politickú scénu.

„Preto sme sa so stranou Modrí - Európske Slovensko predbežne dohodli na strategickej volebnej spolupráci. Spoločne s Mikulášom Dzurindom chceme osloviť ďalšie stredopravé politické subjekty,“ informoval Sólymos.

Osloviť chcú strany Demokrati, Šanca, Maďarské fórum, ODS a ich partnerov. Sólymos podotkol, že na dosiahnutie dohody o vzniku demokratického bloku stredopravých strán majú len pár dní. Cieľom je vytvoriť takú ponuku pre voličov, ktorá dokáže zabezpečiť, že Slovensko nezíde z cesty, po ktorej sa pred rokmi vydalo do vyspelého demokratického sveta.

Do predsedníctva nového politického subjektu bola zvolená podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja Alžbeta Ozsvaldová, viceprimátor Prešova Peter Krajňák, bývalý štátny tajomník ministerstva kultúry Konrád Rigó, primátor Fiľakova Attila Agócs, ďalej Irén Sárközy, Orsolya Sára Kovács, Sylvia Beňová, Zoltán Horváth a Pavol Burdiga.

„Zvonka nás ohrozuje vojna, agresia Ruska na Ukrajine, zvnútra nás ohrozujú populisti, cynici a vulgárni diletanti. My to ale nevzdáme, my opäť chceme stáť na správnej strane dejín, a preto budeme hľadať spojencov, s ktorými pôjdeme do boja za krajinu, ktorú sme si v rokoch 1989 a 1998 vysnívali,“ píše sa v politickej deklarácii strany Most-Híd 2023, ktorú prijali na ustanovujúcom sneme.

Platforma Most-Híd odišla z Aliancie po tom, čo sa na grémiu nedohodli na podobe kandidátnej listiny. Platforma SMK zaradila na kandidátku bývalého poslanca parlamentu za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Györgyiho Gyimesiho, platforma Most-Híd ho, naopak, pokladá za neakceptovateľného.

(sita)

Minúta  |  

Danilov: Zelenskyj sa osobne zúčastní na summite G7 v Hirošime

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa cez víkend osobne zúčastní na summite krajín skupiny G7 v japonskej Hirošime. Oznámil to v piatok tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AP a denníka The Guardian.

"Bude sa tam rozhodovať o veľmi dôležitých veciach. Fyzická prítomnosť nášho prezidenta je preto dôležitá, aby bránil naše záujmy," uviedol Danilov pre ukrajinskú televíziu.

"Sme si istí, že náš prezident bude tam, kde Ukrajina potrebuje, aby bol - kdekoľvek na svete -, aby riešil záležitosti stability našej krajiny," dodal.

Viaceré médiá v piatok ráno s odvolaním sa na nemenové zdroje informovali, že Zelenskyj sa na summite G7 v Hirošime zúčastní osobne. Podľa európskeho zdroja agentúry Reuters pricestuje Zelenskyj do Hirošimy v nedeľu. Pôvodne bolo potvrdené, že Zelenskyj sa k účastníkom summitu pripojí prostredníctvom videokonferencie. Jeho osobná návšteva v Japonsku je prekvapením, píše stanica Sky News.

Očakáva sa, že lídri skupiny G7 ohlásia sprísnenie sankcií uvaľovaných na Rusko za inváziu na Ukrajinu. Počas trojdenného summitu, ktorý sa začína v piatok, by mali tiež rokovať o postupe vo vojne na Ukrajine.

Skupinu G7 tvoria Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko a USA.

(tasr)

Minúta  |  

Pozdišovce: Pri zrážke autobusu a auta zahynul človek, tri deti sú zranené

Na ceste medzi obcami Trhovište a Pozdišovce v Michalovskom okrese sa v piatok ráno stala tragická dopravná nehoda. Operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Košiciach pre TASR potvrdil, že na mieste sa zrazil autobus s osobným autom. Pri nehode zomrel jeden človek, podľa prvotných informácií sa zranili aj tri deti, ktoré sedeli v autobuse.

"Nehodu nám nahlásili krátko po 7. hodine, na mieste sú stále všetky záchranné zložky. Zranení sú dvaja chlapci a jedno dievča, pri nehode zomrel vodič osobného auta," priblížil operačný dôstojník.

Policajný zbor Košického kraja informoval, že z dôvodu dokumentovania vážnej dopravnej nehody je štátna cesta 1/19 medzi uzatvorená v oboch smeroch. Policajti cestnú premávku odkláňajú na obchádzkové trasy cez obce Bánovce nad Ondavou a Laškovce.

Krajská policajná hovorkyňa z Košíc Jana Mésarová doplnila, že nehoda sa stala za doposiaľ presne nezistených okolností, auto sa čelne zrazilo s linkovým autobusom, v ktorom sa viezlo 11 cestujúcich. "Na miesto boli ihneď vyslané všetky záchranné zložky. Mladý vodič osobného auta utrpel pri zrážke zranenia nezlučiteľné so životom," priblížila Mésarová.

Polícia miesto udalosti v týchto chvíľach dôkladne dokumentuje. U vodiča autobusu bola na mieste vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom. Prípadné požitie alkoholu u vodiča osobného vozidla bude zisťované pri pitve. Cesta je naďalej uzavretá a policajné hliadky riadia cestnú premávku, odkláňajú dopravu na obchádzkové trasy. Bližšie okolnosti, za akých k tejto dopravnej nehode došlo, čo bolo jej presnou príčinou a miera zavinenia jej účastníkov, budú predmetom ďalšieho vyšetrovania.

Hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová dodala, že na mieste je viacero zranených. Ich počet a rozsah zranení nateraz nekonkretizovala, keďže zdravotnícky zásah naďalej trvá.

Polícia v tejto súvislosti vyzýva všetkých účastníkov cestnej premávky, aby sa správali na cestách zodpovedne, dodržiavali dopravné predpisy, zbytočne neriskovali a sledovali situáciu okolo seba.

(tasr)

Minúta  |  

Ostrov Kréta zasiahlo zemetrasenie. Silné otrasy zaznamenali aj pri Novej Kaledónii

Zemetrasenie s magnitúdom 5,1 zasiahlo vo štvrtok večer najväčší grécky ostrov Kréta. Bezprostredne neboli hlásené žiadne škody alebo zranenia. Ešte silnejšie otrasy boli neďaleko francúzskeho územia v Tichom oceáne.

Aténsky Inštitút geodynamiky informoval, že otrasy zeme nastali krátko pred 20:00 miestneho času (19:00 SELČ) na južnom pobreží ostrova, pričom vychádzali z hĺbky takmer deväť kilometrov.

Zemetrasenia sú v Grécku bežné a Kréta je jednou z oblastí s najvyššou pravdepodobnosťou zemetrasení. Ťažké škody a zranenia sú však zriedkavé. V roku 1999 zemetrasenie v Aténach pripravilo o život 143 ľudí.

Ďalšie zemetrasenie s magnitúdom 7,7 zaznamenali v piatok juhovýchodne od francúzskeho zámorského územia Nová Kaledónia v Tichom oceáne. Vydané bolo aj varovanie pred vznikom ničivých prívalových vĺn cunami, informuje agentúra AFP.

Geologická služba Spojených štátov (USGS) uviedla, že otrasy vznikli juhovýchodne od súostrovia Loyauté, ktoré je súčasťou Novej Kaledónie, približne v hĺbke 37 kilometrov.

Podľa Tichomorského centra varovania pred cunami (PTWC) hrozí riziko vzniku prívalových vĺn v okruhu až 1000 kilometrov od epicentra zemetrasenia.

Výstraha platí pre pobrežné oblasti Novej Kaledónie, Vanuatu, Fidži, Kiribati či Nového Zélandu. Na Vanuatu by mohli udrieť až trojmetrové vlny.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Záplavy po prudkých dažďoch postihli časti Chorvátska, Bosny a Srbska

Prudké dažde vyvolali rozsiahle povodne, ktoré zasiahli územie Chorvátska i susednej Bosny a Hercegoviny a Srbska. TASR informuje na základe štvrtkovej správy agentúry DPA.

Rieka Sáva sa vyliala zo svojho koryta v chorvátskom meste Sisak zhruba 50 kilometrov juhovýchodne od metropoly Záhreb a zaplavila stajne tamojšieho jazdeckého spolku. Chorvátska verejnoprávna televízna stanica HRT uviedla, že všetky kone sa podarilo včas dostať do bezpečia.

So záplavami bojovali v uplynulých dňoch aj obyvatelia ďalších chorvátskych miest, ako sú Karlovac, Petrinja, Hrvatska Kostajnica, Gračac či Obrovac, pripomína DPA. Z postihnutých oblastí doposiaľ neboli hlásené obete na životoch ani zranenia.

Povodňová situácia bola vo štvrtok vážna aj na severozápade Bosny. Rieky Una a Glina tam spôsobili záplavy v mestách Bihač, Velika Kladuša a Bosanska Krupa.

V stredu vo večerných hodinách došlo aj k zaplaveniu ulíc v centre Nového Sadu, hlavného mesta srbskej provincie Vojvodina. Vyvolalo to problémy v doprave, pričom došlo aj k niekoľkým nehodám.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ obmedzí obchod s ruskými diamantmi, oznámil Michel

Predseda Európskej rady Charles Michel v piatok oznámil, že EÚ obmedzí lukratívny obchod s ruskými diamantmi s cieľom obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojnu voči Ukrajine.

"Ruské diamanty tu nie sú naveky. Zavedieme reštrikcie na obchod s ruskými diamantmi," povedal Michel pred piatkovým začiatkom summitu G7 v japonskej Hirošime, informuje agentúra AFP.

Nové sankcie zamerané na oslabenie vojnovej mašinérie Kremľa krátko pred začiatkom summitu ohlásili aj Spojené štáty a Británia, ktorá konkrétne uviedla, že zakáže dovoz ruských diamantov, hliníka, medi a niklu.

Očakáva sa, že nové opatrenia voči Kremľu oznámia aj ďalší členovia tohto zoskupenia. Okrem iného majú sťažiť ruskému režimu obchádzanie doposiaľ zavedených sankcií.

Podľa AFP zo summitu v Hirošime ešte zrejme nevzíde dohoda o zákaze dovozu ruských diamantov v rámci celej skupiny G7. Zúčastnení lídri však podľa všetkého vyjadria odhodlanie v tejto veci konať.

Vývoz diamantov s odhadovaným ročným objemom 4-5 miliárd dolárov predstavuje pre Rusko dôležitý zdroj príjmov. Medzi najväčších veľkoobchodných odberateľov ruských diamantov patrí napríklad Belgicko, ako členská krajina EÚ, ale tiež India a Spojené arabské emiráty. Veľká časť spracovaných diamantov následne končí v USA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.