Preskočiť na obsah
  |  

Predseda vlády Ľudovít Ódor považuje zelené témy za extrémne dôležité

Predseda vlády Ľudovít Ódor považuje zelené témy za extrémne dôležité. Uviedol to dnes na brífingu po návšteve na Ministerstve životného prostredia SR. S novým ministrom životného prostredia Milanom Chrenkom sa zhodli na príležitosti pre zmodernizovanie ekonomiky, ako hovoriť o implementácií zelených technológiách a dekarbonizácií, a o ďalších veciach, ktoré môžu prispieť k tomu, že aj Slovensko sa bude zodpovednejšie správať voči planéte.

"Zelené témy považujem za extrémne dôležité, a to aj z toho titulu, že globálne otepľovanie nás veľmi nepríjemne dobehne, ak neurobíme tie kroky, ktoré musíme," poznamenal Ódor.

Chrenko povedal, že prvou prioritou bude klimatická zmena a adaptácia na zmenu klímy. Táto oblasť má dopady na všetkých obyvateľov, hospodárstvo a na prírodu. Druhou prioritou je ochrana biodiverzity, pokračovanie v reforme národných parkov a zonácia. „Tretiu prioritou považujem za takú vlastnú, a to, využiť toto obdobie úradníckej vlády na to, aby sme dokázali, že fungujúca ochrana prírody, životného prostredia musí byť založená na dobrých informáciách, dobrých dátach a dobrých analýzach,“ povedal minister.

"Zodpovedný prístup k ochrane životného prostredia nie je len o ochrane prírody, predchádzaniu klimatických zmien, ale predovšetkým o ochrane zdravia ľudí a o zvyšovaní kvality života ľudí v regiónoch a mestách a o zelených príležitostiach pre ekonomiku," skonštatoval šéf envirorezortu.

Na dosiahnutie cieľov bude chcieť využiť eurofondy, financie z plánu obnovy a Envirofondu. "Budeme sa snažiť zanalyzovať, kde sú nejaké prekážky a urýchliť čo najviac využívanie týchto zdrojov," poznamenal Chrenko.

(sita, tasr)

  |  

Londýn predstavil ďalšie protiruské sankcie

Spojené kráľovstvo v piatok ohlásilo ďalšie protiruské sankcie, ktoré sú zamerané na spoločnosti napojené na krádeže ukrajinského obilia a tie, ktoré sa podieľajú na preprave ruských energií. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Osemdesiatšesť označení sa zameriava na osoby a organizácie spojené s ruským kovopriemyslom, energetickým, obranným, dopravným a finančným sektorom, čím sa zvyšuje tlak na zvyšné Putinove príjmy a pokusy využiť tieto sektory na podporu vojenskej mašinérie,“ uviedlo vo vyhlásení britské ministerstvo zahraničných vecí.

Ruské sily čelia obvineniam z krádeží poľnohospodárskeho vybavenia a tisícov ton obilia od ukrajinských farmárov v oblastiach, ktoré okupujú, a tiež cieleného ostreľovania skladov potravín.

Oznámenie prišlo v čase, keď sa britský premiér Rishi Sunak stretáva s lídrami krajín G7 v japonskej Hirošime.

V predchádzajúcom piatkovom vyhlásení úrad premiéra uviedol, že Spojené kráľovstvo zakáže na základe právnych predpisov, ktoré zavedú neskôr v tomto roku, dovoz ruských diamantov, medi, hliníka a niklu.

Británia podľa Downing Street od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvalila sankcie na viac ako 1 500 osôb a subjektov a zmrazila im aktíva v hodnote viac ako 18 miliárd libier.

(sita)

  |  

Prigožin: Vagnerovci v nasledujúcich dvoch dňoch Bachmut nezískajú

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v piatok uviedol, že mesto Bachmut na východe Ukrajiny jeho bojovníci v nasledujúcich dvoch dňoch pravdepodobne nezískajú. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Prigožin vo videoodkaze zverejnenom na platforme Telegram povedal, že jeho žoldnieri Bachmut stále nezískali a je nepravdepodobné, že ho získajú "zajtra alebo pozajtra". "Je tam štvrť známa ako 'lietadlo' – je ako nedobytná pevnosť viacposchodových budov na juhozápade Bachmutu, kde prebiehajú neuveriteľne ťažké boje," opísal situáciu na bojisku.

Rusi sa pokúšajú dobyť Bachmut v Doneckej oblasti už od vlaňajšieho augusta. Ide o najdlhšiu a najkrvavejšiu bitku počas viac ako ročnej ruskej invázie. V tomto meste žilo pred vypuknutím vojny približne 70-tisíc ľudí.

Kyjev tvrdí, že ukrajinskej armáde sa v uplynulých dňoch podarilo postúpiť na frontovej línii v okolí Bachmutu.

(tasr)

  |  

Po zmiznutom malom lietadle na Orave stále pátrajú, v noci ho hľadalo sto ľudí

Malé lietadlo, ktoré vo štvrtok (18. 5.) večer zmizlo z radarov na Orave, stále nenašli. Ako pre TASR v piatok ráno potvrdil podpredseda Oravského záchranného systému Igor Janckulík, aktuálne pokračujú v pátraní. V noci sa doň zapojilo vyše 100 ľudí.

Janckulík uviedol, že prehľadali Oravskú Lesnú a široké okolie, no bezúspešne. „Ideme smerom do Novote, ešte tam máme informácie od svedkov, ktorí nám volajú. V noci sa do akcie zapojilo vyše sto ľudí. Medzi nimi Oravský záchranný systém, dobrovoľní hasiči, polícia aj Záchranný systém Slovensko z Trnavy, Serede s dronmi," vymenoval.

Oblasť od Flajšovej cez Okrúhlicu smerom na Oravskú Lesnú počas noci prehľadávali aj horskí záchranári, a to pomocou dronu s termovíziou. „Zatiaľ bezvýsledne," napísali na sociálnej sieti.

Do pátrania sa už zapojila aj poľská strana - polícia, armáda a GOPR (regionálna skupina dobrovoľnej horskej záchrannej služby, pozn. TASR), informoval Janckulík. "Spolupráca je veľmi dôležitá a v týchto chvíľach na veľmi dobrej úrovni," zhodnotil.

Lietadlo údajne podľa Janckulíka riadil profesionálny maďarský pilot, ktorý mal nalietaných 4 500 hodín. Štartoval v Topoľčanoch, smeroval do Bialsko Bialej v Poľsku. Približne o 18.30 h vraj svedkovia počuli lietadlo v okolí Zázrivej. Lietadlo sa stratilo z radarov približne o 18.45 h nad Oravskou Lesnou. Pilot údajne vyslal aj tzv. SOS signál.

Polícia prebrala podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva (KR) Policajného zboru (PZ) v Žiline Zuzany Šefčíkovej z Leteckého úradu Slovenskej republiky Bratislava nepotvrdenú informáciu o páde malého lietadla po 20.00 h. „S poslednou spresnenou lokalizáciou o 18.43 h preletom nad vrcholom Okruhlica. V lietadle vraj bol iba pilot štátnej príslušnosti Maďarska. Na miesto boli okamžite vyslané všetky dostupné sily a prostriedky. O pomoc a spoluprácu sme požiadali Horskú záchrannú službu, Hasičský a záchranný zbor, dobrovoľníkov a dobrovoľné hasičské zbory z priľahlých obcí, ako aj Orava Rescue systém," dodala.

Všetci sú na nohách. Foto: Igor Janckulík

(tasr)

  |  

Sopka Popocatépetl sa prebudila k životu, môže ohroziť až 25 miliónov ľudí

Mexická sopka Popocatépetl sa tento týždeň opäť prebudila k životu. Chrlila obrovské oblaky popola, ktoré prinútili 11 dedín v jej blízkosti zrušiť školské vyučovanie.

Popocatépetl vysoká 5 426 metrov je druhou najvyššou sopkou Mexika po vulkáne Citlaltépetl. Leží len 70 kilometrov od metropoly Mexico City. Odkedy sa sopka známa aj ako „El Popo“ v roku 1994 prebudila z dlhého spánku, vytrvalo už takmer 30 rokov chrlí toxické výpary, popol a kusy žeravého kameňa. V okruhu 100 kilometrov okolo nej žije približne 25 miliónov ľudí.

Okolo vrcholu sopky sa nachádza šesť kamier, termovízne zariadenie a 12 seizmologických monitorovacích staníc, ktoré nepretržite fungujú 24 hodín denne a hlásia informácie do hlavného centra v Mexico City, ktoré tak môže vydať varovanie pred prípadným nebezpečenstvom.

Odborníci sa obávajú, že silná erupcia by mohla prerušiť leteckú dopravu alebo pokryť oblakmi popola hlavné mesto a oblasť okolo neho.

(sita)

  |  

Strana Most-Híd 2023 sa dohodla na volebnej spolupráci s Dzurindom

Platforma Most-Híd opustila mimoparlamentnú stranu Aliancia a stala sa z nej politická strana Most-Híd 2023. Na štvrtkovom ustanovujúcom sneme zvolili delegáti za predsedu strany Lászlóa Sólymosa. Ten zdôraznil, že založením novej strany nechcú ďalej drobiť už i tak rozdrobenú politickú scénu.

„Preto sme sa so stranou Modrí - Európske Slovensko predbežne dohodli na strategickej volebnej spolupráci. Spoločne s Mikulášom Dzurindom chceme osloviť ďalšie stredopravé politické subjekty,“ informoval Sólymos.

Osloviť chcú strany Demokrati, Šanca, Maďarské fórum, ODS a ich partnerov. Sólymos podotkol, že na dosiahnutie dohody o vzniku demokratického bloku stredopravých strán majú len pár dní. Cieľom je vytvoriť takú ponuku pre voličov, ktorá dokáže zabezpečiť, že Slovensko nezíde z cesty, po ktorej sa pred rokmi vydalo do vyspelého demokratického sveta.

Do predsedníctva nového politického subjektu bola zvolená podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja Alžbeta Ozsvaldová, viceprimátor Prešova Peter Krajňák, bývalý štátny tajomník ministerstva kultúry Konrád Rigó, primátor Fiľakova Attila Agócs, ďalej Irén Sárközy, Orsolya Sára Kovács, Sylvia Beňová, Zoltán Horváth a Pavol Burdiga.

„Zvonka nás ohrozuje vojna, agresia Ruska na Ukrajine, zvnútra nás ohrozujú populisti, cynici a vulgárni diletanti. My to ale nevzdáme, my opäť chceme stáť na správnej strane dejín, a preto budeme hľadať spojencov, s ktorými pôjdeme do boja za krajinu, ktorú sme si v rokoch 1989 a 1998 vysnívali,“ píše sa v politickej deklarácii strany Most-Híd 2023, ktorú prijali na ustanovujúcom sneme.

Platforma Most-Híd odišla z Aliancie po tom, čo sa na grémiu nedohodli na podobe kandidátnej listiny. Platforma SMK zaradila na kandidátku bývalého poslanca parlamentu za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Györgyiho Gyimesiho, platforma Most-Híd ho, naopak, pokladá za neakceptovateľného.

(sita)