Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Naď: Starostov vyzývajú k rebélii proti testovaniu. Dôkaz ale svedčí o inom

Starostovia v rámci regionálnych organizácií Združenia miest a obcí Slovenska majú byť usmerňovaní, aby "rebelovali" proti testovaniu na COVID-19. Po predpoludňajšom rokovaní vlády to naznačil minister obrany SR Jaroslav Naď. Podrobnosti však prezradiť nechcel. Podľa zistení novinárov ale nehovorí pravdu.

Naď tvrdil, že má nielen ústne sprostredkované informácie, ale aj listinný dôkaz, ktorý sa týka jedného z regiónov východného Slovenska. "Videl som to čierne na bielom, že starostovia sú usmerňovaní, aby vytvárali mediálny tlak, že už nedokážu zabezpečiť testovanie. Jednoducho je tu snaha z rôznych skupín o nátlak na obce, aby vytvárali dojem, že už to nedokážu zvládať," povedal minister.

Dokument mu mali poslať viacerí starostovia zo spomínaného regiónu. "Že s tým nesúhlasia, ale aby som videl, aké hry sa tu hrajú," uviedol Naď. Konkretizovať informácie nechcel. "Zatiaľ si to nechám pre seba, ale faktom je, že takýto papier existuje. Poslal som ho členom vlády, aby vedeli, že niekedy to také úprimné o vyčerpanosti samospráv nie je," dodal.

Zároveň uistil, že neignoruje nápor a vyčerpanosť, ktorú samosprávy so zabezpečením testovania zažívajú. Poukazuje však na to, že sa situácia zneužíva na politikárčenie. Obviňuje z neho najmä starostov kandidujúcich za Smer-SD.

ZMOS sa bránil a chce dôkaz

Hovorca ZMOS Michal Kaliňák krátko na to upozornil, že dôveryhodnosť obvinenia môže potvrdiť len jasne predložený dôkaz, resp. konfrontácia s údajnými iniciátormi. Upozorňuje zároveň, že minister obrany ho ešte na jeseň krivo obvinil z toho, že on, resp. niekto zo ZMOS navrhol zmeniť čas testovania pred druhým kolom.

"Zo zápisnice ústredného krízového štábu však vyplýva, že to navrhol pán Viskupič za Združenie samosprávnych krajov SK8 a schválil pán premiér Matovič. Vtedy som nemal chuť na to reagovať, lebo mi to prišlo ako snaha odpútavať pozornosť od podstaty. Preto ani teraz celkom dobre nerozumiem odklonu od prapodstaty témy," dodal Kaliňák.

Ide o niečo iné

V dokumente, ktorý má TASR k dispozícii, sa však hovorí len o zaujatí spoločného stanoviska zemplínskych regiónov k prípadným ďalším kolám testovania a o "vyvinutí tlaku aj na ZMOS, aby už mestá a obce boli odbremenené od testovania".

Dokument je súhrnom aktuálnych tém na posledný februárový týždeň. Navrhuje podľa tohtotýždňových výsledkov v okrese odbremeniť mestá a obce vo vranovskom regióne od každotýždenného testovania.

Rovnako "iniciovať zemplínske regióny v rámci Prešovského kraja (Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Vranov nad Topľou) a Košického kraja (Michalovce, Trebišov, Sobrance, Kráľovský Chlmec) a zaujať jednotné stanovisko k prípadným ďalším kolám testovania, vyvinúť tlak aj na ZMOS, aby už mestá a obce boli odbremenené".

(tasr/ste)

Minúta  |  

Polícia potvrdila zadržanie Suchobu v Spojených arabských emirátoch

AKTUALIZOVANÉ Interpol zadržal obvineného Michala Suchobu z akcie Mýtnik v Spojených arabských emirátoch, konkrétne v Dubaji. Informoval o tom Denník N. Informáciu už potvrdila aj polícia a Úrad špeciálnej prokuratúry.

Polícia potvrdila zadržanie Michala S., obvineného v kauze Mýtnik, ktorý sa nachádzal v Spojených arabských emirátoch (SAE). TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

"Lovci lebiek získané operatívne informácie poskytli prostredníctvom Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Národnej ústredni Interpol Slovensko a tí ju v rámci siete Interpol poskytli svojim partnerom v Spojených arabských emirátoch. Hľadaného muža dnes zadržali príslušníci Interpol SAE," povedala.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) vydal medzinárodný a európsky zatýkací rozkaz na Michala Suchobu v pondelok 8. februára. Národnú ústredňu Interpol Bratislava požiadalo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o vyhlásenie medzinárodného pátrania po obvinenom o dva dni neskôr.

ŠTS v rámci akcie Mýtnik poslal do väzby piatich obvinených. Konkrétne exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, podnikateľa Jozefa Brhela, jeho brata Petra Brhela, Janu Rovčaninovú a tiež bývalého šéfa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu. Obvinenia sa podľa polície týkajú trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a korupciou.

Suchoba bol podľa medializovaných informácií súčasťou korupčného kolotoča, v ktorom boli pochybným spôsobom dohadzované miliónové IT zákazky daniarov súkromnej spoločnosti Allexis.

Portál Aktuality priniesol v pondelok správu o tom, že kajúcnik Ľudovít Makó vypovedal o Suchobovej snahe zaplatiť 200-tisíc eur za vybavenie previerky pre svoju firmu a aj o tom, že bývalý šéf daniarov František Imrecze bol voči Suchobovi doslova v podriadenom vzťahu.

(tasr/ste)

Minúta  |  

Prieskum pre Štandard: Ktorým vakcínam veria Slováci viac, Sputniku alebo západným?

Podľa výsledkov exkluzívneho prieskumu pre Štandard dopadla najhoršie čínska vakcína. Najväčšia časť opýtaných, o vakcínach nerozmýšľa politicky.

Keď sa spýtali na ruskú vakcínu Sputnik Igora Matoviča na samite v Krakove, odpovedal: "Môj názor je veľmi blízky postoju Viktora Orbána. Ochrana zdravia a životov nemôže byť spájaná s geopolitkou, vírus si nevyberá západ a východ... našou povinnosťou je zabezpečiť bezpečnú vakcínu bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza."

Vakcinácia vyvoláva rôzne medzinárodné porovnávania a najmä vysoké očakávania spojené s koncom pandémie. Niektorí lekári, napríklad Peter Visolajský, upozorňujú, že je lepšie, ak je populácia zaočkovaná viacerými odlišnými vakcínami.

Keďže ide o ruskú vakcínu, téma sa dotýka aj politiky. Prvý štát, ktorý umožnil očkovanie Sputnikom na svojom území, bolo Maďarsko. Orbán za to čelil výsmechu a ironickým poznámkam. Situácia sa rýchlo zmenila potom, ako časopis Lancet publikoval štúdiu o vyše 90-percentnej účinnosti ruskej vakcíny. Nemecko a ďalšie západné krajiny následne pripustili používanie Sputniku na svojom území.

Čo si teda o rôznych vakcínach myslia Slováci?

Štandard zisťoval odpoveď na túto otázku, v telefonickom prieskume sme respondentom položili otázku: Ak by to bolo na vás, akú vakcínu by ste si vybrali?

Otázku sme koncipovali ako uzavretú, opýtaným sme dali možnosť vybrať si jednu z ponúknutých odpovedí: (a) je mi to jedno, verím všetkým úradne schváleným vakcínam, (b) vybral/a by som si novú mRNA vakcínu zo Západu od firiem Pfizer alebo Moderna, (c) vybral/a by som si klasickú vakcínu zo Západu od dodávateľa AstraZeneca z Oxfordu, (d) vybral/a by som si klasickú vakcínu z Ruska, Sputnik, (e) vybral/a by som si čínsku vakcínu Sinopharm, (f) nedám sa očkovať, (g) neviem alebo nechcem na otázku odpovedať.

Najviac opýtaných – 28,6 percenta – odpovedalo, že im je to jedno a veria všetkým úradne schváleným vakcínam. 22,6 percenta opýtaných odpovedalo, že sa nechce očkovať.

Zaujímavo sa respondenti rozdelili medzi jednotlivými vakcínami.

Najviac z nich, 16,7 percenta, preferuje ruský Sputnik, v poradí za ruskou vakcínou sú nové mRNA vakcíny od firiem Pfizer/BioNTech a Moderna, ktoré preferuje 13,3 percenta. O poznanie horšie dopadla klasickým spôsobom funkčná západná vakcína z Oxfordu od firmy AstraZeneca, ktorú preferuje 5,3 percenta a úplne nedôveryhodná je medzi Slovákmi čínska vakcína Sinopharm, ktorú si vybralo len 0,4 percenta oslovených.

Prieskum verejnej mienky tiež ukázal, že opäť kleslo percento opýtaných, ktorí sa nechcú dať očkovať. V januárovom prieskume odmietlo očkovanie 24,3 percenta, vo februárovom 22,6 percenta opýtaných.

Prieskum verejnej mienky sa realizoval v dňoch od 8. až 12. februára tohto roku formou telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Prieskum pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Ak vás zaujíma metodika prieskumu, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z Credit Call.  

Minúta  |  

Prieskum pre Štandard: Biskupi chcú otvoriť kostoly. Čo si o tom myslia ľudia?

Kostoly sú na Slovensku stále plošne zavreté, verejné omše a bohoslužby sa nemôžu sláviť, a to ani pri zachovaní obdobných opatrení, aké sa týkajú obchodov s potravinami, zamestnania či cestovania verejnou dopravou. Táto situácia prekáža katolíckym biskupom, ktorí napísali predsedovi vlády Igorovi Matovičovi otvorený list, kde píšu, že „úplný, dlhodobý a celoplošný zákaz verejných bohoslužieb (...) je neúnosný.“

Zisťovali sme, čo si o slúžení omší a bohoslužieb myslí slovenská verejnosť. Respondentom reprezentatívneho prieskumu sme položili nasledovnú otázku: „Mali by sa podľa vás otvoriť kostoly s tým, že by sa v nich dodržiavali isté epidemiologické opatrenia?“

Otázka bola uzavretá, opýtaným sme ponúkli tri odpovede: (a) áno, (b) nie, (c) neviem alebo nechcem odpovedať.

Výsledky prieskumu ukázali, že až 43,7 percenta opýtaných si myslí, že treba kostoly otvoriť a omše opäť začať slúžiť, samozrejme pri zachovaní epidemiologických opatrení. Na to, že ide o tému, ktorú v politike nezastupuje žiadna strana a aj biskupi až do utorka 16. februára váhali (prieskum sa uskutočnil predtým), ide o prekvapivo vysoké číslo.

Väčšia časť respondentov, až 49,1 percenta (čiže o 4,5 percenta viac) opýtaných si myslí, že kostoly by mali aj naďalej zostať zatvorené. Nevedelo alebo nechcelo odpovedať 7,2 percenta opýtaných.

Respondentov sme nedelili podľa toho, či sú alebo nie sú veriaci, ale z výsledkov možno predpokladať, že otvorenie kostolov podporuje väčšina z veriacich, keďže im na návšteve bohoslužieb prirodzene viac záleží.

Prieskum verejnej mienky sa realizoval v dňoch od 8. až 12. februára tohto roku formou telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Prieskum pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Ak vás zaujíma metodika prieskumu, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z Credit Call.  

Minúta  |  

Mutácie od dnes zatvárajú naše hranice: Nutná izolácia, nepomôže ani test

Slovensko ruší od stredy zoznam menej rizikových krajín a možnosť prekročenia hraníc so 72-hodinovým RT-PCR testom na ochorenie COVID-19. Krajina zároveň zavádza povinné absolvovanie 14-dňovej izolácie po príchode na Slovensko, pričom najneskôr na ôsmy deň by mala byť osoba pretestovaná RT-PCR testom. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR prináša aj niektoré výnimky týkajúce sa karantény. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

"Osobám, ktoré v ostatných 14 dňoch navštívili výlučne krajiny EÚ, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, sa nariaďuje izolácia. Osoba je testovaná PCR metódou najskôr na ôsmy deň izolácie. V prípade obdržania negatívneho výsledku testu sa izolácia končí. V prípade, že sa osoba sa na testovaní nezúčastnila a má bezpríznakový priebeh izolácie, tá sa jej končí po 14 dňoch," približuje Račková.

Povinná izolácia sa týka aj tých, ktorí v uplynulých dvoch týždňoch navštívili iné krajiny. V takomto prípade je osoba testovaná PCR metódou najskôr na ôsmy deň izolácie, ukončená môže byť iba obdržaním negatívneho výsledku testu. "Nie je možné ju ukončiť bez testovania," upozorňuje Račková. Deti do desiatich rokov musia byť otestované iba v prípade, ak o tom rozhodne ošetrujúci lekár. Izolácia sa im skončí zároveň s ostatnými členmi spoločnej domácnosti.

Výnimky sa zachovali

ÚVZ SR zároveň pripomína, že pri návrate na Slovensko je potrebné zaregistrovať sa na http://korona.gov.sk/ehranica. Tí, ktorí na Slovensko priletia, majú povinnosť vyplniť elektronický formulár. Vracajúci sa občania by nemali zabudnúť informovať ani svojho ošetrujúceho lekára, prípadne miestne príslušného lekára samosprávneho kraja.

Výnimky zo 14-dňovej izolácie po príchode na Slovensko sú rozdelené do troch skupín. Platia napríklad pre pendlerov v susedných štátoch, študentov, osoby starajúce sa o blízkych, osoby obhospodarujúce pozemky, kultúrnu oblasť či spravodajsko-mediálnu produkciu. Pribúda kategória pre vymedzený okruh športovcov pri tréningovom procese alebo účasti na profesionálnych súťažiach s podporným stanoviskom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR.

Druhá skupina výnimiek sa týka osôb so špecifickým režimom, a to pendlerov v krajinách EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska, Islandu a Veľkej Británie, osôb, ktoré prekonali ochorenie COVID-19, a osôb, ktoré boli zaočkované aj druhou dávkou vakcíny pred viac ako 14 dňami.

Výnimky z izolácie a preukázania sa negatívnym testom stále platia napríklad pre posádku nákladnej dopravy, záchranárov, pohrebné služby, kritickú infraštruktúru, osoby potrebujúce liečbu či diagnostiku. Bližšie podmienky prekročenia hraníc v takýchto prípadoch sú definované vo vyhláške.

ÚVZ: Každé vycestovanie zvážte

Slovensko sprísňuje režim na hraniciach v súvislosti s novými mutáciami vírusu SARS-CoV-2. Mutácie viedli k zhoršovaniu epidemiologickej situácie v oblastiach, v ktorých sa rozšírili. Ide o krok, ktorý má tlmiť počet ochorení, hospitalizácií a úmrtí. Hygienici odporúčajú dobre zvážiť každý účel cesty do zahraničia, cesta za rekreáciou sa neodporúča.

(tasr)

Minúta  |  

Odborníci radia Krajčímu rokovať o nákupe Sputnika. Valášek: Rusko neposkytlo dosť údajov

Poslanec Tomáš Valášek má obavy, či by ruská vakcína prešla objektívnym testom. Odkazuje na Maďarsko, kde podľa diplomatov bola schválená po politickom tlaku.

Pandemická komisia odporučila vláde, aby začala rokovať s ruskou stranou a vzhľadom na závažnú epidemickú situáciu a nedostatok vakcín zaobstarala dostatočné množstvo vakcín Sputnik V. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) o tom informoval po utorkovom zasadnutí komisie. Vládny kabinet sa má témou zaoberať vo štvrtok (18. 2.)

Valášek: Rusko neposkytlo ani zďaleka dosť údajov na posúdenie

Na rokovaní pandemickej komisie v súvislosti s vakcínou Sputnik zazneli aj argumenty odborníkov, že Rusko neposkytlo ani zďaleka dosť údajov na zodpovedné posúdenie bezpečnosti vakcíny. Vyhlásil to predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) po rokovaní pandemickej komisie o tejto téme.

Reagoval tak na tvrdenia premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), že "niektorí politici vedú svätú vojnu" proti názoru odborníkov, že vzhľadom na meškanie dodávok vakcín schválených EÚ je namieste, aby vláda začala s Ruskom rokovať o dodávke Sputnika.

"Počul som od odborníkov, ktorí schvaľujú všetky liečivá na Slovensku, že Rusko neposkytlo ani zďaleka dosť údajov na to, aby Slovensko mohlo zodpovedne posúdiť, či je vakcína Sputnik bezpečná. Počul som, ako iní 'odborníci', ktorých citujete, otvorene zavádzali, že Sputnik je v pohode, lebo ho používajú iné krajiny EÚ. Nie. Používa ho presne jedna – Maďarsko. A naši vlastní diplomati hlásia, že autorizáciu Sputnik dostal len pod silným politickým tlakom od vlády. Prešiel by objektívnym testom?" reagoval Valášek.

S vakcínami by sa nemali hrať geopolitické hry

Poznamenal, že počul i opakované zavádzania v otázke, či už výrobca vakcíny Sputnik požiadal o autorizáciu Európsku liekovú agentúru (EMA). Valášek tvrdí, že nepožiadal, a odvoláva sa na vyjadrenie agentúry. Pýta sa, prečo tak neurobil, keď je to skvelá vakcína. Súhlasí však, že s vakcínami by sa nemali hrať geopolitické hry.

"Ak bude mať Sputnik autorizáciu od EMA, určite ňou očkujme," zdôraznil s tým, že iba očkovanie nás vyvedie z koronakrízy. Podotkol však, že zodpovedný politik si dá záležať na poctivom overení nového lieku, pretože ide o zdravie všetkých a o dôveru ľudí v proces očkovania. "To nie je svätá vojna. To je zdravý rozum a súdnosť," podotkol.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.