Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Za ľudí: Diskusiu o Sputniku neodmietame a národná registrácia nestačí

Nech je vakcína vyrobená kdekoľvek na svete, môžeme ju na Slovensku používať až po jej registrácii Európskou liekovou agentúrou (EMA). Ak sa má používať bez toho, existuje na to výnimka ministra zdravotníctva. V takom prípade sa však minister nemôže schovávať za kolektívne rozhodnutie vlády. Vyhlásila to predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová po štvrtkovom rokovaní vlády, na ktorom sa neschválilo uznesenie o nákupe ruskej vakcíny Sputnik. Vetovala ho práve strana Za ľudí.

"Môžeme na Slovensku použiť akúkoľvek vakcínu, nezáleží na tom, kde je vyrobená, ale musí prejsť prísnou registráciou, a to registráciou v EMA. Práve táto registrácia zabezpečuje to, že vakcíny sú bezpečné a spĺňajú tie najprísnejšie normy a štandardy," povedala s tým, že takéto vysoké štandardy platia v Európskej únii.

Vyvrátila tvrdenie premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), že by strana Za ľudí celkovo odmietla diskusiu o Sputniku. Zdôraznila, že im nezáleží na tom, kde bola vakcína vyrobená, ale na príslušnej registrácii EMA. Odvolávala sa aj na predložené posudky, v ktorých odborníci trvali na tom, aby vakcíny používané na Slovensku mali príslušné registrácie.

Problém aj po právnej stránke

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) dodala, že s uznesením mali aj právny problém, pretože Sputnik patrí medzi vakcíny, pre ktoré platí tzv. centrálna registrácia EMA. Strana teda mala problém aj pri odvolávaní sa na registráciu v Maďarsku.

"Vychádzame z toho, že národná registrácia pre takúto vakcínu nie je možná, je teda možná len centrálna registrácia. Tak chápeme európske nariadenie," podotkla s tým, že zatiaľ nie sú informácie o požiadaní EMA o registráciu Sputnika zo strany výrobcov.

Informácie na poslednú chvíľu?

Remišová poznamenala, že na vláde nedostali ani písomné informácie o možných dodávkach vakcín z Ruska. Nedokázala teda potvrdiť slová premiéra, že už o týždeň by mohlo na Slovensko prísť 160 000 dávok.

"Očakávam, že uznesenia na rokovanie vlády nebudeme dostávať pri takejto dôležitej veci hodinu pred rokovaním a budú tam všetky dostupné informácie," povedala. Podľa vlastných slov nepozná ani výsledky prieskumu, na ktorý sa premiér odvolával v súvislosti s ochotou očkovať sa Sputnikom. Remišová si však nemyslí, že sa v prieskume pýtali na ochotu očkovať sa neregistrovanou vakcínou.

Pandemická komisia ju odporučila

Vláda vo štvrtok neschválila uznesenie o nákupe ruskej vakcíny Sputnik. Slovensko teda nezaobstará vakcínu. Použitie Sputnika V sa podľa navrhovaného uznesenia malo povoliť po kladnom posúdení Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) alebo po registrácii Európskou liekovou agentúrou (EMA). Uznesenie vetovala strana Za ľudí.

Uznesenie z dielne ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) odôvodňovalo nákup vakcíny Sputnik V odporúčaním Pandemickej komisie vlády SR a ďalších odborníkov, zhoršujúcou sa epidemickou situáciou na Slovensku, ako aj nestabilnými a meškajúcimi dodávkami vakcín registrovaných Európskou liekovou agentúrou a obstarávaných Európskou komisiou.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda žiada predĺženie núdzového stavu. Infekcie by sa násobili, tvrdí

Vláda oficiálne požiada Národnú radu (NR) SR o vyslovenie súhlasu s opakovaným predĺžením núdzového stavu. Kabinet o tom rozhodol na štvrtkovom rokovaní. Podľa jej stanoviska si to vyžaduje epidemiologická situácia.

Návrh vlády má v pléne odôvodniť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Vláda začiatkom mesiaca rozhodla o tom, že núdzový stav sa predĺži od 8. februára, odobriť to ešte musí parlament. Predbežný termín schôdze, na ktorom majú poslanci odsúhlasiť predĺženie, je 24. február.

Vláda v zdôvodnení návrhu argumentuje, že opätovné predĺženie núdzového stavu si vyžiadala epidemiologická situácia i prognóza jej vývoja.

"Súčasný stav potvrdzuje, že rozhodnutie vlády SR o opätovnom predĺžení núdzového stavu je nesvojvoľné, je racionálne a je dôvodné," uviedli predkladatelia. Poukázali na to, že ak by k prolongácii núdzového stavu nedošlo, viedlo by to k násobeniu počtu infekcií.

Zároveň kabinet uisťuje, že si je vedomý svojho záväzku neustále preverovať a vyhodnocovať potrebu ponechania prijatých obmedzení základných práv a slobôd v platnosti.

Vláda pri predĺžení núdzového stavu využila možnosť, ktorú jej dáva novelizovaný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Legislatíva umožňuje vláde opakovane predlžovať núdzový stav, najviac o 40 dní. Schváliť to však musí aj parlament, najneskôr do 20 dní. Má to byť "ústavná poistka" v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Starostov vyzývajú k rebélii proti testovaniu. Dôkaz ale svedčí o inom

Starostovia v rámci regionálnych organizácií Združenia miest a obcí Slovenska majú byť usmerňovaní, aby "rebelovali" proti testovaniu na COVID-19. Po predpoludňajšom rokovaní vlády to naznačil minister obrany SR Jaroslav Naď. Podrobnosti však prezradiť nechcel. Podľa zistení novinárov ale nehovorí pravdu.

Naď tvrdil, že má nielen ústne sprostredkované informácie, ale aj listinný dôkaz, ktorý sa týka jedného z regiónov východného Slovenska. "Videl som to čierne na bielom, že starostovia sú usmerňovaní, aby vytvárali mediálny tlak, že už nedokážu zabezpečiť testovanie. Jednoducho je tu snaha z rôznych skupín o nátlak na obce, aby vytvárali dojem, že už to nedokážu zvládať," povedal minister.

Dokument mu mali poslať viacerí starostovia zo spomínaného regiónu. "Že s tým nesúhlasia, ale aby som videl, aké hry sa tu hrajú," uviedol Naď. Konkretizovať informácie nechcel. "Zatiaľ si to nechám pre seba, ale faktom je, že takýto papier existuje. Poslal som ho členom vlády, aby vedeli, že niekedy to také úprimné o vyčerpanosti samospráv nie je," dodal.

Zároveň uistil, že neignoruje nápor a vyčerpanosť, ktorú samosprávy so zabezpečením testovania zažívajú. Poukazuje však na to, že sa situácia zneužíva na politikárčenie. Obviňuje z neho najmä starostov kandidujúcich za Smer-SD.

ZMOS sa bránil a chce dôkaz

Hovorca ZMOS Michal Kaliňák krátko na to upozornil, že dôveryhodnosť obvinenia môže potvrdiť len jasne predložený dôkaz, resp. konfrontácia s údajnými iniciátormi. Upozorňuje zároveň, že minister obrany ho ešte na jeseň krivo obvinil z toho, že on, resp. niekto zo ZMOS navrhol zmeniť čas testovania pred druhým kolom.

"Zo zápisnice ústredného krízového štábu však vyplýva, že to navrhol pán Viskupič za Združenie samosprávnych krajov SK8 a schválil pán premiér Matovič. Vtedy som nemal chuť na to reagovať, lebo mi to prišlo ako snaha odpútavať pozornosť od podstaty. Preto ani teraz celkom dobre nerozumiem odklonu od prapodstaty témy," dodal Kaliňák.

Ide o niečo iné

V dokumente, ktorý má TASR k dispozícii, sa však hovorí len o zaujatí spoločného stanoviska zemplínskych regiónov k prípadným ďalším kolám testovania a o "vyvinutí tlaku aj na ZMOS, aby už mestá a obce boli odbremenené od testovania".

Dokument je súhrnom aktuálnych tém na posledný februárový týždeň. Navrhuje podľa tohtotýždňových výsledkov v okrese odbremeniť mestá a obce vo vranovskom regióne od každotýždenného testovania.

Rovnako "iniciovať zemplínske regióny v rámci Prešovského kraja (Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Vranov nad Topľou) a Košického kraja (Michalovce, Trebišov, Sobrance, Kráľovský Chlmec) a zaujať jednotné stanovisko k prípadným ďalším kolám testovania, vyvinúť tlak aj na ZMOS, aby už mestá a obce boli odbremenené".

(tasr/ste)

Minúta  |  

Polícia potvrdila zadržanie Suchobu v Spojených arabských emirátoch

AKTUALIZOVANÉ Interpol zadržal obvineného Michala Suchobu z akcie Mýtnik v Spojených arabských emirátoch, konkrétne v Dubaji. Informoval o tom Denník N. Informáciu už potvrdila aj polícia a Úrad špeciálnej prokuratúry.

Polícia potvrdila zadržanie Michala S., obvineného v kauze Mýtnik, ktorý sa nachádzal v Spojených arabských emirátoch (SAE). TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

"Lovci lebiek získané operatívne informácie poskytli prostredníctvom Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Národnej ústredni Interpol Slovensko a tí ju v rámci siete Interpol poskytli svojim partnerom v Spojených arabských emirátoch. Hľadaného muža dnes zadržali príslušníci Interpol SAE," povedala.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) vydal medzinárodný a európsky zatýkací rozkaz na Michala Suchobu v pondelok 8. februára. Národnú ústredňu Interpol Bratislava požiadalo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o vyhlásenie medzinárodného pátrania po obvinenom o dva dni neskôr.

ŠTS v rámci akcie Mýtnik poslal do väzby piatich obvinených. Konkrétne exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, podnikateľa Jozefa Brhela, jeho brata Petra Brhela, Janu Rovčaninovú a tiež bývalého šéfa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu. Obvinenia sa podľa polície týkajú trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a korupciou.

Suchoba bol podľa medializovaných informácií súčasťou korupčného kolotoča, v ktorom boli pochybným spôsobom dohadzované miliónové IT zákazky daniarov súkromnej spoločnosti Allexis.

Portál Aktuality priniesol v pondelok správu o tom, že kajúcnik Ľudovít Makó vypovedal o Suchobovej snahe zaplatiť 200-tisíc eur za vybavenie previerky pre svoju firmu a aj o tom, že bývalý šéf daniarov František Imrecze bol voči Suchobovi doslova v podriadenom vzťahu.

(tasr/ste)

Minúta  |  

Prieskum pre Štandard: Ktorým vakcínam veria Slováci viac, Sputniku alebo západným?

Podľa výsledkov exkluzívneho prieskumu pre Štandard dopadla najhoršie čínska vakcína. Najväčšia časť opýtaných, o vakcínach nerozmýšľa politicky.

Keď sa spýtali na ruskú vakcínu Sputnik Igora Matoviča na samite v Krakove, odpovedal: "Môj názor je veľmi blízky postoju Viktora Orbána. Ochrana zdravia a životov nemôže byť spájaná s geopolitkou, vírus si nevyberá západ a východ... našou povinnosťou je zabezpečiť bezpečnú vakcínu bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza."

Vakcinácia vyvoláva rôzne medzinárodné porovnávania a najmä vysoké očakávania spojené s koncom pandémie. Niektorí lekári, napríklad Peter Visolajský, upozorňujú, že je lepšie, ak je populácia zaočkovaná viacerými odlišnými vakcínami.

Keďže ide o ruskú vakcínu, téma sa dotýka aj politiky. Prvý štát, ktorý umožnil očkovanie Sputnikom na svojom území, bolo Maďarsko. Orbán za to čelil výsmechu a ironickým poznámkam. Situácia sa rýchlo zmenila potom, ako časopis Lancet publikoval štúdiu o vyše 90-percentnej účinnosti ruskej vakcíny. Nemecko a ďalšie západné krajiny následne pripustili používanie Sputniku na svojom území.

Čo si teda o rôznych vakcínach myslia Slováci?

Štandard zisťoval odpoveď na túto otázku, v telefonickom prieskume sme respondentom položili otázku: Ak by to bolo na vás, akú vakcínu by ste si vybrali?

Otázku sme koncipovali ako uzavretú, opýtaným sme dali možnosť vybrať si jednu z ponúknutých odpovedí: (a) je mi to jedno, verím všetkým úradne schváleným vakcínam, (b) vybral/a by som si novú mRNA vakcínu zo Západu od firiem Pfizer alebo Moderna, (c) vybral/a by som si klasickú vakcínu zo Západu od dodávateľa AstraZeneca z Oxfordu, (d) vybral/a by som si klasickú vakcínu z Ruska, Sputnik, (e) vybral/a by som si čínsku vakcínu Sinopharm, (f) nedám sa očkovať, (g) neviem alebo nechcem na otázku odpovedať.

Najviac opýtaných – 28,6 percenta – odpovedalo, že im je to jedno a veria všetkým úradne schváleným vakcínam. 22,6 percenta opýtaných odpovedalo, že sa nechce očkovať.

Zaujímavo sa respondenti rozdelili medzi jednotlivými vakcínami.

Najviac z nich, 16,7 percenta, preferuje ruský Sputnik, v poradí za ruskou vakcínou sú nové mRNA vakcíny od firiem Pfizer/BioNTech a Moderna, ktoré preferuje 13,3 percenta. O poznanie horšie dopadla klasickým spôsobom funkčná západná vakcína z Oxfordu od firmy AstraZeneca, ktorú preferuje 5,3 percenta a úplne nedôveryhodná je medzi Slovákmi čínska vakcína Sinopharm, ktorú si vybralo len 0,4 percenta oslovených.

Prieskum verejnej mienky tiež ukázal, že opäť kleslo percento opýtaných, ktorí sa nechcú dať očkovať. V januárovom prieskume odmietlo očkovanie 24,3 percenta, vo februárovom 22,6 percenta opýtaných.

Prieskum verejnej mienky sa realizoval v dňoch od 8. až 12. februára tohto roku formou telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Prieskum pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Ak vás zaujíma metodika prieskumu, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z Credit Call.  

Minúta  |  

Prieskum pre Štandard: Biskupi chcú otvoriť kostoly. Čo si o tom myslia ľudia?

Kostoly sú na Slovensku stále plošne zavreté, verejné omše a bohoslužby sa nemôžu sláviť, a to ani pri zachovaní obdobných opatrení, aké sa týkajú obchodov s potravinami, zamestnania či cestovania verejnou dopravou. Táto situácia prekáža katolíckym biskupom, ktorí napísali predsedovi vlády Igorovi Matovičovi otvorený list, kde píšu, že „úplný, dlhodobý a celoplošný zákaz verejných bohoslužieb (...) je neúnosný.“

Zisťovali sme, čo si o slúžení omší a bohoslužieb myslí slovenská verejnosť. Respondentom reprezentatívneho prieskumu sme položili nasledovnú otázku: „Mali by sa podľa vás otvoriť kostoly s tým, že by sa v nich dodržiavali isté epidemiologické opatrenia?“

Otázka bola uzavretá, opýtaným sme ponúkli tri odpovede: (a) áno, (b) nie, (c) neviem alebo nechcem odpovedať.

Výsledky prieskumu ukázali, že až 43,7 percenta opýtaných si myslí, že treba kostoly otvoriť a omše opäť začať slúžiť, samozrejme pri zachovaní epidemiologických opatrení. Na to, že ide o tému, ktorú v politike nezastupuje žiadna strana a aj biskupi až do utorka 16. februára váhali (prieskum sa uskutočnil predtým), ide o prekvapivo vysoké číslo.

Väčšia časť respondentov, až 49,1 percenta (čiže o 4,5 percenta viac) opýtaných si myslí, že kostoly by mali aj naďalej zostať zatvorené. Nevedelo alebo nechcelo odpovedať 7,2 percenta opýtaných.

Respondentov sme nedelili podľa toho, či sú alebo nie sú veriaci, ale z výsledkov možno predpokladať, že otvorenie kostolov podporuje väčšina z veriacich, keďže im na návšteve bohoslužieb prirodzene viac záleží.

Prieskum verejnej mienky sa realizoval v dňoch od 8. až 12. februára tohto roku formou telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Prieskum pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Ak vás zaujíma metodika prieskumu, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z Credit Call.  

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.