Ruské útoky v noci na pondelok zasiahli vojenské zariadenia v Chmeľnickej oblasti na západe Ukrajiny. Informovala o tom miestna samospráva. Je to zriedkavé priznanie Ukrajiny, že Rusko zasiahlo vojenský cieľ, informuje TASR podľa agentúry AFP.
„Ruskí vojaci zasiahli niekoľko lokalít vrátane jednej vojenskej v Chmeľnickej oblasti," uviedla samospráva na sociálnej sieti Telegram. Zásah dostali sklady paliva, maziva, munície a päť lietadiel. Tie teraz nefungujú a je nutné opraviť aj ranvej. Záchranári stále bojujú s požiarom, ktorý tam vypukol.
Chmeľnická oblasť na západe Ukrajiny leží v značnej vzdialenosti od frontovej línie.
Rusko vyslalo v noci na pondelok na Ukrajinu 40 riadených striel a asi 35 dronov, ukrajinská protivzdušná obrana dokázala zostreliť 37 striel a 29 dronov Šáhid iránskej výroby. Trosky z nich dopadli na niekoľko štvrtí v Kyjeve a v Kyjevskej oblasti. Nikto nezahynul ani neutrpel zranenia.
V Odese trosky zo zostreleného samovražedného dronu zasiahli prístav. Vypukol požiar, ktorý rýchlo uhasili. Prístav je kľúčový pre vývoz ukrajinských obilnín do sveta a nie je jasné, či ho škody ohrozia. Ukrajina môže exportovať obilniny a ďalšie potravinové produkty len cez prístavy v Odeskej oblasti, ako to stanovuje dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkovaná Tureckom a OSN.
Zostrelená bola aj ruská raketa nad západnou Ľvovskou oblasťou. Padajúce trosky spôsobili požiar hospodárskej budovy a traktora, ktoré zhoreli. Nikto nezahynul ani nebol zranený.
Jadrové zbrane môžu byť dostupné pre všetkých, ak sa akákoľvek krajina chce pridať do Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Vyhlásil to bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v rozhovore zverejnenom v nedeľu večer. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.
Rusko minulý týždeň pokročilo vo svojich plánoch rozmiestniť taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Ide pritom o vôbec prvé rozmiestnenie takýchto zbraní mimo Ruska od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991, čo znepokojilo Západ.
V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Lukašenko uviedol, že treba strategicky pochopiť, že Minsk a Moskva majú jedinečnú príležitosť zjednotiť sa. Bieloruský líder je pritom spomedzi susedných krajín najbližším spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Nikto nie je proti tomu, aby Kazachstan alebo iné krajiny mali s Ruskou federáciou rovnako blízky vzťah, ako máme my," povedal Lukašenko.
„Ak sa niekto bojí... tak je to veľmi jednoduché. Pripojte sa k Zväzovému štátu Ruska a Bieloruska. To je všetko – jadrové zbrane budú pre všetkých," dodal. Zdôraznil, že ide o jeho postoj, nie o postoj Ruska.
Rusko a Bielorusko sú formálne súčasťou zväzového štátu, teda aliancie týchto dvoch bývalých sovietskych republík.
Rusko použilo územie Bieloruska aj na spustenie svojej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Rusko-bieloruská vojenská spolupráca odvtedy zosilnela a na území Bieloruska sa tiež konajú spoločné vojenské cvičenia.
Bieloruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že do krajiny dorazila z Ruska ďalšia jednotka mobilných raketových systémov zem-vzduch S-400. Tieto systémy budú podľa rezortu čoskoro pripravené na nasadenie do bojovej služby.
Stovky ľudí v Nemecku, kde žije veľká populácia tureckých prisťahovalcov, oslavovali v nedeľu večer víťazstvo prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v tureckých prezidentských voľbách, informuje TASR podľa agentúry DPA.
Podľa polície boli oslavy prevažne pokojné. V Mannheime v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko však došlo k niekoľkým potýčkam. Na policajtov tam hádzali predmety a niekoľko účastníkov v kolóne áut sa dostalo do konfliktov s chodcami. Nikto neutrpel zranenia.
Polícia v Duisburgu uviedla, že do osláv sa zapojilo niekoľko stoviek áut a niekoľko stoviek peších. Okrem niekoľkých odpálených petárd prebehli oslavy pokojne, dodal policajný hovorca.
V Hamburgu sa vytvorili dlhé rady trúbiacich áut pred tureckým konzulátom neďaleko železničnej stanice Dammtor. Na trávniku pred konzulátom približne tisíc priaznivcov Erdogana oslavovalo víťazstvo vo voľbách a mávalo tureckými vlajkami.
Ďalšie oslavy a pochody so stovkami ľudí hlásili v Berlíne, vo finančnej metropole Frankfurt nad Mohanom a v bavorskej metropole Mníchov. V západonemeckom Essene bola podľa polície menšia demonštrácia pred tamojším konzulátom.
V Nemecku majú turecký pôvod odhadom tri milióny ľudí a ide o najväčšiu prisťahovaleckú skupinu. Je to vďaka vládnej politike na podporu zahraničných robotníkov (gastarbaiterov) z 50. rokov minulého storočia.
Hnutie OĽaNO stiahne pôvodný návrh na mimoriadnu schôdzu Národnej rady so všetkými nedorokovanými bodmi z predchádzajúceho rokovania. Vzhľadom na vyjadrenia niektorých strán predložia nový návrh rokovania len s vládnymi návrhmi a návrhmi z dielne OĽaNO. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) informoval, že plánovaná 92. schôdza nebude a o 10.00 h sa začne 93. rokovanie s novým programom.
„Znemožniť hlasovanie o prerokovaných zákonoch na májovej schôdzi parlamentu nebolo prejavom ani demokracie, ani slobody a solidarity. Vzhľadom na to, že si niektorí naši bývalí koaliční partneri hľadajú za každú cenu zámienky, prečo svoje totalitné správanie z májovej schôdze neopraviť, rozhodli sme sa pôvodný návrh na mimoriadnu schôdzu stiahnuť a predložiť nový," vysvetlilo hnutie.
Pôvodný navrhovaný program mimoriadnej schôdze mal obsahovať všetky nedorokované body programu 90. schôdze. Kritizovali to napríklad nezaradení poslanci z mimoparlamentnej strany Demokrati. Namietali najmä body z dielne Tomáša Tarabu týkajúce sa paragrafu 363 Trestného poriadku a fungovania prokuratúry. SaS už v piatok (26. 5.) odmietla návrh schôdze. Nechce sa podieľať na „populistických a nezmyselných návrhoch", ktoré rozvracajú verejné financie, zvyšujú dane a prikazujú iným, ako majú žiť.
Ruský oligarcha a zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin zrejme nepriamo kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho režim, domnievajú sa analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
ISW zakladá svoje tvrdenia na odpovedi Prigožina na otázku novinára o tom, že majú ruské štátne médiá zakázané diskutovať o vagnerovcoch. Prigožin uviedol, že ruskí predstavitelia by mohli mať úžitok zo schopnosti cenzurovať informácie, ak by Rusko nevyhlásilo Ukrajine vojnu. Následne spomenul nemenovaného predstaviteľa, keď povedal:
"Ak začínate vojnu, prosím majte charakter, vôľu a oceľové gule - iba vtedy budete schopný niečo dosiahnuť."
Ruskí predstavitelia by podľa neho mohli prestať klamať, keby sa im podarilo dosiahnuť ozajstné výsledky pri výstavbe budov, mostov či staníc metra. Podľa ISW boli tieto slová "pravdepodobne cielené na Putina, ktorého ruské štátne médiá bežne vykresľujú ako lídra, ktorý sa zaoberá malými infraštruktúrnymi projektami a životmi obyčajných Rusov“.
Prigožin sa pritom mohol takto kriticky vyjadriť zrejme preto, že mu Putin nedal sľubovanú odmenu za dobytie východoukrajinského mesta Bachmut, domnieva sa ISW.
Export tovarov z Iránu do Ruska vzrástol za minulý rok takmer o tretinu. Najnovšie údaje zverejnila nemecká agentúra DPA, ktorá sa odvolala na iránske médiá.
Export Iránu za 12 mesiacov do konca marca vzrástol podľa údajov iránskej tlačovej agentúry ISNA o 30 percent. Objem exportu dosiahol 744 miliónov USD (692,03 milióna eur), čo z Ruska robí 10. najväčšieho dovozcu iránskych produktov.
Pod zvýšenie exportu, ako aj vzájomného obchodu sa podpísali medzinárodné sankcie, s ktorými v súčasnosti zápasia obidve krajiny. Podľa západných štátov Irán zásobuje Rusko aj kamikadze dronmi, ktoré Moskva používa pri útokoch na Ukrajinu, aj keď Teherán tieto informácie popiera. Okrem vojenskej oblasti krajiny intenzívne spolupracujú aj v energetickom a finančnom sektore.
Ukrajinské hlavné mesto Kyjev zažilo v noci na pondelok už druhú noc po sebe vzdušné útoky. Nikto pri nich neutrpel zranenia, oznámil ráno šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko.
Išlo už o 15. útok ruských síl na Kyjev od začiatku mája. Predchádzajúci úder v nedeľu v noci bol najväčším útokom dronmi od začiatku ruskej invázie a zahynuli pri nich dvaja ľudia. Po ňom sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval protivzdušnej obrane a uviedol, že "je vďačný každému jednému človeku".
Popko v pondelok ráno na sociálnej sieti Telegram napísal, že Rusko sa snaží intenzívnejšími útokmi vyčerpať protivzdušnú obranu Ukrajiny. "Nepriateľ sa snaží držať civilné obyvateľstvo v nadmernom psychickom napätí," uviedol.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko dodal: "Ďalšia ťažká noc pre hlavné mesto. Ale vďaka profesionalite našich obrancov nie sú výsledkom vzdušného útoku barbarov na Kyjev žiadne škody ani skaza na infraštruktúre a na iných objektoch či na bytových domoch.
Záchranári v noci na pondelok zasahovali v byte v Sevčenkivskom obvode v Kyjeve, odkiaľ im hlásili dym. Ukázalo sa však, že ide o prípad "zhoreného jedla na sporáku. Aj toto sa stáva..." dodal starosta Kličko.
Protivzdušná obrana v ukrajinskom hlavnom meste zničila v noci na pondelok viac ako 40 ruských dronov a rakiet. Informovala o tom ruskojazyčná verzia BBC o odvolaním sa na šéfa kyjevskej vojenskej správy Popka.
Výbuchy bolo v noci počuť aj v prístavnom meste Odesa. V niektorých oblastiach na východe Ukrajiny bol vyhlásený letecký poplach, ktorý sa neskôr rozšíril na celé jej územie.
Čína v utorok vyšle do vesmíru svojho prvého kozmonauta z radov civilistov. Bude súčasťou trojčlennej posádky kozmickej lode Šen-čou 16, ktorá sa neskôr pripojí k čínskej kozmickej stanici Tchien-kung. Uviedla to v pondelok čínska vesmírna agentúra pre lety s posádkou.
Civilným členom posádky je podľa agentúry AFP odborník na užitočné zaťaženie Kuej Chaj-čchao, ktorý pôsobí ako profesor na Pekinskej univerzite letectva a astronautiky. Zodpovedný bude predovšetkým za narábanie s experimentálnym nákladom.
Veliteľom posádky je Ťing Chaj-pcheng, pre ktorého to podľa štátnych médií bude jeho štvrtý let do vesmíru. Tretím členom posádky je inžinier Ču Jang-ču.
Z kozmodrómu v Ťiou-čchüane by mala kozmická loď vzlietnuť v utorok o 09.31 h miestneho času (03.31 h SELČ).
Agentúra AFP pripomína, že všetci doterajší čínski kozmonauti vyslaní do vesmíru boli príslušníkmi armády. Tá riadi aj vesmírny program, do ktorého druhá najväčšia svetová ekonomika v snahe dobehnúť Spojené štáty a Rusko investovala miliardy dolárov.
Americký prezident Joe Biden a republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy sa definitívne dohodli na návrhu zákona o zvýšení dlhového stropu do roku 2025 výmenou za výrazné zníženie výdavkov, ktorý má odvrátiť platobnú neschopnosť Spojených štátov. Uviedli to agentúry DPA a AFP.
"Predseda McCarthy a ja sme dosiahli dvojstrannú dohodu o rozpočte, ktorá zabráni najhoršej kríze — prvej platobnej neschopnosti v dejinách našej krajiny," napísal Biden v nedeľu na Twitteri. Dohodu označil za "dobrú správu" pre americký ľud.
Novinárom v Bielom dome Biden predtým povedal, že dohoda "odstraňuje hrozbu katastrofického zlyhania, chráni naše ťažko vydobyté a historické oživenie ekonomiky a... predstavuje kompromis, ktorý znamená, že nikto nedostal všetko, čo chcel".
Zároveň vyzval obe komory Kongresu, aby dohodu okamžite schválil. Hlasovanie je naplánované na stredu. V Snemovni reprezentantov majú republikáni väčšinu 222 ku 213 hlasom. Demokrati ovládajú Senát pomerom hlasov 51 ku 49.
Americká ministerka financií Janet Yellenová varovala, že v prípade nezvýšenia dlhového stropu by sa USA mohli dostať do platobnej neschopnosti 5. júna. Tento spor dokonca prinútil Bidena k predčasnému návratu z cesty do zahraničia.
Návrh vyvolal kritiku zo strany republikánskych zástancov tvrdej línie aj progresívnych demokratov. Republikánski hardlineri v Snemovni reprezentantov avizovali, že sa pokúsia prijatie dohody zablokovať. Progresívni demokrati v oboch komorách už skôr uviedli, že nepodporujú dohodu, ktorá zavádza dodatočné podmienky pre niektoré štátne sociálne dávky.
McCarthy však vyhrážky z vlastných radov odmietol a tvrdí, že viac ako 95 percent republikánov v Snemovni reprezentantov je dohodou "naskrze nadšených".
BRATISLAVA/TRENČÍN – Znenazdajky zdediť majetok po svojich predkoch je snom mnohých ľudí. Málokto však vie, že ak tento sen snívate, nemusíte len pasívne vyčkávať. Štát pred pár mesiacmi totiž spustil zoznam neznámych a nezistených vlastníkov, ktorý vám môže pomôcť zorientovať sa vo svojich nástupníckych vlastníckych právach. Čoskoro by mala pribudnúť jeho aktualizovaná verzia.
Slovenský pozemkový fond (SPF) spustil začiatkom tohto roka novú službu. V rámci zvýšenej transparentnosti a záujmu o ochranu práv skutočných vlastníkov pôdy bude vždy dvakrát ročne zverejňovať ich zoznam.
Pilotný projekt zoznam nezistených a neznámych vlastníkov má pre bežných ľudí obrovský význam. Potenciálni majitelia alebo dediči pôdy si vďaka nemu totiž môžu vyhľadať vlastníctvo po svojich predkoch.
„Keď ste v zozname našli zosnulých predkov, overte si, či sa po ich smrti uskutočnilo dedičské konanie. Ak áno, požiadajte príslušný súd o preverenie novoobjaveného majetku. Ak sa dedičské konanie neuskutočnilo, požiadajte o dodatočné konanie,“ odporúča.
To, ako presne v týchto prípadoch postupovať a domôcť sa svojich vlastníckych práv, vám poradia ľubovoľné právnické kancelárie.
Zoznam je pre jeho rozsah rozdelený do siedmich zozipovaných súborov podľa katastrálnych území. Obsahujú názov katastrálneho územia, poradové číslo katastrálneho územia, list vlastníctva a meno neznámeho vlastníka.
SPF na svojom webe tvrdí, že zoznam bude pravidelne aktualizovať v polročných cykloch. Keďže k prvému publikovaniu prišlo začiatkom tohto roka, ďalšia aktualizácia by mala prísť v najbližších týždňoch.
Hoci sa spomenuté pojmy „neznámy vlastník“ a „nezistený vlastník“ v praxi častokrát zamieňajú, ako vysvetlila advokátska kancelária Sidor a partneri, nejde o to isté.
Neznámy a nezistený vlastník nie je to isté
Za nezisteného vlastníka sa označuje osoba, o ktorej nie sú v katastri nehnuteľností evidované žiadne údaje – teda ani údaj o mene a priezvisku (ako to je v prípade neznámeho vlastníka). Z tohto dôvodu žiadna osoba nevie s nehnuteľnosťami žiadnym spôsobom nakladať (až do času, kým sa neodstránia nedostatky v evidencii katastra nehnuteľností).
Za neznámeho vlastníka sa zas označuje osoba, o ktorej sú v katastri nehnuteľností evidované minimálne meno a priezvisko, pričom chýbajú niektoré z ďalších údajov ako bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo. Z tohto dôvodu takéhoto vlastníka nie je možné jednoznačne identifikovať (rovnaké meno a priezvisko môže mať viac osôb) a z toho istého dôvodu takýto neznámy vlastník nevie s nehnuteľnosťami žiadnym spôsobom nakladať (až do času, kým sa neodstránia nedostatky v evidencii katastra nehnuteľností).
Štát v minulosti nebol dôsledný
„Zmätok vo vlastníctve k nehnuteľnostiam, a teda aj existencia nezistených a neznámych vlastníkov vznikla z dôvodu nedostatočnej (nesprávnej) evidencie vlastníkov zo strany štátnych orgánov. V súčasnosti neznámych a nezistených vlastníkov (až do času ich "zistenia") zastupujú dve štátom zriadené organizácie: Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky,“ píše Sidor a partneri.
„Problém je to najmä pre (nezistených či neznámych) vlastníkov a ich dedičov, keďže so svojím vlastníctvom nevedia nijako nakladať (teda napríklad ho predať alebo užívať) a v prípade smrti neznámeho či nezisteného vlastníka jeho dedičia takéto nehnuteľnosti ani nezdedia. Vo väčšine prípadov navyše neznámi či nezistení vlastníci alebo ich dedičia nemajú ani len tušenie, že sú vlastníkmi takýchto nehnuteľností,“ uzatvára právnická kancelária.
AKTUALIZOVANÉ Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Turecku sa stal úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan. Podľa agentúry AFP to v nedeľu večer oznámil predseda tureckého volebného úradu Ahmet Yener. Týmto víťazstvom sa Erdoganovo doteraz 20 rokov trvajúce vládnutie Turecku predĺži do roku 2028.
"Na základe predbežných výsledkov bolo stanovené, že Recep Tayyip Erdogan bol zvolený za prezidenta," citovala štátna tlačová agentúra Anadolu predsedu Najvyššej volebnej rady Ahmeta Yenera.
Yener dodal, že Erdogan podľa doteraz sčítaných hlasov získal podporu približne 55,41 percent voličov, zatiaľ čo jeho súpera, kandidáta opozície Kemala Kiličdarogla volilo 46,59 percenta voličov.
Podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu z výsledkov po spočítaní takmer 99 percent hlasov vyplýva, že Erdogan dosiahol 52-percentný zisk, zatiaľ čo Kiličdaroglu má 48 nateraz percent.
Agentúra ANKA, ktorá má blízko k opozícii, zaznamenala takmer rovnaké údaje, podotkla agentúra DPA.
Erdoganovi sympatizanti oslavujú jeho víťazstvo
Napriek tomu, že v Turecku ešte stále pokračuje sčítanie hlasov odovzdaných v druhom kole prezidentských volieb, sympatizanti úradujúceho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana už v uliciach Istanbulu, Ankary a ďalších miest oslavovali jeho víťazstvo. Podľa britskej stanice BBC sa tisíce ľudí zišli aj pred prezidentským palácom v Ankare, aby si vypočuli Erdoganov príhovor.
Podľa agentúry DPA ulice Ankary sú lemované dospelými i deťmi a jazdia po nich autá, ktorých osadenstvo máva vlajkami Turecka, vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ako aj Osmanskej ríše či rôznych nacionalistických formácií.
Ugur Özgün (42), ktorý pricestoval s manželkou a dcérou do Ankary z mesta Konya, aby sa pripojil k oslavám v sídle AKP, v rozhovore pre DPA na otázku, či sa obáva rozdelenia tureckej spoločnosti, odpovedal, že v Turecku nie je "žiadna polarizácia, len nálady proti Erdoganovi za každú cenu".
Turecko "pôjde aj naďalej hore tak, ako to robilo posledných 21 rokov" pod Erdoganom, pričom ekonomika je v dobrej kondícii, konštatoval Özgün.
Jeho názory na ekonomiku sa líšia od hodnotenia 22-ročného Yunusa Emreho Ayranciho, podľa ktorého je turecká ekonomika v zlom stave, "ale Erdogan je najlepšia možnosť"
"Najskôr som chcel voliť (opozičného kandidáta Kemala) Kiličdarogla, ale jeho politické plány ma nepresvedčili," dodal. Nakoniec volil Erdogana, pretože je "zvyknutý na jeho vládu".
Ayše Yildirová (46) pre DPA tiež potvrdila svoju podporu Erdoganovi. Povedala, že ekonomika Turecka sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zlepšila.
V tábore opozície po postupnom zverejňovaní čiastkových výsledkov druhého kola prezidentských volieb zavládlo sklamanie a skepsa. Ozvali sa už dokonca hlasy, aby sa Kiličdaroglu vzal postu šéfa Republikánskej strany (CHP).
Volička CHP, 23-ročná študentka Eslem Ataylarová pre DPA povedala: "Cítim sa zle a sklamaná, pretože som sa obávala, že Kiličdaroglu nevyhrá."
Mladí ľudia, s ktorými sa priatelí, podľa nej strácajú nádej a mnohí chcú z Turecka odísť. "Nechcú vychovávať deti, kým je pri moci táto vláda," povedala. Ona sama plánuje zostať: "Ak všetci odídu, kto bude pomôže obnoviť Turecko?"
Politik vyzval na jednotu a solidaritu
Erdogan po svojom víťazstve vyzval na jednotu a solidaritu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA a televízie TRT World.
"Dnes nikto neprehral. Vyhralo všetkých 85 miliónov (občanov). Teraz je čas zjednotiť sa okolo našich cieľov a snov," povedal Erdogan v prejave k davu desaťtisícov svojich priaznivcov, ktorí sa zišli pred prezidentským palácom v Ankare.
Svoje víťazstvo označil Erdogan za triumf demokracie. "Nie sme jediní víťazi. Turecko je víťaz, naša demokracia je víťazom," povedal.
Voľby v roku 2023 považuje Erdogan za "najdôležitejšie" v novodobých dejinách krajiny a občania sa v nich vyslovili v prospech "storočia Turecka". "Musíme pre náš ľud pracovať dňom i nocou," povedal Erdogan.
Zdôraznil, že obnova oblastí zasiahnutých zemetraseniami zo 6. februára bude aj naďalej najvyššou prioritou vlády. Pripomenul, že na 29. mája pripadá 570.výročie dobytia Istanbulu osmanským sultánom Mehmetom II.
"Dobytie Istanbulu ... znamenalo začiatok novej éry a zároveň koniec starej éry," povedal Erdogan. "Dúfajme, že rovnako ako tento kľúčový moment dejín zanechá svoje stopy aj storočie Turecka, ktorého vstupnou bránou boli tieto voľby," dodal.
Erdogan v prejave obvinil niektoré zahraničné médiá z propagandy. Nemecké, francúzske a anglické noviny sa ho pokúsili "zvrhnúť", no nepodarilo sa im to. "Videli ste tie špinavé hry," povedal.
Svetoví politici zablahoželali Erdoganovi k víťazstvu
Poprední svetoví politici, ako aj predstavitelia EÚ a NATO zablahoželali v nedeľu Recepovi Tayyipovi Erdoganovi prostredníctvom Twitteru k jeho znovuzvoleniu do funkcie. Informovali o tom agentúra AFP a denník The Guardian.
Americký prezident Joe Biden napísal, že sa teší na pokračovanie spolupráce USA a Turecka "ako spojencov v rámci NATO na bilaterálnych otázkach a spoločných globálnych výzvach".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom tvíte písanom po turecky uviedol, že Francúzsko a Turecko spoločne prekonajú "veľké výzvy", za ktoré označil návrat mieru do Európy, budúcnosť Euroázijskej aliancie a Stredozemné more. "Budeme pokračovať v napredovaní spolu s prezidentom Erdoganom, ktorému blahoželám k jeho znovuzvoleniu," konštatoval Macron.
Britský premiér Rishi Sunak sa teší sa na pokračovanie úzkej spolupráce medzi Londýnom a Ankarou v rôznych oblastiach "od rozvoja obchodu až po riešenie bezpečnostných hrozieb ako spojenci NATO". Sunakova hovorkyňa oznámila, že premiér sa v nedeľu večer spojil s Erdoganom aj telefonicky, pričom hovorili i o pokračujúcej obnove Turecka po ničivých zemetraseniach zo začiatku tohto roka.
K znovuzvoleniu gratulovali Erdoganovi aj predstavitelia NATO a Európskej únie, s ktorými sa v minulosti opakovane dostal do konfliktu. Turecko je členom Aliancie, prístupové rokovania s EÚ sa však ocitli v slepej uličke.
"Teším sa na pokračovanie našej spolupráce a prípravu na júlový summit NATO," napísal na Twitteri generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
"Teším sa na ďalšie rozširovanie vzťahov medzi EÚ a Tureckom. Pre EÚ aj Turecko je strategicky dôležité pracovať na rozvoji tohto vzťahu v prospech našich národov,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v gratulácii vyzdvihol spoluprácu Nemecka a Turecka, ktorých označil za "blízkych partnerov a spojencov", úzko prepojených aj sociálne a ekonomicky.
Životopis Erdogana
Recep Tayyip Erdogan sa narodil 26. februára 1954 v Istanbule. Začínal ako syn chudobného námorníka - ako dieťa si na školné musel zarábať pouličným predajom. Po absolvovaní náboženskej strednej školy ukončil v roku 1981 štúdium ekonómie a politológie na Marmarskej univerzite v Istanbule.
Najskôr bol rozhodným zástancom islamu. V roku 1976 ho zvolili za predsedu mládežníckej pobočky Strany národnej spásy (MSP), neskoršieho prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana, ktorého Erdogan považuje za svojho učiteľa.
Po vojenskom prevrate v septembri 1980, kedy bola zakázaná činnosť politických strán, vstúpil Erdogan v roku 1984 do Strany blahobytu (RP), ktorú začiatkom roku 1998 rozpustili kvôli nepriateľskému postoju voči režimu. Z toho istého dôvodu zakázali činnosť aj ďalšej islamistickej Strany cnosti (FP), ktorej bol členom.
V roku 1999 sa dokonca dostal Erdogan na štyri mesiace do väzenia za to, že na jednom z mítingov čítal islamskú báseň, čím sa mal dopustiť roznecovania náboženskej neznášanlivosti. Neskôr sa však dištancoval od svojich predchádzajúcich aktivít a vyhlásil sa za prozápadného, umierneného konzervatívca.
V auguste 2001 založil Stranu spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalkınma Partisi, AKP), ktorá od roku 2002 tvorí väčšinovú vládu - dodnes je jej predsedom.
Výrazný politický úspech sa Erdoganovi podaril prvýkrát v marci 1994, kedy sa stal starostom najväčšieho tureckého mesta Istanbul. Tento post zastával do roku 1998, aj jeho kritici priznávajú, že v tejto funkcii bol úspešný.
Experti hodnotia kladne aj prvú dekádu vlády Erdogana, kedy bol v období od 14. marca 2003 do 28. augusta 2014 premiérom. Podarilo sa mu zaviesť účinné ekonomické i politické reformy, ktoré priblížili Turecko k unijným štandardom. S postupným upevňovaním moci však začal uplatňovať čoraz autoritatívnejší štýl pri riadení štátu, čo sa markantne prejavilo v lete 2013 pri potlačení protivládnych protestov.
O rok neskôr, 10. augusta 2014, zvíťazil v prezidentských voľbách a Recep Tayyip Erdogan sa stal prvou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi. Slávnostnú prísahu zložil 28. augusta 2014. V prvom prejave ako hlava štátu vyhlásil, že vstup do Európskej únie, demokratické reformy a mierový proces s Kurdmi budú prioritami jeho pôsobenia v úrade.
Erdogan sa považuje za najvýznamnejšieho tureckého vodcu od čias Atatürka, zakladateľa a prvého prezidenta Tureckej republiky. Počas dvadsiatich rokov v najvyšších funkciách dokázal z krajiny vybudovať strategického regionálneho hráča s výrazným vplyvom na svetovú politiku. V júni 2018 sa mu v predčasných prezidentských voľbách podarilo obhájiť mandát už v prvom kole, keď získal 52,6 percenta hlasov voličov.
Turecko sa vypracovalo pod jeho vedením na vojenskú a geopolitickú veľmoc. Krajina sa zapojila napríklad do koalície krajín bojujúcich proti teroristom z Islamského štátu, Turecko je aktívne na južnom Kaukaze, ponúka sa ako sprostredkovateľ pri urovnaní vojny na Ukrajine či ozbrojenom konflikte v Sudáne, ale blokuje napríklad vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Po Erdoganovom prvom desaťročí hospodárskeho oživenia a zlepšovania vzťahov s Európou, (Turecko získalo v decembri 1999 štatút kandidátskej krajiny EÚ) však nasledovalo druhé desaťročie plné sociálnych a politických nepokojov. Na neúspešný pokus o štátny prevrat z júla 2016 zareagoval turecký vodca rozsiahlymi čistkami v armáde, súdnictve i štátnom aparáte a vyhlásením výnimočného stavu.
Posledné prezidentské a parlamentné voľby sa konali 14. mája 2023. Podľa viacerých pozorovateľov išlo o najdôležitejšie voľby v dejinách moderného Turecka. Keďže ani jednému z kandidátov sa nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole, dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola 69-ročný úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan (49,24%) a spoločný kandidát šestice opozičných strán 74-ročný sekulárny opozičný vodca Kemal Kiličdarogla (45,07%) postúpili do druhého kola, ktoré sa konalo 28. mája 2023.
